Príjem zo závislej činnosti a mandátna zmluva

V podnikateľskom prostredí sa často stretávame s rôznymi formami spolupráce medzi firmami a fyzickými osobami. Dve z najčastejších foriem sú pracovný pomer, ktorý sa riadi Zákonníkom práce, a mandátna zmluva, ktorá sa riadi Obchodným zákonníkom. Tento článok sa zameriava na príjmy zo závislej činnosti a ich vzťah k mandátnej zmluve, pričom sa dotkneme aj rozdielov a podobností medzi týmito dvoma formami spolupráce.

Príjem zo závislej činnosti

Zákon o dani z príjmov (§ 5 ods. 1) definuje príjmy zo závislej činnosti ako:

• príjmy z pracovnoprávnych vzťahov (pracovný pomer, dohody)
• príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu.

Medzi príjmy zo závislej činnosti patria aj:

• vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil základ dane.
• podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ak je vyplatený zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 01.01.2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplatené po 31.12.2016.

Príjem dosiahnutý aj na základe inej ako pracovnej zmluvy môže mať charakter príjmu zo závislej činnosti, ak práca bude vykonávaná vo vzťahu nadradenosti a podradenosti platiteľa, podľa pokynov a príkazov platiteľa, práca bude vykonávaná v pracovnom čase zamestnávateľa a pod.

Príklady príjmov zo závislej činnosti

• Príspevok pre tútora a mentora: Príspevok, ktorý je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi, ktorý robil tútora a mentora pridelenému zamestnancovi, je príjmom zo závislej činnosti.
• Vrátené poistné: Ak Sociálna poisťovňa vráti zamestnancovi (aj bývalému) poistné za predchádzajúce zdaňovacie obdobia prostredníctvom zamestnávateľa, suma vráteného poistného je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
• Finančný príspevok na vitamíny: Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na nákup vitamínového balíčka z prostriedkov sociálneho fondu, ide o peňažné plnenie, ktoré podlieha dani a odvodom.
• Odmena pre žiaka: Odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe sú príjmami zo závislej činnosti. Ak zamestnávateľ vyplatí mimoriadnu odmenu žiakovi v rámci produktívnej práce, aj túto možno považovať za príjem zo závislej činnosti.
• Finančný príspevok pre bezdomovcov: Ak nezisková organizácia vypláca bezdomovcom finančný príspevok za čistenie okolia Dunaja a títo bezdomovci dodržiavajú pokyny organizácie, tento príspevok sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.
• Náhrada mzdy: Ak zamestnávateľ vyplatí na základe rozhodnutia súdu zamestnancovi náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu.

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

Zamestnávateľ má povinnosť zdaňovať príjmy zo závislej činnosti preddavkovo, a to v mesiaci vyplatenia zdaniteľného príjmu, a odvádzať preddavky na daň do 5 dní po ich zrazení. Rovnako má povinnosť registrovať sa u miestne príslušného správcu dane - daňového úradu podľa sídla právnickej osoby, a to najneskôr do konca mesiaca, nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať preddavky na daň.

Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP

Mandátna zmluva

Mandátna zmluva je upravená v § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide o zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta. Toto zariaďovanie môže spočívať v uskutočňovaní právnych úkonov (tzv. úkonov právnej pomoci) alebo v uskutočňovaní inej činnosti v mene mandanta.

Náležitosti mandátnej zmluvy

• Odplata: Výška odplaty mandatára nemusí byť v zmluve určená. Ak nie je v zmluve výška odplaty určená, platí postup v zmysle § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. V praxi je prvoradá odplata dojednaná v zmluve, pričom výška odplaty je na dohode strán.
• Splatnosť odplaty: Splatnosť pohľadávky na zaplatenie odplaty vznikne po tom, čo mandatár riadne vykonal dohodnuté činnosti, bez ohľadu na to, či priniesli očakávaný výsledok alebo nie.
• Pokyny mandanta: Mandatár je povinný uskutočňovať činnosť podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas.

Vzťah mandátnej zmluvy a pracovnej zmluvy

Nemožno vylúčiť ani paralelnú existenciu pracovnej zmluvy s mandátnou zmluvou. Predmetom pracovnej zmluvy je výkon dohodnutého druhu práce. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie určitej obchodnej záležitosti alebo inej činnosti, ktorú v mene mandanta mandatár uskutočňuje buď formou právnych úkonov, alebo inou činnosťou.

