Príspevok na kúpu domu v Nemecku: Podmienky a možnosti

V poslednom čase čoraz viac Slovákov pracujúcich v zahraničí uvažuje o kúpe nehnuteľnosti, aby po návrate domov mali zabezpečené bývanie. Počas doby, kým sa vrátia domov, prenajmú nehnuteľnosť a podnájomník im spláca úver a náklady na byt. Prípadne sa im o nehnuteľnosť zatiaľ stará rodinný známy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a možnostiach získania príspevku na kúpu domu v Nemecku, s dôrazom na daňové aspekty a hypotekárne možnosti pre Slovákov pracujúcich v Nemecku.

Daňové výhody spojené s bývaním v Nemecku

Náklady v nemeckom daňovom priznaní znižujú daňový základ, a teda zvyšujú výšku vrátených daní. Jedným z nákladov v nemeckom daňovom priznaní, ktoré je možné uplatniť, sú náklady na ubytovanie a cesty. V prípade, ak zamestnanec z pracovných dôvodov potrebuje aj druhé ubytovanie popri mieste svojho trvalého, resp. prvotného ubytovania, používajú daňoví poradcovia pojem dvojitá domácnosť, resp. vedenie dvojitej domácnosti.

Podmienky pre uplatnenie nákladov na vedenie dvojitej domácnosti

Za účelom uplatnenia nákladov na vedenie dvojitej domácnosti v Nemecku, musia byť splnené štyri hlavné podmienky:

1. Druhá domácnosť (v Nemecku) vzniká z pracovných dôvodov.
2. Zamestnanec využíva túto druhú domácnosť na mieste, kde vykonáva svoju pracovnú činnosť. Inak povedané, z tohto miesta by malo byť možné dôjsť do práce za kratší čas ako z miesta prvotnej domácnosti.
3. Okrem tohto ubytovania vedie zamestnanec domácnosť aj na inom mieste (na Slovensku). Vedenie domácnosti znamená, že platí viac ako 10% nákladov na jej vedenie.
4. Na mieste hlavného bydliska (na Slovensku) má zamestnanec stredisko životných záujmov.

Náklady, ktoré si môže zamestnanec nárokovať

V prípade, ak sú tieto štyri podmienky splnené, môže si zamestnanec nárokovať nasledujúce náklady:

• Náklady na ubytovanie na mieste druhej domácnosti do výšky 1000 € mesačne.
• Nevyhnutné náklady na zariadenie domácnosti.
• Náklady na cesty.
• V rámci prvých troch mesiacov náklady na stravu.
• Náklady na presťahovanie v prípade, ak ide o presťahovanie sa kvôli práci.

V zásade platí, že ten, kto si chce uplatniť náklady na vedenie dvojitej domácnosti, musí byť buď vlastníkom, alebo podnájomníkom v byte/dome, prípadne ho môže užívať ako manželský partner osoby, ktorá má tento byt/dom vo vlastníctve, resp. v podnájme. Okrem toho je nutné, aby žiadateľ finančne prispieval na chod tejto domácnosti. Sem sa ráta platenie nájomného či nákup potravín.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

V prípade zamestnancov, ktorí žijú v manželskom zväzku a sú zaradení do daňovej triedy 3, 4 alebo 5, nemecký daňový úrad predpokladá podieľanie sa na vedení domácnosti automaticky. Ostatní ho musia dokázať. Obzvlášť kriticky sa skúma situácia mladých slobodných ľudí, ktorí ako prvotné bydlisko uvedú dom svojich rodičov. Toto ubytovanie môže byť zohľadnené iba v prípade preukázania podieľania sa na vedení domácnosti. Ako doklad najčastejšie slúži výpis z bankového účtu, pričom takéto príspevky by mali byť pravidelné a dohromady predstavovať minimálne 10% z nákladov na vedenie domácnosti.

Centrum životných záujmov

Pre Slovákov, ktorí pracujú v Nemecku platí, že musia cestu domov absolvovať aspoň raz ročne a musia daňový úrad presvedčiť o tom, že na danom mieste na Slovensku majú centrum životných záujmov. Najviac akceptovaným dôkazom je, ak na danom mieste žije manželský partner a deti. Nakoľko domácnosť nie je v Nemecku , je dôležité, že je po celý čas trvalo obývaná. Pri slobodných je za centrum životných záujmov považované miesto, ku ktorému majú blízky osobný vzťah/väzbu. Tí, ktorí toto miesto navštevujú menej ako dvakrát mesačne by mali argumentovať predovšetkým vzťahom k rodičom, príbuzným, priateľom či napr. aj členstvom v určitej organizácii.

