Most pri Bratislave: História a súčasnosť obce na Žitnom ostrove

Obec Most pri Bratislave, situovaná len 3 km východne od Bratislavy, predstavuje zaujímavý príklad sídla s bohatou históriou a dynamickým vývojom. S počtom obyvateľov 3 871 (stav k 31. 12.) leží na Podunajskej nížine, v severozápadnej časti Žitného ostrova, pri rieke Malý Dunaj. Táto poloha predurčila jej charakter a ovplyvnila jej dejiny.

Najstaršie osídlenie a prvá písomná zmienka

História obce siaha až do obdobia starých Slovanov. Najstaršie dokázané osídlenie predstavujú staroslovanské príbytky s črepmi nádob, kosťami zvierat a amorfným zeleným predmetom z 8.-9. storočia, ktoré boli objavené v lokalite "Pod Pšenom" (ľudovo Srňacie). Významným archeologickým nálezom bolo odkrytie stôp dovtedy neznámeho slovanského sídliska na okraji obce, na najvýchodnejšom cípe Žitného ostrova. Počas záchranného výskumu, ktorý trval tri roky, bolo preskúmaných 14 objektov, vrátane kultového objektu datovaného do druhej polovice 8. storočia až začiatku 9. storočia. Ide o prvú staroslovanskú svätyňu na Slovensku.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1238, kde sa spomína ako Pruck. Išlo o starodávnu privilegovanú obec, ktorá svoje výsady získala už v 13. storočí. Pruck bol kráľovským majetkom.

Stredovek a novovek: Od kráľovského majetku po striedanie zemepánov

V roku 1283 je obec zapísaná ako Pruk, čo je skomolené jeho pôvodné meno Bruck an der Donau, čiže Most nad Dunajom. Meno dedina dostala oprávnene, veď rieka Malý Dunaj sa často vylievala a pre nerušené spojenie s okolím bolo treba stavať mosty. V obci stáli štyri drevené mosty: smerom na Malinovo, povyše dediny, pri dnešnom cintoríne a pri dnešnej učiteľskej bytovke.

V roku 1335 kráľ Karol Róbert daroval majetkové diely bratislavskému richtárovi Jakubovi, svojmu kmotrovi, za jeho verné služby. Do majetku bol uvedený v roku 1337. V roku 1338 kráľ Karol Róbert pri obchôdzke chotára obce vystavil listinu na majetkový diel Beňadika Kondorosa, kde sa spomína opustená stará rieka (mŕtve rameno?).

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

V Pruku získalo majetky panstvo Svätý Jur, čiže grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ku ktorému patril aj neďaleký Eberhard. Roku 1583 prechádza panstvo Malinovo na rod Balassovcov, Pavol B. si totiž vzal za manželku Annu Méreyovú. V roku 1659 sa obec spomína pod názvom Bruckh in der Insel.

Turecké vojny a Rákócziho protihabsburgské povstanie v rokoch 1683 - 1720 dosť spustošili obec a značne zdecimovali jej obyvateľstvo. V 18. storočí sa obec mohla rozvíjať a bola dosídlená obyvateľmi z Korutánska. V roku 1757 tu bola postavená rímskokatolícka fara a v roku 1770 rímskokatolícka škola.

19. a 20. storočie: Od Apponyiovcov po socializáciu

Od začiatku 19. storočia sa stáva zemepánom obce rod Apponyiovcov. V roku 1828 tu bolo 110 domov a 790 daňovníkov. V roku 1831 v obci zúrila cholerová nákaza. Udalosti maďarskej revolúcie 1848/1849 sa Pruku dotkli len okrajovo. V roku 1851 E. Fényes o obci píše: "Pruck - nemecká dedina v Bratislavskej župe, na krajinskej ceste do Pešti, v Žitnom ostrove, 753 katolíckych, 13 evanjelických, 7 židovských obyvateľov. Má malý les. Zemepán je eberhardské panstvo". V roku 1896 bolo meno obce pomaďarčené na Dunahidas.

Po roku 1918 sa obec stala súčasťou I. ČSR, ale zamestnanie jej obyvateľstva sa nezmenilo, zaoberalo sa poľnohospodárstvom. V roku 1920 bolo meno obce zmenené na nemecky znejúci Bruk, od roku 1927 sa zmenilo pomenovanie na Most na Ostrove. V roku 1941 sa započala výstavba pevnej betónovej hlavnej cesty cez obec. V roku 1942 bola obec elektrifikovaná. V obci sa skončila II. svetová vojna v ten deň ako aj v Bratislave - 4. apríla 1945.

