
Vzťah medzi starým rodičom a vnúčaťom je jedným z najcennejších v rodine. Je to hlboké puto, ktoré obohacuje život oboch strán a prináša porozumenie a trvalosť. Starí rodičia sú pre vnúčatá zdrojom nielen životných skúseností, ale aj bezpodmienečnej lásky a opory. Tento vzťah je mimoriadne dôležitý pre psychické zdravie a blaho starého rodiča i dieťaťa. Vnúča je pre starého rodiča často zmyslom, hodnotou života, šťastím, radosťou a energiou. Starý rodič je tu vždy pre svoje vnúča, pripravený počúvať a pomáhať. Tento nenahraditeľný vzťah má pozitívny vplyv na funkciu mozgu, chráni pred depresiou a dokonca zvyšuje vek dožitia seniorov.
Starí rodičia zohrávajú v živote rodiny nezastupiteľnú úlohu. Sú nesmiernym obohatením pre manželov, vnúčatá a celkovo pre rodinné väzby. Starí rodičia sú nápomocní rodičom pri výchove vnúčat a blízky vzťah s vnúčatami im pomáha vyrovnávať sa s faktom, že sa posunula ich sociálna rola a v rodine sa objavila mladšia generácia. Starí rodičia sú pre vnúčatá ďalšou oporou, ktorí im pomáhajú rásť a vyvíjať sa po všetkých oblastiach a odovzdávajú im rôzne zručnosti, múdrosti, ale hlavne lásku. Ich výchova a správanie sa s príchodom vnúčat mení.
"Od svojich piatich rokov som zdieľala domácnosť so svojou mamou a babkou. Skrátka to tak vyšlo a život to tak zariadil. Musím sa priznať, že som mnohokrát mala na to nervy. Najprv, ako malé dievčatko, som bola stále na prázdninách. Potom, v puberte, som to brala často ako nevýhodu. Vnímala som ako nespravodlivosť, že na mňa dohliadajú „dve mamy“. Babka bola prísna a po tom, čo vychovala šesť vlastných detí mala mnohé procesy už zaužívané. Brala to automaticky. Avšak, mala na mňa viac času. Jediná zo 16-tich vnúčat som mala to privilégium spoznať príbehy našej rodiny skryté hlboko v duši a pamäti starého človeka. Mala som to privilégium pozerať sa na veci z perspektívy troch generácií a troch žien žijúcich vo veľmi odlišnej dobe a v rôznom postavení. Keď babka zostarla, prišli ťažké choroby a obmedzenia, starali sme sa o ňu na striedačku s mamou. Obdivovala som, aká dáma bola aj v situáciách, ktoré neboli vonkoncom komfortné. Ako jej mozog stále pracoval v móde „nezabudni, čo všetko ešte treba urobiť, aby si všetko stihla a každý bol spokojný“. Doslova na smrteľnej posteli, v pokročilom štádiu demencie mi pripomínala, že po poslednom pomazaní by som mala farárovi ešte ponúknuť kávu. Bola to silná žena a prešla si ťažkosťami, o akých sa mne našťastie ani nesníva. Dnes sa snažím, aby moje deti boli so svojim babkami čo najviac. Svojej mame stále musím pripomínať, že nemusí miesto mňa umyť riad, ani variť obed. Nech si len sadne a je s mojimi deťmi. Lebo babky majú ten zázračný milujúci pohľad, ktorého sa deti nevedia nabažiť. Majú to pochopenie, ktoré my mamy ešte len nadobudneme. Odžijeme si svoje, naše milujúce srdcia sa budú neustále zväčšovať, až napokon sa v nich utvorí to špeciálne bezpečné a jedinečné miesto pre vnúčatá. A nech bude len jedno, alebo ich bude šestnásť, budeme ich zahŕňať príliš sladkými koláčmi, tradičnými jedlami a príliš veľkými a teplými perinami a láskou tak jedinečnou, že keď im dáme aj čistý chlieb s maslom, bude chutiť inak."
