Príspevok na bývanie pre ZŤP: Podnájom a podmienky

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) je oblasť, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť a pravidlá. Štát sa snaží podporovať ich pracovné uplatnenie rôznymi príspevkami a úľavami, vrátane príspevkov na bývanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch na bývanie pre ZŤP, s dôrazom na podnájom, podmienkach ich získania a ďalších relevantných informáciách.

Legislatívny rámec a definície

Problematika zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je upravená vo viacerých osobitných predpisoch. Medzi najdôležitejšie patrí zákon o službách zamestnanosti, ktorý upravuje aj spomínané príspevky. Cieľom týchto predpisov je zabezpečiť, aby mali občania so zdravotným postihnutím možnosť pracovného uplatnenia, a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov.

Je dôležité rozlišovať pojmy "občan so zdravotným postihnutím" a "zdravotne ťažko postihnutý". Tieto pojmy nie sú totožné. Za občana so zdravotným postihnutím sa považuje osoba s preukázaným dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý má vplyv na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Osoba so zdravotným postihnutím môže mať mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %. Za zdravotne ťažko postihnutú osobu sa považuje osoba s preukazom ZŤP, ktorý vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Povinnosti zamestnávateľov voči ZŤP zamestnancom

Zamestnávatelia majú voči zamestnancom so zdravotným postihnutím určité povinnosti. Ak zamestnávajú najmenej 20 zamestnancov, sú povinní zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu ich zamestnancov, ak úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávatelia sú povinní viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a na základe žiadosti poskytovať údaje z tejto evidencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalšou povinnosťou je starať sa o zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov so zdravotným postihnutím a prispôsobiť pracovisko ich potrebám.

V prípade nesplnenia povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím hrozí zamestnávateľovi sankcia v podobe odvodu podľa zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je tiež limitovaný pri výpovedi zamestnanca so zdravotným postihnutím. Na výpoveď danú z organizačných dôvodov alebo z dôvodu, že zamestnanec nespĺňa predpoklady alebo požiadavky na výkon práce, potrebuje predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Príspevky na podnikanie pre občanov so zdravotným postihnutím

Štát poskytuje príspevky na podnikanie pre občanov so zdravotným postihnutím s cieľom podporiť ich samostatnú zárobkovú činnosť. Tieto príspevky sú určené na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ)

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť je určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a majú záujem o podnikanie. Príspevok sa poskytuje na úhradu oprávnených nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ.

Kto môže získať príspevok:

• Uchádzač o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím.
• Osoba, ktorá bude samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) prevádzkujúcou SZČ na chránenom pracovisku.
• Osoba, ktorá bude prevádzkovať živnosť.
• Osoba, ktorá bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch.

Podmienky získania príspevku:

• Uchádzač o zamestnanie musí podať písomnú žiadosť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v územnom obvode, kde bude prevádzkovať SZČ.
• Súčasťou žiadosti je podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie SZČ.
• Uchádzač o zamestnanie musí splniť všetky zákonom stanovené predpoklady.
• Úrad uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie dohodu o poskytnutí príspevku, v ktorej sa zaväzuje, že začne prevádzkovať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky.
• Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok na SZČ v rámci iného projektu alebo programu.

Výška a použitie príspevku:

• Výška príspevku sa líši podľa regiónu a miery nezamestnanosti.
• Príspevok sa poskytuje na úhradu oprávnených nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ, ako napríklad nákup materiálu, zariadenia, prenájom priestorov a pod.
• Príspevok musí byť použitý a jeho použitie zdokladované najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody s úradom.
• Úrad poskytne 60 % priznaného príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť, t. j. 40 % priznaného príspevku poskytne po predložení dokladov o použití najmenej 60 % výšky priznaného a už vyplateného príspevku.

Povinnosti po získaní príspevku:

• Príjemca príspevku je povinný prevádzkovať SZČ nepretržite najmenej dva roky.
• Príjemca príspevku je povinný predkladať úradu správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku.
• Príjemca príspevku je povinný preukázať použitie príspevku a účtovne ho evidovať počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ.

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska

Úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.

• nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje (od 1. 1. 2024 je výška príspevku 9 041,37 EUR),
• vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 5,2-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje (od 1. 1. 2024 je výška príspevku 9 794,82 EUR).

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady. Tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku. Zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky.

