Príspevok ku mzde zamestnanca: Druhy, podmienky a daňové aspekty

Zamestnávatelia na Slovensku sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu za vykonanú prácu. Mzda však nie je len základná plat, ale zahŕňa aj ďalšie plnenia, ktoré súvisia s pracovným pomerom. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy príspevkov ku mzde zamestnanca, ich podmienky a daňové aspekty, a to s prihliadnutím na platnú legislatívu.

Čo sa považuje a nepovažuje za mzdu

Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Na druhej strane, za mzdu sa nepovažuje najmä:

• Náhrada mzdy
• Odstupné a odchodné
• Cestovné náhrady (vrátane nenárokových)
• Príspevky zo sociálneho fondu
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
• Príspevky na životné poistenie zamestnanca
• Výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií
• Daňový bonus
• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
• Doplatky k nemocenským dávkam
• Náhrada za pracovnú pohotovosť
• Peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce
• Iné plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré nemajú charakter mzdy

Mzdové podmienky môžu byť upravené aj kolektívnou zmluvou, ktorá môže byť pre zamestnancov výhodnejšia ako Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Z kolektívnej zmluvy môže zamestnancom vzniknúť nárok napríklad na trinásty, resp. štrnásty plat.

Odmeny za pracovné alebo životné jubileá

Jednou z foriem zamestnaneckých benefitov sú odmeny za prácu z titulu pracovného alebo životného jubilea zamestnanca. Podmienky a pravidlá poskytovania takýchto odmien by mal mať zamestnávateľ vymedzené vo vnútornom predpise, resp. kolektívnej zmluve. Takto poskytnuté odmeny sú súčasťou hrubej mzdy zamestnanca a daňovým výdavkom zamestnávateľa. Pre zamestnanca sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Ak zamestnávateľ poskytne pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnancovi vecný dar z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri príležitosti jeho životného jubilea rekreačný poukaz obstaraný prostredníctvom cestovnej kancelárie.

Odstupné a odchodné

Pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec v určitých prípadoch nárok na odstupné a odchodné. Tieto situácie zahŕňajú:

• Výpoveď zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce.
• Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce.

Povinnosť a podmienky poskytovania odchodného upravuje § 76a Zákonníka práce. Takto stanovené odstupné a odchodné je najnižšie možné. Zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné a odchodné alebo určiť poskytnutie odstupného aj v iných prípadoch skončenia pracovného pomeru. Poskytnuté odstupné a odchodné je daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Poistné a príspevky

Zamestnávateľ je povinný platiť za zamestnanca poistné na verejné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie. Zamestnávateľ štvrťročne uhrádza za zamestnanca poistné na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Zamestnávateľom uhradené poistné nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa a pre zamestnanca predstavuje nepeňažný príjem, ktorý zamestnávateľ vo vyúčtovaní mzdy za kalendárne mesiace, v ktorých poistné zaplatil, pripočíta k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Doplnkové dôchodkové sporenie

Doplnkové dôchodkové sporenie tvorí 3. pilier dôchodkového systému. Účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia môže byť zamestnanec aj fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov odo dňa uzatvorenia účastníckej zmluvy. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do kategórie 3 alebo 4 a zamestnanec, ktorý je umelec vykonávajúci profesiu tanečníka alebo hudobný umelec vykonávajúci profesiu hráča na dychový nástroj, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu, a to do 30 dní od začatia výkonu týchto prác.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, je možné uznať ako daňové výdavky najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia. Príspevok zamestnávateľa však nie je zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Príklad: Zamestnanec dosiahol mzdu za prácu vo výške 920 €. Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie platí vo výške 20 € a zamestnávateľ mu mesačne prispieva vo výške 10 €. Príspevok zamestnávateľa nepresahuje 6 % z 920 €, pre zamestnávateľa je daňovým výdavkom. Zdaniteľným príjmom zamestnanca je suma 930 €.

