DDS a vymeriavací základ: Komplexný sprievodca výpočtom a súvislosťami

Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku vymeriavacieho základu (VZ) v kontexte slovenského sociálneho poistenia, s dôrazom na jeho výpočet a vplyv na rôzne dávky a povinnosti, vrátane doplnkového dôchodkového sporenia (DDS).

Čo je vymeriavací základ?

Vymeriavací základ je suma príjmu, z ktorej sa vypočítava poistné na sociálne poistenie. Slúži ako základ pre určenie výšky príspevkov, ktoré platí zamestnanec, zamestnávateľ, SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba do Sociálnej poisťovne. Výška vymeriavacieho základu má priamy vplyv na nárok a výšku dávok, ako sú nemocenské, dôchodkové, dávky v nezamestnanosti a iné.

Vymeriavací základ zamestnanca

Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti. Zárobková činnosť zamestnanca je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti.

Príjmy zahrnuté do vymeriavacieho základu zamestnanca:

• Príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 Zákona o dani z príjmu. Ide o pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru zamestnancovi od platiteľa týchto príjmov v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
• % ceny motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely vypočítané podľa § 5 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmu.
• Podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
• Príjem vyplatený zamestnancovi po skončení právneho vzťahu.

Príjmy nezahrnuté do vymeriavacieho základu zamestnanca:

• Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa Zákona o dani z príjmu.
  • Príjmom, ktorý nie je predmetom dane je napr. cestovná náhrada, nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov a iné podľa § 5 ods. 5 z. č. 595/2003 Z. z.
  • Príjmom, ktorý je oslobodený od dane je napr. náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, poistné zamestnávateľa, hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi, daňový bonus, zamestnanecká prémia a iné podľa § 5 ods. 7 a § 9 z. č. 595/2003 Z. z.
• Príjem nepodliehajúci dani z príjmov z dôvodu zamedzenia dvojitého zdanenia.

Špecifické situácie:

• Súbeh viacerých činností zamestnanca: Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr.
• Nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti len časť mesiaca: Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia vylúčenej povinnosti platiť poistné, vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Vymeriavací základ zamestnávateľa

Vymeriavací základ zamestnávateľa je súhrn vymeriavacích základov jeho zamestnancov. Zamestnávateľ platí poistné vypočítané z vymeriavacích základov svojich zamestnancov.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

• Minimálny vymeriavací základ: Minimálny vymeriavací základ zamestnanca bol s platnosťou od 1.1.2010 zrušený.
• Maximálny vymeriavací základ:
  • Vymeriavací základ zamestnanca je v úhrne mesačne najviac 7-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
  • Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu.
  • Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

Všeobecný vymeriavací základ

Všeobecný vymeriavací základ stanoví každoročne opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok z obdobia pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárne roky od roku 2002 do roku 2013 ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktorá ich vždy do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku zverejní na svojom webovom sídle. Pri výpočte sumy dôchodku sa ako všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia (t. j. v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok) použije všeobecný vymeriavací základ za predposledný kalendárny rok tohto obdobia. To znamená, že všeobecné vymeriavacie základy posledných dvoch kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia budú totožné.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Príklad výpočtu vymeriavacieho základu zamestnanca

Zamestnanec má priznanú mesačnú mzdu 5000 €. V mesiaci jún 2014 zamestnávateľ poskytol zamestnancovi na jeho žiadosť 2 dni neplateného voľna. Zamestnanec bol v mesiaci 4 pracovné dni práceneschopný. Maximálny vym. základ pripadajúci na 1 deň poistenia (zaokr. Príjem posudzovaný pre vym. základ je vyšší ako maximálny vym.

Dobrovoľné poistenie a vymeriavací základ

Fyzická osoba si pri prihlasovaní na komplexný balík dobrovoľného poistenia v roku 2024 určila vymeriavací základ 652,00 eur (Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je minimálny vymeriavací základ 652,00 eur a maximálny vymeriavací základ 9 218,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie (28,68 eur), 18 % na starobné poistenie (117,36 eur), 6 % na invalidné poistenie (39,12 eur), 4,75 % do rezervného fondu solidarity (30,97 eura) a 2 % na poistenie v nezamestnanosti (13,04 eur).

Dôležité body pre dobrovoľné poistenie:

• Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka.
• Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.
• Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.
• Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec).
• Napríklad, ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie.