Ďalšie formy podpory pre ZŤP podnikateľov

Okrem príspevkov na podnikanie existujú aj ďalšie formy podpory pre ZŤP podnikateľov. Medzi ne patrí:

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

• Príspevok na asistenta: Ak je živnostník so zdravotným postihnutím, má nárok na príspevok pre pracovného asistenta. Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 70 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda (od 1. 1. 2024 je výška príspevku od 772,28 eur do 1 1318,53 eur/mesiac).
• Úľavy na odvodoch: Osoby so zdravotným postihnutím majú nárok na zníženie percenta odvodu do zdravotnej poisťovne. Percento odvodu do zdravotnej poisťovne zdravotne postihnutej SZČO sa od 1.1.2024 mení na 7,5 %.
• Výnimka z používania eKasa: Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá disponuje s preukazom ŤZP, nemá povinnosť používať pokladnicu e-kasa klient.

Ako začať s podnikaním ako ZŤP osoba?

1. Získajte informácie: Navštívte úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a informujte sa o možnostiach príspevkov a podmienkach ich získania.
2. Vypracujte podnikateľský plán: Podnikateľský plán je základom úspešného podnikania. Venujte jeho vypracovaniu dostatočnú pozornosť.
3. Absolvujte test pripravenosti na podnikanie: Overte si svoje znalosti a pripravenosť na podnikanie.
4. Založte si živnosť: Po schválení príspevku a podpísaní dohody s úradom práce si založte živnosť.
5. Požiadajte o vyplatenie príspevku: Po podpísaní dohody s úradom práce ich požiadajte o úhradu platby.
6. Založte si účet v banke: Vyplácanie príspevku prebieha v 2 fázach.
7. Informujte úrad o čerpaní príspevku: Pravidelné informovanie úradu o čerpaní príspevku a prevádzkovaní vášho podnikania je nevyhnutné.

Príspevok na bývanie pre občanov v hmotnej núdzi

Od júla sa opäť zvyšuje príspevok na bývanie pre občanov v hmotnej núdzi. Aby ste mohli mať nárok na príspevok na bývanie, musí byť príjem členov vašej domácnosti pod hranicou sumy životného minima. Výška životného minima pre plnoletú fyzickú osobu je 268,88 eur, pre ďalšiu posudzovanú plnoletú fyzickú osobu 187,57 eur a pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa je to suma 122,77 eur.

Ak však chcete žiadať o príspevok na bývanie, okrem toho, že sa musí vaša domácnosť nachádzať v hmotnej núdzi, musíte spĺňať ďalšie podmienky. Za bývanie sa považuje aj vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo bytu alebo domu, nájom bytu, obytnej miestnosti určenej na trvalé bývanie alebo domu. Ďalšou podmienkou je mať riadne uhradené náklady spojené s bývaním za posledných 6 kalendárnych mesiacov a vedieť platenie týchto nákladov aj vydokladovať.

Výška príspevku na bývanie sa po novom delí na 5 častí, podľa toho, koľko osôb žije v domácnosti. Jedna osoba získa príspevok na bývanie vo výške 83 eur, dve osoby 140,90 eur, tri osoby 178,80 eur, štyri osoby 216,70 eur a pokiaľ vás v rámci domácnosti žije päť a viac, výška príspevku je 254,50 eur. Novela zákona nadobudla účinnosť od 15. júla 2023 a prvé príspevky v novej výške by teda mali byť vyplácané v auguste 2023.

Štátom podporované nájomné bývanie

Od soboty 1. februára sa spustila registrácia na štátom podporované nájomné bývanie a už v prvých dňoch sa do poradovníka zapísalo približne tisíc záujemcov. Tento nový model dostupného bývania ponúka regulované nájomné a je určený pre všetkých, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Aké sú to podmienky a aké sú sumy za nájomné v jednotlivých krajoch? Môže vám na nájom prispieť zamestnávateľ? Prinášame prehľad podmienok, ktoré musíte splniť, ak máte záujem o štátom podporované nájomné bývanie.

Podmienky registrácie na štátom podporované nájomné bývanie:

Záujemca o nájomné bývanie musí spĺňať tieto podmienky:

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

• Vek minimálne 18 rokov
• Trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku
• Dostatočný príjem na pokrytie nájomného

Naopak, registrácia nie je možná pre osoby, ktoré:

• Majú dlh voči verejnému sektoru (napríklad daňový úrad, sociálna či zdravotná poisťovňa)
• Sú v exekučnom konaní
• Nespĺňajú minimálne alebo maximálne príjmové limity

Ako sa počíta príjem?

