
Tento článok sa zaoberá daňovou problematikou spojenou s príspevkami na dieťa, daňovo uznateľnými nákladmi a príspevkami zamestnávateľa na prevádzku materských škôl, tzv. firemných škôlok. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, zohľadňujúc aktuálnu legislatívu a jej dopady na zamestnávateľov aj zamestnancov.
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia mu patrí peňažné plnenie, ktoré sa nazýva odstupné. Toto odstupné sa poskytuje z rozpočtu obce a jeho výška sa vypočíta ako násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat sa stanovuje ako jedna dvanástina súčtu platu starostu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Starostovi môže vzniknúť nárok na odchodné, nie však z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu ukončenia pracovného pomeru. Ak bol starosta pred nástupom do funkcie v pracovnom pomere, z ktorého bol na výkon funkcie uvoľnený, tento pracovný pomer nezanikol. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Súčasná právna úprava umožňuje čerpanie dovolenky po častiach, pričom aspoň jedna časť musí byť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zákonník práce priamo nezakazuje čerpanie jedného dňa, dvoch dní alebo pol dňa dovolenky. Výnimočne je možné čerpať dovolenku aj na pol dňa, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne, alebo ak zamestnancovi vznikol nárok na dovolenku v takomto rozsahu (napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky).
Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by sa mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.
Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je jej písomná forma. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je tento urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné rozsiahle dokazovanie pri overovaní podpisu a identifikácie podpisujúcej osoby, rovnako tak pri preukazovaní jeho pravosti.
Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu). Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto si po splnení ustanovených podmienok môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa.
Nárok na dávku otcovské/materské si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom tlačiva predpísaného ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť iného poistenca o materské“. Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) upravuje daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb. Zákon je rozdelený na niekoľko častí, ktoré upravujú rôzne aspekty zdaňovania, vrátane spoločných ustanovení pre fyzické a právnické osoby, vyberanie a platenie dane, a spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Dôležitou súčasťou zákona sú aj ustanovenia o daňových výdavkoch, ktoré musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľné a zaúčtované.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
ZDP za daňovníka označuje každú fyzickú osobu a každú právnickú osobu, bez ohľadu na to, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane. Predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka. Príjem sa považuje tak peňažné plnenie, ako aj nepeňažné plnenie.
Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a tým aj určenia daňovej povinnosti. Na to, aby bol výdavok uznaný za daňový, musia byť splnené tri základné podmienky:
Základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa určitým (zákonom stanoveným) spôsobom vypočítava daň. Základom dane je rozdiel (kladný rozdiel) medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. Daňovou stratou sa rozumie záporný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami.
Zdaňovacím obdobím, t. j. obdobím, za ktoré sa zisťuje základ dane a vypočítava daň, je spravidla kalendárny rok. Obchodným majetkom na účely ZDP je majetok, o ktorom bolo účtované alebo sa o ňom viedla evidencia.
Zadefinovanie závislej osoby má súvislosť s ustanovením § 17 ods. 5 ZDP, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Na účely ZDP sa za finančný prenájom považuje obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci a súčasne sa vyžaduje splnenie osobitných podmienok.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Preddavkom na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, kedy ešte nie je známa skutočná výška dane za toto obdobie. Platiteľom dane je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň, alebo preddavok na daň z príjmov od daňovníka a zrazenú alebo vybratú daň, alebo preddavok na daň odviesť správcovi dane, pričom majetkovo za ňu zodpovedá.
Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce.
Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie služby, služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby, informačné služby, športovo-rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby a služby cestovného poistenia.
Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve. V prípade, ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP. Na účely §152a ZP možno aj zmluvu o ubytovaní považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca.
Podľa zákona č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je predmetom dane z ubytovania odplatné prechodné ubytovanie podľa §754 a 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení. Daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení odplatne prechodne ubytuje a základom dane je počet prenocovaní.
Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi aj preddavok na rekreáciu v dohodnutých termínoch. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu, o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku na určený účel.
Novela zákona o dani z príjmov zaradila medzi daňové výdavky výdavky vynaložené na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Fyzická osoba /zamestnanec/ má od dane oslobodený príjem poskytnutý vo forme „použitia predškolského zariadenia poskytnutého zamestnávateľom a to v prípade, ak je použité dieťaťom zamestnanca, ktoré sa považuje za jeho vyživovanú osobu“.
Prevádzkovanie vlastnej materskej školy je podľa názoru autora nedostatočne zadefinovaný pojem a môžu vznikať výkladové spory ohľadom toho, či zámerom zákonodarcu bolo určiť, že zamestnávateľ musí byť zároveň aj zriaďovateľom materskej školy, alebo postačuje, ak len zabezpečí jej prevádzku prostredníctvom tretej osoby, ktorá je sama zriaďovateľom súkromnej materskej školy, plní všetky zákonné požiadavky na jej prevádzku a zamestnávateľovi bude takúto službu „firemnej škôlky“ poskytovať v priestoroch zamestnávateľa a v súlade s dohodnutými podmienkami, na základe zmluvy uzatvorenej medzi poskytovateľom materskej školy a zamestnávateľom v prospech zamestnancov ako svoju ďalšiu prevádzku.
V prípade, ak je materská škola /a to aj takáto súkromná materská škola/, bez ohľadu na skutočnosť či je jej zriaďovateľom zamestnávateľ alebo iná osoba, zaradená v sieti, má zriaďovateľ právo na jej financovanie z verejných prostriedkov.