Financovanie príspevkovej organizácie: Komplexný prehľad

Štátne rozpočtové organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní verejných služieb a plnení úloh štátu, obcí a vyšších územných celkov. Ich financovanie a hospodárenie sa riadi špecifickými pravidlami a podmienkami, ktoré je nevyhnutné poznať pre ich efektívne fungovanie. Tento článok sa zameriava na poskytovanie príspevkov štátnym rozpočtovým organizáciám a s tým spojené podmienky, pričom vychádza z platnej legislatívy a odborných poznatkov.

Príspevková organizácia a jej vzťah k zriaďovateľovi

Podľa § 21 ods. 2 a § 24 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, príspevková organizácia (PO) je právnická osoba štátu, obce alebo VÚC, ktorá je na rozpočet zriaďovateľa napojená príspevkom. Finančné vzťahy medzi PO a zriaďovateľom sú určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. PO hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov, ktorého súčasťou je príspevok od zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov, napr. dotácie, granty alebo peňažné dary.

PO možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo VÚC vyplývajúcich z osobitných predpisov. PO nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.

Príspevkové organizácie sú právnické osoby verejnej správy a sú vedené v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky, konkrétne v registri subjektov verejného sektora.

PO sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje zákon č. 291/2002 Z.z.

Prečítajte si tiež: Zásady pre príspevkové organizácie

Povinnosť dosahovať príjmy

PO je povinná dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom. Táto zákonná podmienka vyžaduje uvážlivé rozpočtovanie príjmov. Špecifické postavenie majú príjmy z prevodu správy alebo vlastníctva majetku štátu v správe štátnej PO. O ich odvode do štátneho rozpočtu rozhoduje zriaďovateľ pri rozpise záväzných ukazovateľov, alebo ich PO môže použiť len na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku, jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku.

Pravidlo 50 %

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., PO by mala spĺňať „pravidlo 50 %“, podľa ktorého podiel výrobných nákladov PO pokrytých tržbami musí byť menší ako 50 %. Toto posúdenie sa vzťahuje na tržby k výrobným nákladom z hlavnej aj podnikateľskej činnosti.

Posúdenie pravidla 50 % sa vzťahuje na dosiahnuté tržby k výrobným nákladom z hlavnej aj podnikateľskej činnosti (PO môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec plnenia úloh hlavnej činnosti).

Pre určenie tržieb a výrobných nákladov, ktoré sa na účely aplikácie „pravidla 50 %“ posudzujú, zákon č. 523/2004 Z. z. v poznámke pod čiarou odkazuje na opatrenie Ministerstva financií SR č. 1407/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie a niektoré iné právnické osoby, ktorých hlavným predmetom činnosti nie je podnikanie. V uvedenom opatrení sa na tento účel príloha č. 2 doplnila o časť C, ktorú zostavovali len príspevkové organizácie a ktorá metodicky upravovala vzťah tržieb a výrobných nákladov príspevkových organizácií.

Či organizácia spĺňala „pravidlo 50 %“, sa zistilo podľa jednoduchého vzorca: (tržby : výrobné náklady) x 100 %, pričom do tržieb celkom sa zahŕňajú tržby za vlastné výrobky, tržby z predaja služieb, tržby za predaný tovar a výrobné náklady celkom sa vypočítajú: náklady celkom (účtová trieda 5) - predaný tovar - účtová skupina 54 - zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku - predané cenné papiere a podiely - predaný materiál - tvorba zákonných rezerv - tvorba zákonných opravných položiek.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Toto opatrenie MF č. 1407/2003-92 bolo zrušené opatrením MF č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky s účinnosťou od 1. januára 2008. V tomto opatrení sú tržby a výrobné náklady príspevkových organizácií uvedené vo vzorovej tabuľke č. 2 k článku V prílohy č.

Verejné prostriedky a hospodárenie PO

Verejné prostriedky sú definované v § 2 zákona č. 523/2004 Z.z. ako finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy. Všetky prostriedky, s ktorými hospodári právnická osoba registrovaná v registri subjektov verejnej správy, sú verejnými prostriedkami.

Finančný vzťah zriaďovateľa a PO je určený príspevkom. Zriaďovateľ poskytuje PO príspevok len v takej výške, aby bol rozpočet PO vyrovnaný. PO uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne.

Zriaďovateľ poskytuje PO príspevok na prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný. PO uhrádza výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby PO, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.