Príklady dobrovoľného poistenia:

• Príklad č. 1: Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba (DDPO) si v roku 2024 určila na dobrovoľné poistenie maximálny vymeriavací základ, a teda má povinnosť platiť poistné z maximálneho vymeriavacieho základu (9 128,00 eur). Ako zamestnanec má príjem 3 500,00 eur - z tejto sumy platí poistné zamestnanec a zamestnávateľ.
• Príklad č. 2: Povinne poistená SZČO, ktorá je zároveň povinne poistená aj ako zamestnanec (nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti) sa od 1. januára 2024 prihlásila na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ako dobrovoľne poistená osoba (DPO) si na platenie poistného určila maximálny vymeriavací základ, t. j. 9 128,00 eur.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ) pre nemocenské dávky

Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec alebo živnostník nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. V takomto prípade má nárok na finančnú podporu vo forme nemocenských dávok. Výpočet týchto dávok je založený na dennom vymeriavacom základe (DVZ), ktorý sa určuje individuálne pre každého poistenca.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

Nárok na nemocenské dávky má zamestnanec a povinne nemocensky poistená osoba, ak boli pre úraz alebo chorobu uznaní za dočasne práceneschopných alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie. Na získanie nároku na dávku platí pre obe skupiny poistencov povinnosť, aby boli v posledných dvoch rokoch najmenej 270 dní nemocensky poistení.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ

Pre správny výpočet DVZ je kľúčové určiť tzv. rozhodujúce obdobie. Toto obdobie sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Rozhodujúce obdobie pri zamestnancoch

V prípade zamestnancov je rozhodujúce obdobie spravidla kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla PN. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Rozhodujúce obdobie pri SZČO

U povinne nemocensky poistenej SZČO sa ošetrovné, resp. nemocenské začína poskytovať v deň vzniku jej povinného nemocenského poistenia (netýka sa vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Ak SZČO nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška ošetrovného, resp. nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ.

Rozhodujúce obdobie pri dobrovoľne poistených osobách

Špecifickou podmienkou pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu je, aby v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého si uplatňuje nárok na ošetrovné, dosiahla najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ.

Vzorec pre výpočet DVZ

Samotný výpočet DVZ je relatívne jednoduchý:

DVZ = Vymeriavací základ v rozhodujúcom období / Počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia

Vymeriavací základ

Vymeriavací základ je súčet príjmov, z ktorých bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Do úvahy sa berú hrubé mzdy, príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti a iné príjmy, z ktorých sa platí nemocenské poistenie.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Počet kalendárnych dní

Počet kalendárnych dní v rozhodujúcom období sa znižuje o dni, počas ktorých poistenec nebol povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. PN, OČR, materská dovolenka) a obdobia prerušenia poistenia.

Zaokrúhľovanie DVZ

Vypočítaný DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

V niektorých prípadoch, keď nie je možné určiť DVZ z reálneho príjmu (napr. pri krátkom trvaní poistenia), sa používa pravdepodobný DVZ.

Maximálny denný vymeriavací základ

Zákon o sociálnom poistení stanovuje maximálny DVZ, ktorý sa používa pri výpočte nemocenských dávok. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské.

Výška nemocenských dávok

Výška nemocenských dávok závisí od DVZ a od toho, či ide o zamestnanca alebo SZČO.

Zamestnanci

• Prvé 3 dni PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25% DVZ.
• 4. až 10. deň PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55% DVZ.
• 11. deň PN a ďalej: Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne vo výške 55% DVZ.

SZČO

• 1. až 3. deň PN: Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne vo výške 25% DVZ.
• 4. deň PN a ďalej: Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne vo výške 55% DVZ.

Praktické príklady výpočtu DVZ

Pre lepšie pochopenie si ukážeme niekoľko praktických príkladov výpočtu DVZ:

Príklad 1: Zamestnanec s celoročným príjmom

Zamestnanec mesačne zarába 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.

DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 11400 / 365 dní = 31,2329 eur.

Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ.

Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55% z DVZ.

Príklad 2: Zamestnanec s prerušeným poistením

Zamestnanec mesačne zarába 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.

DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 11400 / (365 dní - 35 dní) = 34,5455 eur.

Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ.

Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55% z DVZ.

Príklad 3: Zamestnanec s príjmom prevyšujúcim maximálny DVZ

Zamestnanec mesačne zarába 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.

DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur. Maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ bude 74,4987 eur.

Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ.

Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55% z DVZ.