Pri posudzovaní nároku na nájomný byt sa berú do úvahy čisté príjmy členov domácnosti. Medzi akceptované príjmy patria:

• Mzda zo zamestnania
• Príjmy z podnikania a prenájmu
• Dávky, dôchodky, rodičovské príspevky
• Štipendiá a dividendy

Príjem domácnosti musí byť dostatočný na pokrytie nájomného, ale nesmie presiahnuť osemnásobok životného minima. Pre overenie si môžu záujemcovia vypočítať svoje možnosti v informatívnej kalkulačke dostupnej na webstránke agentúry.

Výška štátneho nájomného

Maximálna výška nájomného v štátom podporovaných bytoch sa stanovuje tak, aby reflektovala ekonomickú situáciu v jednotlivých regiónoch a zabezpečila dostupnosť bývania pre rôzne príjmové skupiny.

Maximálna výška nájomného za 1 m² sa vypočíta podľa vzorca:

Priemerná mesačná nominálna mzda v kraji × 35 % × Koeficient veľkosti bytu ÷ Priemerná výmera bytu

Vypočítaná suma predstavuje čisté nájomné, nezahŕňa však poplatky za energie a ďalšie služby spojené s bývaním (tzv. servisné poplatky).

Pre rôzne typy bytov sa používajú odlišné koeficienty, ktoré zabezpečujú férové rozdelenie nákladov podľa veľkosti bytu.

Koeficienty sú nastavené tak, aby menšie byty boli cenovo dostupnejšie pre jednotlivcov a menšie domácnosti, zatiaľ čo väčšie byty majú úmerne vyššie nájomné, keďže sú primárne určené pre rodiny.

Výšku nájomného ovplyvňujú:

• Priemerná mesačná nominálna mzda v kraji - vychádza z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR a odzrkadľuje ekonomickú situáciu regiónu.
• Pomer výdavkov na bývanie (35 %) - zabezpečuje, aby nájomné nepredstavovalo neúmernú finančnú záťaž pre domácnosti.
• Koeficient veľkosti bytu - zohľadňuje veľkosť a využitie bytu podľa sociálno-ekonomických potrieb obyvateľov.

Maximálne nájomné podľa krajov

Hodnoty v tabuľke predstavujú maximálnu výšku čistého nájomného pre jednotlivé typy bytov v rôznych slovenských krajoch.

Uvedené sumy nezahŕňajú servisné poplatky za energie a služby spojené s užívaním bytu, ktoré sa vypočítavajú osobitne. Konečná výška nájmu môže byť preto vyššia.

Príspevok zamestnávateľa na nájomné

Zamestnávatelia môžu prispieť zamestnancom na nájomné v rámci štátom podporovaného bývania. Maximálny príspevok je 4 € na m² podlahovej plochy bytu, pričom horná hranica príspevku je 360 € mesačne.

Finálna výška nájomného závisí od toho, či a v akej výške zamestnávateľ zamestnancovi na nájomný byt prispeje. Príspevok na nájomné je oslobodený od dane z príjmu pre zamestnanca a je daňovo uznateľným nákladom pre zamestnávateľa.

S príspevkom zamestnávateľa by si zamestnanci mohli prenajať takýto byt aj s tým, že by platili len pár desiatok eur, alebo len poplatky za energie a služby. Napríklad jednoizbové byty by s maximálnym príspevkom zamestnávateľa mohli byť prenajaté prakticky zadarmo, nájomca by platil len za elektrinu.

Sociálne bývanie

Problematika úpravy sociálneho bývania je predmetom zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Tento zákon však definuje len všeobecný rozsah podmienok, preto konkrétnejšie zásady prideľovania sociálnych, resp. nájomných bytov určuje samotná obec prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. To znamená, že podmienky sa môžu u jednotlivých samospráv líšiť. Čo sa však týka zákonnej úpravy, podmienky sú vymedzené v § 22 ods. 3 tohto zákona.