Mandatár nemôže v mene mandanta vykonávať činnosť identicky ako na základe pracovnej zmluvy zamestnanec, celkom nezávisle, samostatne a slobodne, vždy podľa pokynov mandanta, v súlade s jeho záujmami.

Rozdiely medzi mandátnou zmluvou a pracovnou zmluvou

Mandátna zmluva a príležitostný príjem

Finančná správa zverejnila informačný materiál “Zdaňovanie príležitostných príjmov”, kde uvádza, že príležitostný príjem je od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do 4 kategórií: 1. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie a dohody), 2. príjmy z podnikania, inej samostatnej činnosti a prenájmu (skrátene a nahrubo: SZČO), 3. príjmy z kapitálového majetku a 4. ostatné príjmy. Medzi ostatné príjmy patria aj príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach

Odvody a dane z príjmu z mandátnej zmluvy

Ak sú v príkaznej zmluve dohodnuté podmienky vykonávania činnosti tak, že spĺňajú kritériá závislej práce, automaticky sa príjem považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a fyzická osoba, poberajúca tento príjem, sa považuje na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca. Preto sa na platiteľa odmeny vzťahujú všetky povinnosti zamestnávateľa ako pri zamestnávaní bežného zamestnanca s tým, že zárobková činnosť na základe príkaznej zmluvy nezakladá zamestnávateľovi úrazové poistenie a garančné poistenie.

Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonávania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť vykonáva fyzická osoba jednorazovo alebo opakovane, na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Platiteľ odmeny takto vyplatený príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Pre príjemcu odmeny je tento príjem zdaniteľným príjmom, pričom tento je účasťou základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti. Príjemca odmeny platí poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonávania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť je vykonaná len jednorazovo, osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné považovať za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Platiteľ odmeny takto vyplatený príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Príjemca odmeny je povinný takýto príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami.

Sociálne poistenie konateľov a spoločníkov s.r.o.

Okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie nie je v zákone taxatívne vymenovaný.

Podmienky pre vznik povinného sociálneho poistenia:

1. Existencia právneho vzťahu: Právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, keď ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
2. Právo na príjem zo závislej činnosti: Právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Ak spoločník a konateľ spoločnosti poberá za výkon svojej funkcie odmenu, ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Tento druh príjmu sa na účely povinného sociálneho poistenia považuje za príjem zo zárobkovej činnosti, a preto osoby poberajúce tento príjem nadobúdajú postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím

Konateľ, ktorému zmluva o výkone funkcie zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem, sa považuje za zamestnanca na účely povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, t. j. komplexného povinného sociálneho poistenia.

Podiel na zisku a sociálne poistenie

Pri posudzovaní skutočnosti, či podiel na zisku (dividenda) je príjem zo závislej činnosti, ktorý zakladá fyzickej osobe status zamestnanca na účely sociálneho poistenia a či podlieha odvodu na poistné na sociálne poistenie, je potrebné rozlíšiť, či je poskytnutý osobe s účasťou alebo bez účasti na základnom imaní spoločnosti.

• Podiel na zisku spoločníka: Vyplatený podiel na zisku nezakladá spoločníkovi postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, nakoľko príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP nie je príjmom zo závislej činnosti.
• Podiel na zisku člena štatutárneho orgánu: Vyplatený podiel na zisku nevstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to aj napriek skutočnosti, že ide o podiel na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, ktorý nezakladá status zamestnanca na účely sociálneho poistenia a zdaňuje sa daňou vyberanou zrážkou.
• Podiel na zisku konateľa bez účasti na základnom imaní: Konateľ spoločnosti s ručeným obmedzením, ktorý nemá účasť na základnom imaní tejto spoločnosti, je povinný z vyplateného podielu na zisku platiť poistné na sociálne poistenie, pretože tento príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP; podmienkou je, že ide o podiely na zisku vyplatené po 31. 12. 2016 zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 [§ 52zi ods. 5 písm. b) ZDP].

tags: #prijem #z #o #zavislej #cinnosti #a