"Môj vzťah s babkou bol hlboký, láskavý a jedinečný. Babka zomrela len nedávno a preto je to pre mňa čerstvé. S babkou (z mamkinej strany) som mala tú česť prežiť 40 rokov môjho života. Naozaj 40, keďže bola súčasťou nášho každotýždenného života. Nebola to babka, ktorú som vídavala len sem tam. Bývala v rovnakom meste a boli sme spolu niekedy aj denne. A ak nie osobne, tak sme si volali. Vlastne si nepamätám moje životné obdobie bez nej. Od mala pomáhala so starostlivosťou o mňa a mojich bratov. Brala nás zo školy, varila nám, trávila s nami prázdniny, bola súčasťou každého sviatku, Vianoc, Veľkej noci, prázdnin. Dokonca sme zažili spoločnú dovolenku pri mori. Moja babka Ela, ako ju volali pravnúčatá bola veselá kopa. Vždy sme sa spolu smiali. Žiť a vnímať aj túto generáciu bolo pre mňa krásne a prínosné. Jej pohľad ma vždy zaujímal, aj keď ho povedala hoc len jednou vetou. Vždy to stálo za to! Neskôr som sa už ja starala o ňu. Každú nedeľu chodievala na kávu. Milovala som ten čas. Bola plná energie, sily odhodlania a nebojácnosti. Je mi veľkým vzorom, ako žiť život a ako ho s úsmevom pretancovať. Posledných pár rokov ju už trápila demencia, no mňa a všetkých ktorí ju milovali poznala. Stále chodila do denného stacionára pre seniorov, k nám na kávu, ku kaderníčke, na pedikúru…až do konca mala krásnu pleť a nevyzerala na svoj vek. Keby nebolo toho nešťastného pádu, určite by sme sa ešte spolu smiali. Vo februári spadla, zlomila si krčok bedrového kĺbu, operovali ju a nezniesla, keďže to bola akčná žena aj v 88 rokoch, že sa z nej stal ležiaci pacient. Vidieť jej život v každom mojom životnom období bolo pre mňa obohatením. Som rada, že aj moji synovia ju zažili jeden 10 a druhý 12 rokov. Videli ako starne, mení sa a aj to, že život má svoj koniec. Až teraz som si uvedomila, ako veľa z nej mám, okrem toho, že sa na ňu podobám. Bola som jej jediná vnučka. Môj častý kontakt s ňou vo mne rozvíjal empatiu, trpezlivosť, toleranciu a porozumenie voči starším."
Výskumníci potvrdili, že vzťah medzi starými rodičmi a vnúčatami je nemenej dôležitý ako rodičovské puto. Prarodičia ponúkajú svojim vnúčatám bezpodmienečnú lásku, ktorá môže vyústiť do množstva darčekov, dobrôt a špeciálnych výletov. Majú takmer magickú schopnosť vyčariť úsmev na tváričke vnúčaťa aj v tej najnemožnejšej situácii. Denný rozvrh prarodičov je zriedkakedy preplnený na prasknutie a tak im nerobí problém robiť s vnúčatami veci, na ktoré rodičia niekedy nemajú čas. Dedovia a babičky veľmi radi vymýšľajú s vnúčatami rôzne vtipné hry, pretože milujú ich zvonivý smiech! Sú radi, že napĺňajú priania detí a dodávajú im pri tom podporu a istotu.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Starí rodičia majú pre svoje vnúčatá neopísateľný význam a nielen, že vyplnia čas, kedy sú rodičia zaneprázdnení. Štúdia uskutočnená v Spojenom kráľovstve zistila, že deti, ktoré trávia viac času so svojimi starými rodičmi majú vyššiu emocionálnu inteligenciu a ich správanie je lepšie ako u detí, ktoré netrávia so starými rodičmi takmer žiaden čas. Úzky vzťah medzi prarodičmi a vnúčatami je spojený s poklesom príznakov depresie.