Zákonom stanovenou podmienkou je Váš príjem. Ten by mal byť maximálne vo výške 3-násobku životného minima. Môžete maj aj príjem vo výške 4-násobku životného minima, ale iba ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom, prípadne aspoň jeden člen domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie, kultúru či ochranu pre obyvateľov mesta alebo obce. V podmienkach obce často stanovujú, aby mal žiadateľ v danej samospráve trvalý pobyt, prípadne posudzujú aj schopnosť nájomcu platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Žiadosť sa podáva na mestskom alebo obecnom úrade. Treba však počítať s tým, že na nájomné byty sa čaká pomerne dlho, ak sa ich žiadateľa vôbec dočkajú.

Ako požiadať o sociálny byt?

Ak chcete požiadať o sociálny (obecný) byt, stačí zájsť na obecný úrad a vyzdvihnúť alebo stiahnuť tlačivo „Žiadosť o pridelenie nájomného bytu“. K žiadosti priložte občiansky preukaz, potvrdenia o čistom príjme všetkých členov domácnosti za posledných 12 mesiacov, doklad o bezdlžnosti voči obci a čestné vyhlásenie, že nevlastníte vhodnú nehnuteľnosť. Podanie zaradí do evidencie, bytová komisia potom prideľuje uvoľnené byty podľa kritérií vo všeobecnom záväznom nariadení - prednosť má nízky príjem, bytová núdza, zdravotné postihnutie či mladé rodiny.

Dávková pasca

Je dôležité si uvedomiť, že mnohí znevýhodnení pracujúci sa dostávajú do takzvanej dávkovej pasce. Ak majú čistý mesačný príjem vyšší ako určitá hranica, o príspevky prichádzajú.

Prenájom bytu a daňové povinnosti

Ak si chcete zarábať prenajímaním nehnuteľnosti, nie je potrebné vybavenie živnosti. Môžete fungovať aj ako fyzická osoba - nepodnikateľský subjekt. V tom prípade nie je vašou povinnosťou platiť odvody do sociálnej ani zdravotnej poisťovne. Vašou povinnosťou je sa registrovať na daňovom úrade (ak ešte nie ste registrovaný). A to do konca nasledujúceho mesiaca, po uplynutí mesiaca, v ktorom ste byt dali do prenájmu. Váš nájomník má právo vidieť, že ste si svoju registračnú povinnosť splnili. Bez registrácie na daňovom úrade vám hrozí pokuta od 60 € až do 20 tisíc €. Žiadosť o registráciu predkladáte na daňovom úrade v mieste vášho trvalého pobytu. Jej vzor nájdete na webe Finančnej správy, prípadne si ju môžete prevziať na každom daňovom úrade. Žiadosť spolu s originálom zmluvy o prenájme predložíte k nahliadnutiu, daňový úrad vám ju neskôr vráti. Do 30 dní od podania žiadosti vás zaregistruje správca dane. Dostanete osvedčenie o registrácií a daňové identifikačné číslo. Nie je vašou povinnosťou oznamovať daňovému úradu prenájom druhého bytu. V prípade, že sa rozhodnete prenajímať len 1 izbu, nie celý byt, registrovať sa nemusíte.

Ak je váš ročný príjem z prenájmu bytu vyšší ako 500 €, ste povinný podať daňové priznanie. Príjem z prenájmu sa zdaňuje sadzbou 19 %. Daňové priznanie sa vykonáva raz za jeden kalendárny rok, dajte si pozor na lehotu podania. Do daňových výdavkov môžete zahrnúť len skutočné výdavky vyplývajúce z nájmu. Sú to výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, čo znamená energie a ostatné služby. Do výdavkov môžete zahrnúť i príslušenstvo, ktoré prenajímate spolu s bytom. Je to napríklad chladnička, práčka či televízor. Dané náležitosti musia byť uvedené v inventári nájomnej zmluvy. Daňový úrad vám ako fyzickej osobe neuzná poistenie z bytu, daň z nehnuteľnosti, výdavky na kúpu bytu či opravy. Rovnako si nemôžete uplatniť ani paušálne výdavky.

Nájomná zmluva

Nájomná zmluva alebo zmluva o nájme je nevyhnutnou súčasťou pri prenajímaní vášho bytu. Upravuje právny pomer medzi prenajímateľom a nájomcom na dočasné užívanie nehnuteľnosti s vopred dohodnutou výškou nájomného. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, Zmluva o nájme bytu musí obsahovať:

• označenie zmluvných strán;
• predmet nájmu a rozsah jeho používania;
• výšku nájomného;
• a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.

tags: #príspevok #na #bývanie #ZŤP #podnájom #podmienky