Spoločenské a športové akcie

Náklady na organizovanie a uskutočnenie spoločenských, športových a rekreačných akcií a podujatí vrátane nákladov na obstaranie príslušných spoločenských, športových a rekreačných zariadení, občerstvenia a stravovania môže zamestnávateľ uhradiť z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu. Ak ich uhradí z prevádzkových prostriedkov, nie sú daňovým výdavkom. Ak je zamestnávateľ platiteľ dane z pridanej hodnoty, pri nákupe tovarov a služieb v súvislosti s organizovaním uvedených akcií a podujatí nemá nárok na odpočet dane. Na strane zamestnanca - ako účastníka akcie - je použitie zariadenia poskytnutého zamestnávateľom príjmom oslobodeným od dane.

Príklad: Zamestnávateľ organizoval prázdninový deň pre deti zamestnancov, na ktorom sa zúčastnilo 40 detí. Celkové náklady na akciu boli vo výške 2 800 €. Zamestnávateľ 50 % financoval z prevádzkových prostriedkov a 50 % zo sociálneho fondu. Pomerná časť na jedno dieťa bola 70 €. Náklady vynaložené zamestnávateľom nie sú daňovým výdavkom. Vo vyúčtovaní mzdy za február zamestnávateľ každému zamestnancovi, ktorého dieťa, resp. deti sa zúčastnili na akcii, nezdaňuje túto sumu, pretože ide o príjem oslobodený od dane.

Ceny a výhry

Cena a výhra je pre zamestnanca považovaná za príjem zo závislej činnosti. Za príjem zamestnanca sa považuje aj cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a nezaopatrenými deťmi zamestnanca. Každá cena alebo výhra sa na účely oslobodenia od dane posudzuje samostatne. Príjem z výhry je zdaniteľným príjmom zamestnanca, bez ohľadu na to, či ide o peňažnú alebo nepeňažnú výhru. Od dane sú oslobodené ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 € za jednu cenu alebo výhru. Ak hodnota ceny alebo výhry neprekročí uvedenú hodnotu, nezdaňuje sa. Ak hodnota ceny alebo výhry presiahne 350 €, do základu dane sa zahrnie len hodnota presahujúca ustanovenú sumu.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Príklad: Zamestnávateľ organizoval pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov súťažný zimný športový deň. Zamestnanec získal cenu v hodnote 100 € a jeho syn v hodnote 410 €. Hodnoty cien sú pre zamestnanca nepeňažným príjmom zo závislej činnosti. Na účely oslobodenia od dane sa ceny posudzujú samostatne. Hodnota ceny zamestnanca je od dane oslobodená, lebo neprevyšuje 350 €. Hodnota ceny syna je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom vo výške prevyšujúcej ustanovenú sumu, t. j. 60 €.

Iné benefity

Vstupenky a permanentky

Zamestnávateľ spravidla poskytuje zamestnancom bezplatne vstupenky a permanentky na rôzne podujatia z prostriedkov sociálneho fondu alebo zamestnancom obstarané vstupenky prepláca. Či zamestnanec má nárok na preplatenie vstupenky, závisí od konkrétnej úpravy kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu zamestnávateľa.

Doprava do zamestnania

Jedným z významných benefitov je zamestnávateľom zabezpečená bezplatná doprava zamestnancov do a zo zamestnania. Bezplatná doprava zamestnancov do zamestnania a zo zamestnania zabezpečovaná zamestnávateľom je nepeňažným príjmom zamestnancov zo závislej činnosti, ktorý nie je vylúčený z predmetu dane ani oslobodený od dane, je teda zdaniteľným príjmom. Pri výpočte výšky nepeňažného príjmu sa uplatňuje § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého je príjmom aj nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia, a to podľa druhu a kvality predmetného plnenia. Spôsob vyčíslenia nepeňažného príjmu v konkrétnych podmienkach zamestnávateľa musí mať zamestnávateľ určený vo vnútornom predpise. Ak si zamestnanec časť nákladov na dopravu hradí sám, predmetom dane je rozdiel medzi určenou výškou nepeňažného príjmu a úhradou od zamestnanca.