Hospodárenie PO musí byť vyrovnané. PO nesmie hospodáriť so záporným výsledkom hospodárenia. Zákonom č. 360/2020 Z.z. sa vykonala novela zákona č. 523/2004 Z.z., ktorá s účinnosťou od 1. januára 2021 vypustila zo zákona č. 523/2004 Z.z. ustanovenie § 26, ktorým sa upravovala tvorba rezervného fondu z dosiahnutého kladného výsledku hospodárenia PO.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Zrušenie rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie

V záujme jednotného postupu subjektov ústrednej správy - štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií a ich zriaďovateľov podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. je dôležité dodržiavať nasledujúce postupy pri zrušení organizácie:

1. Postup zriaďovateľa pri zrušení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej podľa § 21 ods. 5 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách: Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie zriadené zákonom možno zrušiť len zákonom, v ktorom sa zároveň ustanoví subjekt, na ktorý prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, ostatné práva a povinnosti zaniknutej organizácie, správa majetku štátu, ktorého správcom je zaniknutá organizácia, atď., a to aj v prípade ak má organizácia právneho nástupcu alebo ak zaniká bez právneho nástupcu.

2. Postup zriaďovateľa pri zrušení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej podľa § 21 ods. 5 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách: Zriaďovateľ, ktorý zriadil rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu svojím rozhodnutím podľa § 21 ods. 5 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách, zrušuje túto organizáciu opätovne svojím rozhodnutím. Zriaďovateľ pred zrušením organizácie od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka požiada vopred o písomný súhlas ministerstvo financií - sekciu rozpočtovej politiky. Ak ide o odôvodnený prípad a zriaďovateľ zrušuje organizáciu v priebehu rozpočtového roka požiada v súlade s § 21 ods. 12 zákona o rozpočtových pravidlách o povolenie iného termínu na zrušenie rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie priamo ministra financií. Rozhodnutie zriaďovateľa o zrušení rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie v súlade s § 21 ods. vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, resp. Ak zriaďovateľ zrušuje rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorá má právneho nástupcu, týmto môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia.

3. Pri zmene podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nedochádza de lege k zániku organizácie: t.j. tieto právne skutočnosti nemajú právne následky zrušenia organizácie, pokiaľ sa jej mení len zriaďovateľ alebo právna forma hospodárenia a ostatné náležitosti uvedené v zriaďovacej listine ostávajú nezmenené.

   • Pri zmene podriadenosti vydávajú rozhodnutie obaja zriaďovatelia, t.j. pôvodný zriaďovateľ, ktorý rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pred termínom zmeny podriadenosti a zriaďovateľ, na ktorého prechádza zriaďovateľská pôsobnosť. Rozhodnutia oboch zriaďovateľov musia byť zosúladené tak, aby k zmene podriadenosti došlo k tomu istému dňu. Za zmenu spôsobu financovania organizácie sa považuje taký stav, pri ktorom dochádza k zmene právnej formy hospodárenia organizácie u toho istého zriaďovateľa, t.j.

4. Právna úprava spôsobu zrušenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie podľa § 21 ods.

   • Zlúčením zaniká rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia vtedy, ak na základe rozhodnutia zriaďovateľa (zrušenie bez likvidácie) dochádza k zrušeniu jednej zo zúčastnených organizácií a druhá zúčastnená už existujúca organizácia sa stáva právnym nástupcom, na ktorého prechádzajú práva a povinnosti zaniknutej organizácie.
   • Splynutím zaniká rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia vtedy, ak na základe rozhodnutia zriaďovateľa (zrušenie bez likvidácie) dochádza k zániku dvoch alebo viacerých organizácií, pričom práva a povinnosti zanikajúcich organizácií prechádzajú na inú novozriadenú organizáciu, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich organizácií. Aj v prípade splynutia ide na základe rozhodnutia zriaďovateľa v zásade o univerzálnu sukcesiu.
   • Zákon o rozpočtových pravidlách neumožňuje priamu transformáciu rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie na inú právnickú osobu ako rozpočtovú organizáciu a príspevkovú organizáciu, napr.

5. Z hľadiska rozpočtu je žiadúce a zároveň sa predpokladá, že rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie budú zrušené rozhodnutím zriaďovateľa prioritne spôsobom k prvému dňu nasledujúceho rozpočtového roka. Zriaďovateľ, ktorý zrušuje rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu k prvému dňu nasledujúceho rozpočtového roka musí uvedenú skutočnosť predikovať, následne premietnuť do návrhu rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok a takto zabezpečiť finančné prostriedky na vykrytie nákladov nástupníckej organizácie, resp.