Prarodičia majú úžasný prístup k rodinnej anamnéze, o ktorej mnohí rodičia veľakrát ani nič netušia. Len prarodičia vedia, čo všetko má ich rod za sebou, odkiaľ pochádza a aké úspechy a neúspechy v živote zažili. Toto všetko pomáha vnúčatám lepšie pochopiť ich jedinečnú históriu. Prarodičia môžu mať aj staré rodinné dedičstvo, ako sú fotoalbumy, tajné rodinné recepty a zaujímavé poklady, ktoré by vnúčatá určite chceli poznať. Pri objatí sa uvoľňuje hormón lásky oxytocín, a to nielen u vnúčaťa, ale aj u starého rodiča. Prarodičia ponúkajú okno do života rodičov svojich vnúčat. Mnohé deti sú prirodzene zvedavé, kedy, kde a ako vyrastali ich rodičia. Prarodičia môžu rozprávať vtipné anekdoty, na ktoré si rodičia nemusia ani spomenúť. Tieto spomienky môžu dieťaťu pomôcť lepšie pochopiť ich život. Starí rodičia sú najmúdrejšími členmi rodiny, pretože už prešli vo svojom živote mnohými ťažkosťami.
Kým v minulosti rodiny držali spolu a trávili spoločne množstvo času, dnes je tomu už inak. Starí rodičia netrávia s vnúčatkami toľko času, koľko by možno chceli, čo je veľká škoda pre obe strany. Viaceré výskumy totiž ukazujú, že práve starí rodičia dokážu byť pre naše deti obrovským prínosom a mali by spolu tráviť čo najviac času. Nedávny výskum dokonca ukázal, že práve stará mama z maminej strany je dieťatu najbližšia. "Známym faktom je, že deti dedia genetický materiál nie od rodičov, ale od starých rodičov, tak ako rodičia detí dostali to isté do vienka do starých rodičov. Preto sa často stáva, že naše deti sa podobajú už na našich zosnulých," uviedla štúdia. Výskumníci tvrdia, že väčšinu genetických informácií, ktoré deti dostanú, majú od babičiek z maminej strany. Je teda viac ako jasné, že starí rodičia by s deťmi mali tráviť čas.
Starí rodičia hrajú dôležitú úlohu v živote svojich vnúčat. Detská psychologička s viac ako 40-ročnou praxou vo výchove, Mgr. Lýdia Adamcová hovorí: "Deti potrebujú poznať svoje korene, cítiť svojich starých rodičov, ktorých milujú a o tom ma presviedča moja každodenná prax. Vidíme to nevidené prepojenie a plynutia energie, ktoré sa postojmi a názormi mladých nezmenia. Nedovoliť vnúčatám stretávať sa so starými rodičmi, má ďalekosiahle dôsledky a funguje tu bumerangový efekt. Vráti sa to."
Jedna z nedávnych štúdií odborníkov z Oxfordu ukázala, že deti, ktoré žijú v jednej domácnosti so svojimi starými rodičmi alebo žijú v ich tesnej blízkosti, sú dokonca šťastnejšie a emocionálne vyzretejšie. Tento pozitívny vplyv ale nie je iba jednosmerný. Ukázalo sa, že požehnaním sú aj deti pre samotných starých rodičov. Tí, ktorí trávia čas so svojimi vnúčatkami, sú oveľa spokojnejší a majú menšie riziko, že upadnú do depresie. A babka s dedkom pri vnúčatkách aj trochu omladnú, aby im stíhali. Detský smiech a džavot predsa dodáva energiu asi každému na svete.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
My mamy často nemáme rady, ak sa nám starí rodičia miešajú do výchovy, často nad ich premúdrelými radami krútime hlavou a chceme robiť veci po svojom. Mali by sme sa však zamyslieť aj nad tým, že vzťah jednej a druhej strany môže byť veľmi prospešný. Starí rodičia, najmä staré mamy, sa snažia dohnať to, čo pri výchove vlastných detí možno pozabudli a nebolo na ne toľko času. Pri práci a starostlivosti o domácnosť možno nemali toľko času maznať sa s vlastnými deťmi, možno nebolo toľko času na hry, výlety a rôzne aktivity. Je dokázané, že babičky svoje vnúčatká rady rozmaznávajú, sú oveľa mäkšie a často svoje vnúčatká "kazia" láskou. Ide však o to, že sa snažia dobehnúť všetko to, čo možno v minulosti zameškali a toto je pre nich druhá šanca.
