
Časopis Eva, podobne ako iné lifestylové magazíny, zohráva v spoločnosti dôležitú úlohu. Jeho história však môže skrývať aj kontroverzné momenty, ako napríklad prípad rozhovoru s političkou J. Vaľovou v predvolebnom období, ktorý vyvolal otázky o etike a nezávislosti novinárskej práce. Tento prípad poukazuje na zložité prepojenie médií, politiky a reklamy.
Zaujímavé je, že ľudová pieseň, ktorá je na prvý pohľad vzdialená svetu lifestylových magazínov, má s časopisom Eva spoločnú črtu - aj ona odkrýva zakázané stránky histórie. Rovnako ako pri hľadaní pravdy v spleti politických záujmov, aj pri interpretácii ľudovej piesne je dôležité poznať kontext vzniku a životné osudy jej tvorcov a interpretov.
Leoš Janáček, významný český skladateľ, zanechal hlbokú stopu v oblasti folkloristiky. Jeho záujem o ľudovú pieseň sa prejavoval nielen v umeleckej tvorbe, ale aj v zberateľskej činnosti. Janáček si uvedomoval, že ľudová pieseň je pevne spätá s interpretmi, nositeľmi tradície, a zdôrazňoval dôležitosť ústneho podania.
Už v roku 1891 zapisoval Janáček ľudové piesne a hudbu vo Velkej nad Veličkou a v Strážnici. V Makove ho očaril viachlasný spev slovenských žien z Rovného, ktorý nazval "Nokturno". V novembri 1892 usporiadal v Brne Lidový koncert, ktorý bol priekopníckym folkloristickým podujatím.
Janáček sa aktívne podieľal na príprave Národopisnej výstavy českoslovanskej v roku 1895, kde pripravil rozsiahlu prehliadku ľudových piesní, hudby, odevu a zvykov z Moravy a Sliezska. V rokoch 1899‒1901 spolupracoval s Bartošom na vydaní zbierky Národní písně moravské v nově nasbírané.
Prečítajte si tiež: Pestúnska Starostlivosť: Ako na to?
V roku 1902 vyzvalo Rakúske ministerstvo kultu a vyučovania na podporu akcie Das Volkslied in Österreich. Janáček sa stal predsedom moravsko-sliezskeho výboru a zapojil do zberateľskej činnosti svojich žiakov.
Už v roku 1891 sa Janáček zaujímal o kúpu fonografu, ktorý nakoniec získal v roku 1909. Prácou s fonografom poveril Františku Kyselkovú a Hynka Bíma.
Hynek Bím (1874-1958) bol učiteľ a zberateľ ľudových piesní. Vďaka svojmu absolútnemu sluchu a systematickému prístupu zaznamenával rytmické a melodické zmeny, odchýlky aj v rámci strofy. Bímova rukopisná zbierka obsahuje 4 129 textov s nápevmi.
Bím sa zaujímal o spevný prejav v širších súvislostiach a všímal si aj menej zdatných spevákov. Charakteristické piesne sledoval systematicky niekoľko rokov, aby zachytil ich vývoj a varianty.
Františka Kyselková (1865-1951) bola učiteľka a zberateľka ľudových piesní. Vďaka svojmu absolútnemu sluchu sa venovala systematickej zberateľskej práci a zapísala 4 285 piesní. Jej manžel František Kyselka (1859-1949) ju v jej práci aktívne podporoval.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ZŤP podnikateľov
Kyselková zbierala piesne na Morave, Horácku, Hané, Valašsku i v Čechách. Objavila aj výnimočnú speváčku Evu Gabelovú zo Slatiny nad Bebravou, od ktorej zapísala 1 000 slovenských piesní.
Pracovní výbor pro českou národní píseň na Moravě a ve Slezsku realizoval päť nahrávacích akcií, z ktorých sa štyri týkali slovenských piesní. Nahrávky speváčok z oblasti Strážovských vrchov vznikli v októbri a novembri 1909.
V auguste 1910 sa Kyselková venovala nahrávaniu piesní v obciach v oblasti Javorníkov - v Lazoch pod Makytou, v Hornej Marikovej a v Dolnej Marikovej.
Najrozsiahlejší súbor nahrávok je výsledkom akcie, ktorú realizoval Hynek Bím v septembri 1910 v Moravci neďaleko Tišnova. Posledná akcia sa konala v Brne v máji 1912, kde Janáček nahral 11 piesní so Slovenkami.
Okrem príbehov zberateľov ľudových piesní, je dôležité spomenúť aj príbehy ľudí, ktorí sa venujú iným formám pomoci a služby. Eva Minaričková je sestrou s veľkým srdcom, ktorá zasvätila viac ako tri desaťročia svojho života neurologickej ambulancii Fakultnej nemocnice AGEL Skalica. Jej príbeh je príkladom oddanosti povolaniu a ľudskosti, ktorá je v zdravotníctve nenahraditeľná.
Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím
Eva Minaričková začala pracovať v zdravotníctve už v roku 1979 a v roku 1987 nastúpila na neurologickú ambulanciu. Práca na neurológii ju veľmi bavila a oceňuje výborný kolektív.
Pre Evu Minaričkovú znamená povolanie zdravotnej sestry snažiť sa byť ústretová, milá a usmiata. Jej práca je pre ňu srdcová záležitosť a teší sa, ak ju pacienti vnímajú ako príjemnú.
Eva Minaričková spomína na úsmevné momenty z praxe a mladým začínajúcim sestričkám odkazuje, aby sa k pacientom správali tak, akoby bol na ich mieste ich rodič, a aby boli usmiate a milé.
Prípad rozhovoru s J. Vaľovou v časopise Madam Eva poukazuje na zložité vzťahy medzi médiami, politikou a reklamou. Rozhovor, ktorý vyšiel v predvolebnom období, vyvolal otázky o etike a nezávislosti novinárskej práce.
Rozhovor s J. Vaľovou bol podpísaný menom neexistujúcej novinárky. Autorka textu, redaktorka Silvia Gašparcová, priznala, že sa pod článok podpísala pseudonymom, lebo s ním nebola stotožnená.
Novinárka uviedla, že rozhovor s J. Vaľovou bol "povinná jazda" a že v redakcii vládla stiesnená atmosféra.
Šéf NMH Michal Teplica odmieta, že by išlo o úkolovanie redakcie a tvrdí, že rozhovor bol odkonzultovaný so šéfredaktorkou.
Prípad rozhovoru s J. Vaľovou vyvoláva etické otázky o nezávislosti redakcií a o vplyve politických a reklamných záujmov na obsah médií. Novinárka Silvia Gašparcová sa rozhodla v NMH skončiť.