Dôležité informácie a zmeny v legislatíve

Je dôležité sledovať zmeny v legislatíve, ktoré môžu ovplyvniť výpočet DVZ a výšku nemocenských dávok. Napríklad, novela zákona č. 67/2020 Z.z. priniesla zmeny v oblasti sociálneho poistenia.

Problémy a výpočet DVZ v Prolmy

Program Prolmy je softvér, ktorý uľahčuje spracovanie miezd a výpočet odvodov. Pri výpočte DVZ je dôležité, aby bol program správne nastavený a aktualizovaný.

Kontrola nastavení v Prolmy

• Typ priemeru pre nadčasy: Uistite sa, že máte správne nastavený typ priemeru pre nadčasy (č. 11), aby program nepovažoval mesačný priemer za hodinový.
• Deti na karte zamestnanca: Skontrolujte, či máte správne vyplnené údaje o deťoch na karte zamestnanca, aby bol správne vypočítaný daňový bonus.
• Typ zmluvy: Pri dohodách o pracovnej činnosti skontrolujte, či máte vybratý správny typ zmluvy "2-dohoda o pracovnej činnosti".
• Doby poistenia: Uistite sa, že máte správne zadané doby poistenia, vrátane vylúčených dôb (napr. PN, OČR, materská dovolenka).

Aktualizácie programu

Pravidelne aktualizujte program Prolmy, aby ste mali k dispozícii najnovšie legislatívne zmeny a opravy chýb.

Riešenie problémov

Ak máte problémy s výpočtom DVZ v programe Prolmy, skontrolujte nasledujúce:

• Nesúlad v karte: Otvorte modul PROLMY a skontrolujte zoznam pracovníkov, u ktorých je nesúlad priebehu nároku v karte voči výpočtu RZD.
• Rovnaké osobné číslo: Uistite sa, že nemáte v databáze pracovníkov s rovnakým osobným číslom a menom.
• Údaje na PP a form. hlásenia: Skontrolujte údaje na PP a form.

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) a jeho súvislosť s vymeriavacím základom

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), často označované aj ako tretí pilier, je dobrovoľný systém sporenia na dôchodok, ktorý dopĺňa štátny dôchodkový systém (prvý pilier) a súkromné dôchodkové sporenie (druhý pilier). Hoci DDS priamo nesúvisí s výpočtom vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie v zmysle platenia poistného, má nepriamy vzťah cez prípadné príspevky zamestnávateľa a daňové výhody.

Kľúčové charakteristiky DDS:

• Dobrovoľnosť: Účasť v DDS je dobrovoľná a určená pre tých, ktorí sa nechcú spoliehať len na štátny dôchodok.
• Dlhodobé sporenie: Ide o formu dlhodobého sporenia, pričom minimálna dĺžka sporenia je 10 rokov a minimálny vek sporiteľa na vyplácanie dávok je 55 rokov.
• Príspevky: Sporiteľ si dohodne výšku mesačných príspevkov v účastníckej zmluve. Zamestnávateľ môže za svojich zamestnancov platiť príspevky na DDS, čo je súčasťou zamestnávateľskej zmluvy. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva účastníkov vykonávajúcich rizikové práce, je povinný platiť za týchto zamestnancov príspevky na DDS povinne (najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca alebo príjmu zúčtovaného na výplatu). V iných prípadoch sa príspevky zamestnávateľa pohybujú v rozmedzí 15 až 30 € alebo ako percento z mzdy.
• Daňové výhody: Príspevky zamestnávateľa sú daňovo uznateľné náklady. Daňový bonus sa ráta len z príspevkov, ktoré si do tretieho piliera poslal sporiteľ sám. Odporúča sa sporiť aspoň 15 eur mesačne.
• Poplatky: Poplatky sú vyššie ako pri štandardnom dlhodobom investovaní. Skladajú sa z poplatku za správu fondu (od 2023 je jeho výška 1,15 % ročne z priemernej hodnoty účtu) a poplatku za zhodnotenie príspevkov - 10 % z výnosu.

Súvislosť s vymeriavacím základom:

Hoci príspevky do DDS nevstupujú priamo do výpočtu vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie, príspevky zamestnávateľa do DDS za zamestnanca sú naviazané na jeho príjem, a teda nepriamo aj na vymeriavací základ. Povinné príspevky zamestnávateľa za zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce sú totiž stanovené ako percento z vymeriavacieho základu alebo príjmu zúčtovaného na výplatu.

tags: #DDS #a #vymeriavací #základ #výpočet