Príklad: Zamestnávateľ zabezpečuje dodávateľským spôsobom dopravu do zamestnania a zo zamestnania pre zamestnancov všetkých svojich prevádzok bezplatne. Odchody a príchody autobusov sú prispôsobené požiadavkám výrobného procesu. Autobusová spoločnosť náklady fakturuje mesačne. Bezplatná doprava je pre zamestnancov zdaniteľným nepeňažným príjmom, ktorý sa v zmysle vnútorného predpisu oceňuje vo výške ceny lístka hromadnej autobusovej dopravy.

Zamestnávateľ má jednu vysunutú prevádzku, ku ktorej spojenie verejnou dopravou neexistuje, preto dopravu zamestnancov do zamestnania a zo zamestnania do/z tejto prevádzky zabezpečuje vlastným autobusom. Okrem zabezpečenia bezplatnej dopravy poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom príspevky na dopravu do zamestnania a späť zo sociálneho fondu. Zamestnancom poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Používanie motorového vozidla

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo na služobné aj súkromné účely, považuje sa to za zdaniteľný príjem zamestnanca. Mesačný príjem zamestnanca sa určí ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac, počas ktorého zamestnanec vozidlo používa. Ak ide o vozidlo, ktoré už bolo zaradené do majetku, vstupná cena sa znižuje každý rok o 12,5 % ročne počas prvých 8 rokov.

Príklad: Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi motorové vozidlo na služobné aj súkromné účely, ktoré obstaral v roku 2011 v obstarávacej cene 10 600 € + DPH 2 120 €. Zamestnávateľ za kalendárne mesiace november a december zamestnancovi zúčtoval nepeňažný príjem v sume 1 % z hodnoty 12 720 €, t. j. 127,20 €. Pretože v roku 2014 ide o štvrtý kalendárny rok od zaradenia vozidla do užívania, vstupná cena vozidla pre výpočet nepeňažného príjmu zamestnanca sa zníži o 3 x 12,5 % = 37,5 %. V roku 2014 bude nepeňažným príjmom zamestnanca suma vo výške 1 % z hodnoty 7 950 €, t. j. 79,50 €.

V marci 2014 zamestnávateľ na motorovom vozidle vykoná technické zhodnotenie vo výške 2 200 € (s DPH). Technické zhodnotenie má za následok zvýšenie vstupnej ceny motorového vozidla na 14 920 €. Vstupná cena vozidla pre výpočet nepeňažného príjmu zamestnanca sa zníži o 37,5 % na 9 325 € a od marca do decembra 2014 bude nepeňažným príjmom zamestnanca suma vo výške 1 %, t. j. 93,25 €.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo zamestnávateľa výlučne len na súkromné účely, ocenenie podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť. V takýchto prípadoch je potrebné použiť ocenenie tzv. cenou obvyklou, t. j. takou, akú by zamestnanec zaplatil, ak by si motorové vozidlo porovnateľných parametrov zapožičal napríklad z autopožičovne a takto stanovený nepeňažný príjem je príjmom zo závislej činnosti.

Rekreačné a iné zariadenia

Príjmy poskytnuté ako použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnancom, a to bez ohľadu na to, z akých zdrojov boli poskytnuté (z nákladov zamestnávateľa alebo sociálneho fondu), sú od dane oslobodené. Rovnako sa posudzuje aj použitie týchto zariadení manželom alebo manželkou zamestnanca a vyživovaných detí zamestnanca. Môže ísť o zariadenie vlastné, ale aj prenajaté zamestnávateľom a poskytnuté na použitie zamestnancom.