My rodičia by sme babkám a dedkom mali dopriať čo najviac času s deťmi. Ale aj starí rodičia by si mali uvedomiť, že nemôžeme všetko robiť na ich obraz. Poradiť je jedna vec, presadzovať svoj názor a snažiť sa stoj čo stoj vychovávať podľa seba, už ale také príjemné nie je. Ideálne by bolo, ak by vzťahy v rodine boli natoľko dobré, že život so staršou generáciou je iba o pekných veciach. Sú to ale rôzne nezhody práve vo výchove, ktoré vedia naštrbiť vzťahy rodičov a starých rodičov. Jedno je však isté. Starí rodičia by tu mali byť pre deti, milovať ich také aké sú, so všetkými dobrými, ale i zlými vlastnosťami. Rovnako rešpektujúco by mali starí rodičia pristupovať ku výchovným metódam rodičov a nesnažiť sa ich za každú cenu presvedčiť o svojej pravde.
Moormanová a Stokes zistili, že u detí, ktoré vyrastajú v blízkom emocionálnom vzťahu so svojimi starými rodičmi, sa znižuje pravdepodobnosť, že sa u nich v dospelosti rozvinie depresia. Babka s dedkom sú ďalšou opornou silou.
Deti pozorne vnímajú vzťah rodičov k ich starým rodičom a na základe toho si budujú vlastný vzťah k nim. Je preto dôležité uvedomiť si túto zodpovednosť a ísť deťom príkladom. Starí rodičia majú v rodine svoje miesto, no ich prvoradou zodpovednosťou nie je výchova vnúčat. Ak sa však do výchovy zapájajú, treba to brať s pochopením a úctou.
Dôležité je pomôcť starým rodičom pochopiť, že ich vnúčatá nepotrebujú neustále sladkosti a darčeky, ale zároveň neuraziť ich štedrosť. Otvorene, no s úctou, im povedzte, že sladkosti obmedzujete a hračiek majú deti dostatok. Ak vnímate, že starí rodičia sú v určitých oblastiach náročnejší ako vy, otvorte pokojnú diskusiu. Vysvetlite im, prečo si vaše dieťa nemusí viazať šnúrky samo alebo prečo neumýva riad, hoci vy ste to v jeho veku už robili. Povedzte si navzájom svoje očakávania nielen od seba, ale aj od detí. Zároveň, rešpektujte, že ak sú vnúčatá u starých rodičov, oni majú právo viesť a zaúčať deti podľa svojho uváženia. Rozprávajte sa o tom aj s deťmi a vysvetlite im, že starí rodičia majú svoje zvyky a tradície, ktoré by sme mali z lásky a úcty rešpektovať.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Starí rodičia si zaslúžia lásku a úctu. Prežili veľkú časť života a majú nám čo odovzdať. Je prirodzené, že vnímajú svet inak. Ak sa započúvame do ich slov a príbehov, otvorí sa nám svet histórie a spomienok. Múdri synovia - to je spoločnosť spravodlivých, ich počínanie - je poslušnosť a milovanie. Synovia, vypočujte, aké je otcovo právo, a tak aj robte, aby ste boli spasení. Boh priznal úctu otcovi na synoch, a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom. Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy, zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe. Kto si ctí matku, (počína) si tak, ako keby si zhromažďoval poklady. Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť. Kto si ctí otca, bude dlho žiť, kto poslúcha otca, občerstvuje matku. Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov a bude slúžiť svojim rodičom ako svojim pánom. Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou si cti svojho otca, aby zostúpilo na teba požehnanie od neho a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky. Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od základov. Nehľadaj svoju česť, ak tým potupíš svojho otca, z jeho potupy ti nevzniká sláva. Lebo česť vzíde každému z toho, ak je otec uctený, ale je hanbou syna, ak je jeho otec bez cti. Synu, zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije; ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohŕdaj ním, kým si pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté. Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady. Za tvoje spravodlivé (počínanie) vybuduje sa ti dom a pamätať sa bude na teba v deň súženia a ako za jasného slnka ľad, tak sa rozplynú tvoje hriechy.