Po máji 1945 v rámci kolektívnej viny Benešova vláda zbavila aj tunajších obyvateľov nemeckej národnosti občianskych práv a boli určení na vysídlenie do Rakúska a Nemecka. Na ich miesto zanedlho prišlo 70 rodín zo Zliechova, 60 z Čičmian, 20 z Košeckého Rovného, 50 z Oravy (z Námestova a okolia) a 22 rodín z Rajeckej Lesnej (pôvodne Friwald).

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Socializácia, modernizácia a súčasnosť

Po udalostiach vo februári 1948 sa postupne začala socializácia dediny. V rokoch 1953 - 1954 sa sem prisťahovalo 18 slovenských rodín z Rumunska, 6 rodín z Maďarska, 4 rodiny z Bulharska, 4 rodiny z Juhoslávie a 6 rodín z okolia Bánoviec nad Bebravou. V roku 1956 boli v chotári Mostu postavené budovy vojenskej radarovej stanice (na mieste areálu bývalej Mototechny). V rokoch 1959 - 1964 bola postavená nová budova kultúrneho domu na mieste bývalého hostinca.

1. júla 1974 bolo meno obce zmenené na Most pri Bratislave.

November 1989 znamenal zmenu režimu a začala sa ďalšia etapa vo vývoji obce, poznamenaná nedostatkom financií a pracovných príležitostí. Na druhej strane bolo možné začať ľubovoľne súkromne podnikať, či slobodne vyznávať akékoľvek náboženstvo. Spolu s obcou Malinovo bola vybudovaná čistička odpadových vôd, rozvíjalo sa súkromné podnikanie. Obce Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave a Zálesie založili spoločné združenie IVAMOZA na zlepšenie miestnych a turistických možností pre neďalekú Bratislavu, kde videli prosperitu.

V roku 1947 bola k Mostu na Ostrove pripojená osada Hideghét (od roku 1976 Studené), ktorá bola kedysi samostatnou obcou.

Príroda a pamiatky

Chotár obce leží v Podunajskej nížine na agradačnom vale Malého Dunaja v severozápadnej časti Žitného ostrova. Zvyšky lužného lesa sú len pozdĺž toku rieky a vytvárajú skutočne romantické zákutia divej prírody. V roku 1961 bol regulovaný tok Malého Dunaja, keď zvyšok pôvodného koryta rieky dnes tvoria tri jazerá, pôvodne využívané na tažbu štrku (všetky rybárske a dve z toho aj na rekreáciu a športovanie), zvané Zelené jazerá, ktoré spolu majú plochu 17,6 ha.

Najvzácnejšou pamiatkou obce je zaujímavá stavba dvojvežového rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pôvodne bol kostol zasvätený svätému Tomášovi a zdá sa, že presbytérium starého kostola s rovným uzáverom mohlo byť pôvodnou kaplnkou z 13. storočia, ktorá bola na prelome 13. a 14. storočia rozšírená loďou a predstavanou vežou v ranogotickom slohu s viacerými ešte románskymi architektonickými prvkami. Stavba je listinne doložená v roku 1315.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Staroslovanská svätyňa

Významným objavom v katastri obce bola staroslovanská svätyňa z 8. storočia. Počas archeologického výskumu sa zistilo, že ide o stopy dovtedy neznámeho slovanského sídliska. Záchranný výskum lokality, ktorá bola ohrozovaná samovoľným zosuvom štrkových stien, trval tri roky. Preskúmaných bolo 14 objektov. Nájdené črepy v tomto objekte preukázali, že tento kultový objekt pochádza z druhej polovice 8. storočia až začiatku 9. storočia.

Zaujímavosťou je, že najpresvedčivejším argumentom na toto datovanie neboli slovanské črepy, ale niekoľko zlomkov z nomádskych hlinených zvoncovitých pokrievok.

Svätyňa zanikla v polovici 9. storočia buď po zmene kmeňových vzťahov alebo nástupom kresťanstva.

tags: #most #pri #bratislave #história #a #súčasnosť