   • Nástupnícka organizácia resp. zriaďovateľ pri postupe podľa písm. a) a c) zabezpečí ku dňu zrušenia organizácie prevod nevyčerpaných zostatkov mimorozpočtových účtov zrušenej organizácie na svoje mimorozpočtové účty. Ak k zrušeniu rozpočtovej organizácie dochádza v období od prvého januára do konca februára príslušného rozpočtového roka, nástupnícka organizácia zabezpečí prevod nevyčerpaných zostatkov depozitného účtu zrušenej organizácie určených na účely podľa § 26 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách na svoj depozitný účet, pričom týmto nie sú dotknuté ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách . Dobropisy uskutočnené po dátume zrušenia organizácie (napr. príjem preplatkov za elektrickú energiu), budú aj po zrušení organizácie realizované automatickým prevodom na príjmový rozpočtový účet právneho nástupcu, resp. Zriaďovateľ pri postupe podľa písm. b), pri ktorom dochádza k zmene záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu, požiada ministerstvo financií o vykonanie zmeny rozpočtového vzťahu odo dňa, kedy dôjde k zrušeniu rozpočtovej organizácie, keďže finančné prostriedky na činnosť zrušenej rozpočtovej organizácie je potrebné poskytnúť ako transfer nástupníckej príspevkovej organizácii. Nástupnícka organizácia zabezpečí ku dňu zrušenia organizácie prevod nevyčerpaných zostatkov mimorozpočtových účtov zrušenej organizácie na svoj bežný účet. Ak k zrušeniu rozpočtovej organizácie dochádza v období od prvého januára do konca februára príslušného rozpočtového roka, nástupnícka organizácia zabezpečí prevod nevyčerpaných zostatkov depozitného účtu zrušenej organizácie určených na účely podľa § 26 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách na svoj bežný účet, pričom týmto nie sú dotknuté ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách . Dobropisy uskutočnené po dátume zrušenia organizácie (napr.
   • Príspevková organizácia pri postupe podľa písm. Príspevková organizácia pri postupe podľa písm. b) vysporiada k termínu jej zrušenia finančné vzťahy so zriaďovateľom tak, že nevyčerpanú časť príspevku odvedie na výdavkový rozpočtový účet zriaďovateľa. Ak dochádza k zmene záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu, zriaďovateľ požiada o vykonanie zmeny rozpočtového vzťahu ministerstvo financií odo dňa, kedy dôjde k zrušeniu príspevkovej organizácie, keďže finančné prostriedky na činnosť zrušenej príspevkovej organizácie je potrebné zabezpečiť v rozpočte nástupníckej rozpočtovej organizácie. Nástupnícka organizácia zabezpečí ku dňu zrušenia organizácie prevod nevyčerpaných mimorozpočtových prostriedkov z bežného účtu zrušenej organizácie na svoje mimorozpočtové účty, prevod nevyčerpaných prostriedkov z bežného účtu zrušenej organizácie určených na účely podľa § 26 ods. Príspevková organizácia pri postupe podľa písm. c) vysporiada k termínu jej zrušenia finančné vzťahy so zriaďovateľom. Zriaďovateľ zabezpečí ku dňu zrušenia organizácie prevod nevyčerpaných prostriedkov z bežného účtu zrušenej organizácie určených na účely podľa § 26 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách na svoj depozitný účet, prevod ostatných nevyčerpaných prostriedkov bežného účtu zrušenej organizácie na svoj príjmový rozpočtový účet a uhrádza záväzky príspevkovej organizácie nevysporiadané k dátumu jej zrušenia zo svojho výdavkového rozpočtového účtu.

Účtovníctvo príspevkových organizácií

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú svoje účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a v súlade s Opatreniami vydávanými Ministerstvom financií SR.

V súlade s § 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov obsahuje účtovná závierka účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, t.j. výkaz ziskov a strát - (časť A a B - opatrenie č. (časť C - opatrenie č. poznámky (opatrenie č.

V prípade, že deň zrušenia organizácie bez likvidácie je iný ako k 31. 12., účtovná jednotka (rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia) zostaví mimoriadnu účtovnú závierku.

