Chránená dielňa a legislatíva EÚ: Podmienky a zmeny v slovenskom práve

Tento článok sa zaoberá legislatívou Európskej únie a podmienkami pre zriadenie a fungovanie chránených dielní, so zameraním na zmeny, ktoré priniesla novela zákona o službách zamestnanosti na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnávateľov, občanov so zdravotným postihnutím a ďalšie zainteresované strany.

Definícia chránenej dielne a chráneného pracoviska

Novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2013, priniesla jasnejšiu definíciu chránenej dielne a chráneného pracoviska. Dôraz sa kladie na prispôsobenie pracovných podmienok zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

• Chránená dielňa: Pracovisko, na ktorom zamestnávateľ zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
• Chránené pracovisko: Pracovisko, na ktorom zamestnávateľ zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť.

Žiadosť o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska musí obsahovať popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve alebo nájme priestorov. Naďalej je potrebné doložiť rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov do prevádzky.

Príspevky na zriadenie a udržanie chránených dielní a pracovísk

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska

Novela zákona zmenila príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska z obligatórneho na fakultatívny. Úrad práce môže (nie je povinný) poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac.

Príspevok je určený na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím. Už sa neposkytuje na úhradu časti mzdy a preddavkov na poistné.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Výška príspevku je obmedzená:

• Bratislavský kraj: Najviac 4-násobok celkovej ceny práce (pre rok 2013: 4 240 eur).
• Ostatné kraje: Závisí od miery nezamestnanosti v okrese.
  • Okresy s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou ako celoslovenský priemer: Najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce (5 088 eur).
  • Okresy s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou ako celoslovenský priemer: Najviac 5,2-násobok celkovej ceny práce (5 512 eur).

O výške príspevku rozhoduje úrad práce a nie je povinný poskytnúť maximálnu výšku.

Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní

Podmienky pre poskytovanie tohto príspevku sa úplne zmenili. Príspevok je fakultatívny a nie je určený na úhradu mzdy zamestnancov so zdravotným postihnutím. Je určený pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím na pracovných miestach, ktoré nie sú zriadené ako chránené dielne alebo chránené pracoviská.

Úrad práce môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Pracovný pomer musí byť dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času.

Príspevok sa poskytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca so zdravotným postihnutím, najviac vo výške preddavkov platených zamestnávateľom vypočítaných zo 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na základe predloženia dokladov preukazujúcich úhradu preddavkov.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť

Aj tento príspevok sa zmenil z obligatórneho na fakultatívny, obmedzil sa účel jeho využitia a znížila sa maximálna výška. Menia sa aj podmienky pre opakované poskytnutie príspevku.

Úrad práce môže poskytnúť príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou prevádzkujúcou živnosť alebo vykonávajúcou poľnohospodársku výrobu na chránenom pracovisku. Ak občan so zdravotným postihnutím v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, pre možnosť poskytnutia príspevku sa vyžaduje vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov.

Príspevok sa neposkytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, a na úhradu nájomného.

Výška príspevku sa znižuje:

• Bratislavský kraj: Najviac na 3,2-násobok celkovej ceny práce (pre rok 2013: 3 392 eur).
• Ostatné kraje: Závisí od miery nezamestnanosti v okrese.
  • Okresy s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou ako celoslovenský priemer: Najviac 4-násobok celkovej ceny práce (4 240 eur).
  • Okresy s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou ako celoslovenský priemer: Najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce (5 088 eur).

Úrad práce bude poskytovať preddavkovo najviac 30 % výšky priznaného príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku po predložení dokladov preukazujúcich vynaložené náklady; tieto doklady je občan so zdravotným postihnutím povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Opätovne môže úrad práce poskytnúť príspevok uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, najskôr po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorej prevádzkovanie mu bol poskytnutý príspevok.

Príspevok na činnosť pracovného asistenta

Upresňujú sa podmienky pre poskytnutie tohto príspevku, znižuje sa maximálna výška príspevku, zostáva ale zachovaná jeho obligatórnosť. Mení sa miestna príslušnosť úradu práce, ktorý príspevok poskytuje.

Úrad práce poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, príspevok na činnosť pracovného asistenta ak z druhu zdravotného postihnutia a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vyplýva potreba pracovného asistenta.

Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je údaj o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť občana so zdravotným postihnutím, charakteristika pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva na pracovnom mieste, a rozsah pracovného času, zdôvodnenie potreby pracovného asistenta a charakteristika a rozsah pracovnej činnosti pracovného asistenta.

Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41% a najviac vo výške 70% (zníženie o 20 %) celkovej ceny práce na činnosť jedného pracovného asistenta. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím vykonáva prácu alebo prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov

Zostáva zachovaná obligatórnosť poskytovania tohto príspevku i jeho maximálna výška v závislosti od miery poklesu zárobkovej schopnosti občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa ale bude krátiť, ak občan so zdravotným postihnutím bude pracovať kratší pracovný čas. Úrad pred poskytnutím príspevku overí rozsah týždenného pracovného času u občana so zdravotným postihnutím, na ktorého sa príspevok poskytuje.

Priznávanie príspevkov, na ktoré nie je právny nárok

Predložené žiadosti o poskytnutie príspevkov, na ktoré nie je právny nárok (fakultatívne príspevky), napr. i príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, bude posudzovať výbor pre otázky zamestnanosti. Úrad práce bude môcť o priznaní alebo nepriznaní príspevkov rozhodnúť až na základe odporúčania výboru.