Príklad: Zamestnávateľ uzatvoril s plavárňou dohodu, že každý piatok od 15.00 do 18.00 hod. bude plaváreň k dispozícii iba jeho zamestnancom zadarmo. Fakturované náklady plavárne na prevádzku plavárne v tomto období hradí zamestnávateľ zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ má vlastnú škôlku. Cena, ktorú platia zamestnanci za využívanie predškolského zariadenia, je o 50 % nižšia ako cena obvyklá v podobných zariadeniach v regióne. V zmysle § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov, zamestnanci neplatia daň z príjmu z rozdielu medzi obvyklou cenou a cenou, ktorú platia zamestnanci.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ. Zamestnávateľ je povinný vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov a tieto zamestnancom poskytovať bezplatne a udržiavať ich v použiteľnom a funkčnom stave. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom, ktorí pracujú v prostredí, v ktorom odev a obuv podlieha mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv. Bezplatné poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, pracovného odevu, pracovnej obuvi a bezplatného zabezpečenia umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov zamestnancom zohľadňuje zákon o dani z príjmov v § 5 ods. 5 písm. b), v zmysle ktorého nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných ochranných pracovných prostriedkov nie je predmetom dane.

Daňové hľadisko zamestnaneckých benefitov

Za zamestnanecký benefit je možné považovať to, čo je poskytnuté zamestnancovi nad rámec jeho mzdy. Určité výdavky zamestnávateľa na poskytnutie benefitov zamestnancom limituje osobitný predpis a tieto výdavky sú potom pre zamestnávateľa daňovo uznateľné do výšky tohto limitu. Avšak zákon o dani z príjmov povoľuje určité benefity zahrnúť do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity, za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a daňovníkovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti.

Príjmy, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti, sú bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem príjmov vymedzených v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmov vymedzených v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov oslobodených od dane.

Hodnota poskytnutého benefitu, ktorý nie je oslobodený a ani vylúčený z predmetu dane, vchádza do vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotných i sociálnych odvodov (výnimka sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a tieto sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného na sociálne poistenie).

Príklad na poskytnutie poradenských služieb zamestnancovi ako nepeňažný benefit

Spoločnosť pre svojich zamestnancov zabezpečila od obdobia pandémie telefonickú poradenskú linku. Poradenstvo je pre všetkých zamestnancov v dohodnutom čase a zamestnávateľ nemá informáciu o tom, ktorý zamestnanec poradenské služby využije. Poradenstvo nesúvisí s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa. Keďže zamestnávateľ poskytne zamestnancovi poradenstvo, ktoré nesúvisí s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, ale ide o poradenstvo súvisiace s osobnou potrebou zamestnancov, ide o poskytnutie zdaniteľného nepeňažného benefitu (plnenia). Zamestnávateľ má povinnosť takýto nepeňažný príjem oceniť trhovou cenou a zamestnancom zdaniť ako súčasť mzdy (ako ich zdaniteľný príjem), ak sa neuplatní oslobodenie do výšky 500 eur úhrnne za nepeňažný príjem zamestnanca, napr. z dôvodu, že oslobodenie do výšky 500 eur už bolo vyčerpané na iný nepeňažný príjem, či u iného zamestnávateľa. Zamestnávateľ, aj keď nemá informáciu o počte hodín využitia poradenských služieb u každého zamestnanca, zdaní predmetný benefit každému zamestnancovi, s ktorým má poskytnutý benefit písomne dohodnutý, napr. v pracovnej zmluve.

Benefitné systémy

• Plošné poskytovanie fixných benefitov: Zamestnávateľ vyberie benefity, ktoré plošne poskytuje všetkým svojim zamestnancom. Výhodou tohoto systému je nižšia administratívna záťaž a možno väčšia prehľadnosť.
• Pozičné bloky s jadrom: Spojuje prvky fixného, tak flexibilného systému. Časť benefitov je spoločná pre všetkých zamestnancov a pre určité pozície je stanovený určitý blok benefitov, ktoré nemôže čerpať nikto iný a z ktorých si môžu vybrať práve iba zamestnanci na danej pozícii.
• Cafeteria systém: Zamestnanci si v rámci stanoveného limitu volia benefity podľa svojich preferencií.

Obľúbené benefity

• Dovolenka nad rámec minimálnej doby stanovené zákonníkom práce.
• Sick days (voľno zo zdravotných dôvodov, indispozičné voľno)
• Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie
• Príspevky na stravovanie zamestnancov
• Voľnočasové benefity (šport, kultúra, rekreácia)
• Homeoffice (práca z domova)

tags: #príspevok #ku #mzde #zamestnanca #druhy