V súlade s § 16 ods. 4 c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov rozpočtová organizácia a príspevková organizácia pri zrušení bez likvidácie uzatvára účtovné knihy ku dňu zrušenia bez likvidácie. Nástupnícka organizácia prevezme do svojho účtovníctva majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov organizácie zrušenej bez likvidácie, ku dňu nasledujúcemu po dni zrušenia bez likvidácie zanikajúcej organizácie. Pri zostavovaní účtovnej závierky nástupnícka organizácia, ktorá je novovzniknutou organizáciou nevypĺňa v súvahe a vo výkaze ziskov a strát stĺpec „Bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie“.

V prípade zániku štátnej rozpočtovej organizácie v priebehu roka zostaví zanikajúca rozpočtová organizácia v zmysle Pokynu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. Údaje výkazu Fin RO 1-04 zostavené k termínu zániku štátnej rozpočtovej organizácie budú súčasťou sumárneho výkazu za rozpočtovú kapitolu aj v ďalších termínoch ustanovených na predkladanie výkazov, vrátane 31.12.

V prípade zániku štátnej príspevkovej organizácie v priebehu roka zostaví zanikajúca príspevková organizácia v zmysle Pokynu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. Údaje výkazu Fin PO 3-04 zostavené k termínu zániku príspevkovej organizácie budú súčasťou sumárneho výkazu za rozpočtovú kapitolu aj v ďalších termínoch ustanovených na predkladanie výkazov, vrátane 31.12.

Špecifické postupy v Štátnej pokladnici

Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú v súlade s § 2 ods.2 zákona č. 291/2002 Z. z.

Organizácia, u ktorej zriaďovateľ rozhodnutím zmení spôsob financovania, je v IS ŠP založená ako nový klient ŠP s novou právnou formou. Zmenou právnej formy klienta dochádza súčasne k zmene jednotlivých typov účtov klienta, preto klient požiada aj o zriadenie nových účtov určených pre nový druh právnej formy klienta. Klient je oprávnený požiadať o zriadenie nových účtov len v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách a ŠP zriaďuje účty klienta len v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách. Klient predloží ŠP spolu s právoplatným rozhodnutím o zmene právnej formy novú „Žiadosť o založenie klienta v informačnom systéme Štátnej pokladnice“, podpísanú štatutárnym zástupcom organizácie, podpis ktorého nechá úradne overiť a zároveň určí používateľov, ktorí budú pracovať v IS ŠP v organizácii s novou právnou formou, preto ŠP predloží nové žiadosti používateľov „Žiadosť o založenie používateľa v informačnom systéme Štátnej pokladnice pre klienta A“. Klient písomne určí používateľov, ktorí budú zodpovední za vysporiadanie účtov a zostavenie účtovných výkazov za organizáciu s pôvodnou právnou formou, t. j. budú im ponechané pôvodné prístupy do IS ŠP. Prostredníctvom formuláru „Žiadosť o vyradenie používateľa z informačného systému Štátnej pokladnice“ (zvlášť pre každého používateľa) oznámi mená používateľov, ktorí budú z IS ŠP vyradení, t. j.

Nástupnícka organizácia predloží ŠP úradne overenú fotokópiu rozhodnutia zriaďovateľa o zlúčení organizácií do jedného právneho subjektu. určí termín zostavenia mimoriadnej účtovnej závierky zaniknutej organizácie v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a s Opatrením MF SR č. určí používateľov zaniknutej organizácie, ktorí zabezpečia vykonanie účtovnej závierky a zostavenia účtovných výkazov zaniknutej organizácie v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a s Opatrením MF SR č. Nástupnícka organizácia zároveň určí mená používateľov v zaniknutých organizáciách, ktorí budú zodpovední: za vysporiadanie účtov zaniknutých organizácií, za zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky a za zostavenie účtovných výkazov v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a s Opatrením MF SR č. 1407/2003-92 v znení neskorších predpisov. Nástupnícka organizácia taktiež určí používateľov zaniknutých organizácií, ktorí budú z IS ŠP vyradení a to formou predloženia žiadosti „Žiadosť o vyradenie používateľa v informačnom systéme ŠP“.

Klient ŠP bezodkladne písomne oznámi ŠP zánik organizácie a zároveň predloží úradne overenú fotokópiu rozhodnutia o zrušení organizácie zriaďovateľom, resp. uvedie osobitný zákon ktorým bola organizácia zrušená a zároveň požiada o zrušenie účtov vedených v ŠP.