Úrady práce budú predkladať výboru pre otázky zamestnanosti vo svojom územnom obvode na posúdenie žiadosti o poskytnutie príspevkov podľa zákona o službách zamestnanosti, na ktoré nie je právny nárok (fakultatívne príspevky), schvaľovať na základe kladného posudku výboru pre otázky zamestnanosti poskytovanie príspevkov, na ktoré nie je právny nárok, zasielať žiadateľom, ktorým nebolo schválené poskytnutie príspevku, písomné oznámenie o neschválení príspevku vrátane odôvodnenia do 15 pracovných dní a zverejňovať informácie o schválených a neschválených príspevkoch vrátane odôvodnenia na svojom webovom sídle.

Preto do pôsobnosti výboru pre otázky zamestnanosti bude patriť:

• Posudzovanie žiadosti o poskytnutie príspevku podľa zákona o službách zamestnanosti, na ktorý nie je právny nárok.
• Odporúčanie úradu formou kladného posudku uzatvorenie dohody s žiadateľom o poskytnutie príspevku, na ktorý nie je právny nárok, alebo neodporúčanie úradu formou nesúhlasného posudku uzatvorenie dohody s žiadateľom o poskytnutie príspevku, na ktorý nie je právny nárok.

Výbor zriaďuje komisiu na účely posúdenia efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru, ktorý úradu predkladá občan so zdravotným postihnutím - žiadateľ o poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť.

Zadávanie zákaziek na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zákazky, ktorými si môžu zamestnávatelia plniť povinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím - 3,2 % z počtu svojich zamestnancov - bude možné zadávať len zamestnávateľom, ktorí majú zriadené chránené dielne alebo chráneným pracoviskám zriadených občanmi so zdravotným postihnutím, ktorí prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť. Zamestnávatelia si túto povinnosť už nebudú môcť plniť zadaním zákazky zamestnávateľom, ktorí majú zriadené len chránené pracoviská.

Prechodné ustanovenie k existujúcim chráneným dielňam a chráneným pracoviskám

Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré úrad priznal pred 1. májom 2013, sa považuje za postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa zákona účinného od 1. mája 2013, až kým úrad neprizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa zákona účinného od 1. mája 2013, najdlhšie do 31. decembra 2014.

Zrušenie viacerých príspevkov

Zrušujú sa viaceré príspevky, mimo iných i:

• Príspevok na úhradu oprávnených nákladov na zaškolenie alebo prípravu na prácu a úhradu oprávnených nákladov súvisiacich so zaškolením alebo prípravou na prácu občana so zdravotným postihnutím (§ 55a až 55c zákona).
• Príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 57a zákona).

Povinnosti zamestnávateľov zamestnávajúcich viac ako 20 zamestnancov

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, má povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak túto povinnosť nesplní, musí odviesť za každého chýbajúceho zamestnanca odvody štátu za neplnenie si povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Alternatívne môže zamestnávateľ využiť náhradné plnenie a zadať zákazku alebo odobrať výrobky a služby od chránenej dielne, ktorá zamestnáva ľudí so zdravotným postihnutím, od občana so ZPS alebo od zamestnávateľa, ktorého zamestnaci sú občanmi so ZPS.

Ak firma zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššiu ako 70 %, ráta sa tento zamestnanec za troch občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom ústredím.

Zadávanie zákaziek a odber výrobkov/služieb ako náhradné plnenie

V prípade, že zamestnávateľ nezamestnáva občanov so zdravotným postihnutím, môže vo forme náhradného plnenia podporiť chránené dielne, ktoré zamestnávajú takýchto občanov a zadať im zákazku. Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je potrebné zadať zákazku vo výške 0,8-násobku celkovej ceny práce.

Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky alebo do ceny odobratých výrobkov alebo služieb aj daň z pridanej hodnoty. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky alebo do ceny odobratých výrobkov alebo služieb daň z pridanej hodnoty vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie.

Odvod za neplnenie povinného podielu

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce.

Podmienky pre zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska

Chránenú dielňu alebo chránené pracovisko môže zriadiť fyzická osoba (aj občan s ŤZP) a právnická osoba (s.r.o., občianske združenie, živnostník, atď.).

O priznanie chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Súčasťou žiadosti je popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve priestorov alebo o nájme priestorov. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chráneného pracoviska, je povinná predložiť úradu aj rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

Chránená dielňa sa zriaďuje na zamestnanie viacerých občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na trhu práce, počet osôb s ŤZP musí byť v chránenej dielni minimálne 50 %. Postavenie chránenej dielne priznáva úrad na dobu neurčitú. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Lekárska posudková činnosť

Lekárska posudková činnosť sa vykonáva v prípade, ak evidovaný uchádzač o zamestnanie: odmietol prijať zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav; odmietol sa zúčastniť na programe aktívnych opatrení na trhu práce alebo na aktivačnej činnosti z dôvodu, že nezohľadňujú jeho zdravotný stav; skončil zo zdravotných dôvodov prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok.

Práva poberateľov invalidného dôchodku

Poberateľ invalidného dôchodku môže pracovať bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti pracovať. Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis nevylučuje súčasné poberanie invalidného dôchodku a výkon primeranej zárobkovej činnosti. Výška zárobku taktiež nie je obmedzená.

Poberateľ invalidného dôchodku môže odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku požiadať o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku a porovná ju so sumou vyplácaného invalidného dôchodku. Vyplácať bude ten dôchodok, ktorého suma bude vyššia.

Ak je poberateľ invalidného dôchodku zamestnaný, pričom z jeho zamestnania vyplýva povinné poistenie v nezamestnanosti, môže si po ukončení pracovného pomeru uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti.

tags: #chránená #dielňa #legislatíva #EU #podmienky