Úcta, pochopenie, láska a starostlivosť sa majú prenášať z generácie na generáciu: starí rodičia - rodičia - deti. Učme svoje deti tomuto poriadku v rodinách, v prvom rade osobným príkladom. Nikdy, ani keď sme nahnevaní, nehovorme o nich hanlivo, škaredo či posmešne. Ani v súkromí, ani pred deťmi. Vyvarujme sa negatívnemu zmýšľaniu o rodičoch, hoci svoje myšlienky nikdy nechceme verbalizovať, to, čo si myslíme, ovplyvňuje naše správanie k danej osobe. Tolerujme neduhy, zlozvyky, ale aj návyky a názory svojich rodičov bez bočných komentárov či dodatkov. Modlime sa s deťmi za rodičov a starých rodičov. Buďme vďační a láskaví. Synu, zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije; ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohŕdaj ním, kým si pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté. Rodičia sú naším požehnaním a sprevádzajú nás osobne alebo v myšlienkach po celý život. Keď starnú, neodsúvajme ich nabok - buďme pri nich.
Rodina je základnou spoločenskou skupinou, ktorú tvoria jednotlivci navzájom prepojení príbuzenskými, citovými a právnymi väzbami. Predstavuje prvotné prostredie, v ktorom sa človek narodí, vyrastá, učí sa spoločenskému správaniu a hodnotám. Jej význam je nenahraditeľný - ovplyvňuje telesný, psychický aj sociálny vývin človeka a je pilierom celej spoločnosti. Každá rodina má svoje zvyklosti a nepísané pravidlá, ktoré formujú správanie jej členov - prejavujú sa napríklad spôsobom komunikácie, hodnotovým systémom či prístupom k ľuďom. Sociológ Émile Durkheim považoval rodinu za spoločenskú inštitúciu, čím položil základ moderného chápania rodiny v sociálnych vedách.
Starí rodičia môžu významne prispieť k plneniu rôznych funkcií rodiny:
Roly v rodine sa zakladajú na autorite, preto je nutné sa najprv zmieniť o rodičovskej autorite. Autorita sa vyznačuje „mravným právom riadiť a viesť druhých a povinnosťou poslušnosti z ich strany“. Autorita dáva právomoc zaviazať druhého vo svedomí, aj keď žiaden človek inak nemá, len na základe toho, že je človekom, právo ostatných viazať na svedomí.
Pán Boh prostredníctvom sv. Pavla hovorí: „Ženy buďte poddané svojim mužom ako Pánovi, pretože muž je hlava ženy, ako je Kristus hlavou Cirkvi.“ Manželovi ako hlave rodiny prislúcha pozemská autorita, pretože je jeho právom a povinnosťou hmotne zaistiť a fyzicky chrániť rodinu, lebo podstata otcovstva spočíva v zaistení a ochrane. Má tiež duchovnú autoritu, keďže jeho povinnosti vzhľadom k deťom nie sú len hmotného rádu, ale tiež duchovného, a tak sa teší duchovnej autorite, pretože otcovi náleží rozhodovať o rodinnej bohopocte. Manžel môže s ohľadom na svoju autoritu zaslúžiť manželke viac milostí, aby viedla cnostný život, než ona jemu. Je povinný duchovne chrániť svoju rodinu, a to nielen tým, že nedovolí, aby veci ako pornografia, falošné náboženstvo a pod. vstúpili do sŕdc a myslí jeho manželky a detí, ale má držať diabla ďalej od svojej rodiny modlitbou, znášaním protivenstva a dobrými skutkami.