Na základe dokladu o zmene právnej formy, zlúčení alebo splynutí a rozdelení, resp. na výdavkovom účte zakáže debetné operácie a na operácie kreditného charakteru (napr. Výpisy zo zrušených mimorozpočtových účtov budú k dispozícií po dobu troch mesiacov od zrušenia účtov. Výpisy z rozpočtových účtov budú prístupné do konca kalendárneho roka. Prístup k týmto výpisom budú mať zamestnanci nástupníckej organizácie určených štatutárnym zástupcom organizácie v Zozname osôb splnomocnených disponovať peňažnými prostriedkami na účte zanikajúcej organizácie. Uvedený zoznam musí byť vyhotovený osobitne ku každému účtu, ku ktorému bude chcieť mať nástupnícka organizácia prístup.

DPH a príspevkové organizácie

Rozpočtové a príspevkové organizácie majú špecifické postavenie z hľadiska zákona o DPH, najmä pri určení registračnej povinnosti a uplatňovaní mechanizmu dane po registrácii. Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Zdaniteľnou osobou môžu byť aj osoby, ktoré nie sú zriadené alebo založené na účely podnikania, ak vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjem. Za ekonomickú činnosť sa považuje aj činnosť rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, aj keď nie sú zriadené za účelom dosahovania zisku.

Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu hlavnej činnosti a táto činnosť nenarušuje hospodársku súťaž.

Kritériá pre posúdenie narušenia hospodárskej súťaže

Pri posúdení, či subjekt koná vo verejnom záujme, sa berie do úvahy:

• konanie vo verejnom záujme - plnenie úloh štátu alebo územnej samosprávy
• predmet plnenia - či môže tú istú činnosť vykonávať aj podnikateľ
• kto je objednávateľom plnenia
• cena plnenia - v porovnaní s cenou za rovnaké alebo obdobné plnenie poskytnuté platiteľom dane

Príklady z praxe

• Obec predáva stavebné pozemky na stavbu cesty, diaľnice, priemyselného parku a pod. Koná vo verejnom záujme, a preto je predaj mimo rámec zákona o DPH.
• Obec vyňala pôdu z pôdneho fondu a predáva stavebné pozemky pre individuálnu výstavbu rodinných domov. Predaj má charakter opakovanej činnosti a dosahuje výrazný obrat.
• Obec zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, a vyberá miestne poplatky. Táto činnosť sa nepovažuje za činnosť, ktorá by narušovala hospodársku súťaž.
• Mesto prenajíma nehnuteľnosti podnikateľom aj nepodnikateľským subjektom. Nájom nehnuteľností je službou oslobodenou od DPH.

Vedľajšia (podnikateľská) činnosť

Ak subjekty konajú v rozsahu vedľajšej činnosti (podnikateľskej), z ktorej dosahujú príjem, považujú sa v rozsahu tejto činnosti za zdaniteľné osoby bez ohľadu na to, či narušujú alebo nenarušujú hospodársku súťaž. Príjmy z vedľajšej činnosti sa započítavajú do obratu na účely registrácie pre DPH.

Príspevkové organizácie ako zdaniteľné osoby

Postavenie príspevkových organizácií sa posudzuje v nadväznosti na ustanovenia zákona o DPH. Rozhodujúce je, či príspevková organizácia vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem. Ak príspevková organizácia vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, je zdaniteľnou osobou a musí si sledovať obrat na účely registrácie pre DPH.

Príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do obratu

Do obratu na účely registrácie pre DPH sa nezahŕňa „príjem“ z činností, ktoré príspevková organizácia vykonáva pre svojho zriaďovateľa, ktorý jej na túto činnosť poskytuje príspevok (dotáciu, transfer). Vykonávanie činnosti pre zriaďovateľa len na základe poskytnutého príspevku sa nepovažuje za vykonávanie ekonomickej činnosti.

Hospodárenie rozpočtových organizácií

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Pri zostavovaní rozpočtu príjmov a výdavkov sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a zriaďovateľom. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

Osobitosti rozpočtového hospodárenia

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení, formou dotácie alebo grantu, získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, z poistného plnenia, z úhrad stravy, od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, od rodičov, iných osôb, ktorí majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo žiakov na úhradu niektorých nákladov.

Hospodárenie príspevkových organizácií

Medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou neexistuje iný finančný vzťah, ako príspevok. Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Súčasťou jej rozpočtu je aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov a prostriedky prijaté od iných subjektov.

Daň z príjmov rozpočtových organizácií

Predmetom dane rozpočtovej organizácie sú príjmy z činností, ktorými dosahuje zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

#

tags: #príspevková #organizácia #financovanie