Náklady na stravu, resp. diéty

Pri nástupe na nové miesto je možné uplatniť si náklady na stravu (diéty) počas prvých troch mesiacov. Za každý jeden deň, počas ktorého bol zamestnanec mimo miesta svojho prvotného bydliska, je možné uplatniť aj náklady týkajúce sa zahraničnej činnosti (Auswärtstätigkeit).

Hypotéka pre Slovákov pracujúcich v Nemecku

Pracujete v cudzine a uvažujete, že svoje príjmy zo zahraničia využijete na hypotéku a kúpu nehnuteľnosti? Hypotéka so zahraničným príjmom je dnes už bežne dostupná. No na to, aby ste dostali úver, by ste mali splniť niekoľko podmienok. Približne 1,8 milióna Slovákov dnes pracuje alebo dlhodobo žije v zahraničí. Niektorí z nich uvažujú o návrate domov alebo rozmýšľajú o kúpe nehnuteľnosti na Slovensku.

Podmienky pre získanie hypotéky so zahraničným príjmom

Niektoré slovenské banky schvaľujú hypotéky iba ľuďom, ktorí zarábajú v Európskej únii. Nájdu sa však aj také, ktoré vám poskytnú úver, aj keď pracujete mimo nej. Ak dostávate príjem v európskej mene, máte na výber z viacerých možností. Banky na Slovensku bežne poskytujú hypotéky klientom, ktorí majú príjmy zo zahraničia v eurách. Každá sa však pozerá na dĺžku trvania pracovného pomeru inak. Niektoré si vyžadujú od klienta minimálne 4 mesiace, štandardne 6 mesiacov. Ak žiadate v UniCredit Bank alebo Slovenskej sporiteľni, je potrebné si pripraviť aj výpis z úverového registra z krajiny, kde pracujete. Ako a kde požiadať o výpis z úverového registra v zahraničí? Každý prípad je však individuálny a závisí od mnohých parametrov ako napríklad od kupovanej nehnuteľnosti, výšky a dĺžky trvania príjmu, pracovnej pozície a pod. Pripravte sa však nato, že banka vám schváli maximálne 90% financovanie nehnuteľnosti a 10% si budete musieť zafinancovať sami. Bežne však banky ponúknu „len“ 80% pri príjmoch so zahraničiach.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Príjem v inej mene, než v eurách, akceptuje v súčasnosti štyri až päť bánk na Slovensku. Tatra banka - banka preferuje príjem v eurách, avšak nevylučuje individuálne posúdenie jednotlivých prípadov hlavne pri mienkotvorných klientoch alebo vybraných profesiách. Napr. Aj keď žijete a pracujete mimo Európu - v Austrálii, USA, SAE či inde vo svete, stále máte možnosť získať hypotéku na Slovensku. Banky dnes vedia pracovať aj s príjmom zo zahraničia z týchto krajín a vieme spoločne nájsť riešenie, ktoré bude fungovať aj pre vás. Doba zamestnania min. Často s klientmi so zahraničia riešim otázku, ako banka skúma účel, pre ktorý nehnuteľnosť nakupujú. Dobrou správou je, že banky na Slovensku neskúmajú po vyplatení hypotéky, ako budete využívať vašu nehnuteľnosť a nemusíte to ani banke hlásiť. Dokonca, ak nechcete dokladovať účel a máte na Slovensku inú nehnuteľnosť, môže využiť tzv Americkú hypotéku bez dokladovania účelu. Úroky má takmer rovnaké, ak nie rovnaké, ako pri bežnej hypotéke, no jej využitie vám môže výrazne zjednodušiť vaše plány. Viac informácii získate tu - Bezúčelová americká hypotéka.

Proces žiadosti o hypotéku

V minulosti sa zahraničný Slováci nevyhli nutnosti navštíviť Slovensko pri podaní žiadosti. Dnes to už neplatí a v niektorých bankách je možné podať žiadosť o hypotéku so zahraničným príjmom aj online, telefonicky, či plnou mocou osoby, ktorej dôverujete. Získať hypotéku so zahraničným príjmom nemusí byť zložitý proces. Pripravte sa však nato, že schválenie úveru môže trvať dlhšie ako štandardne pár dní. No nemusí to byť pravidlom. V roku 2025 sa aj hypotéky so zahraničným príjmom schvaľujú v priemere za 1 až 3 pracovné dni. Táto služba sprostredkovania hypotéky je pre vás bezplatná. Finančného poradcu / sprostredkovateľa zaplatí banka za sprostredkovanie po načerpaní hypotéky. Štandardne, ak nie sú obmedzenia, akceptujú príjme v inej mene banky ako Slovenská sporiteľňa, ČSOB, VÚB, UniCredit. Avšak nie každá banka akceptuje plnú výšku príjmu. Aktuálne všetky banky ponúkajú možnosť hypotéky s príjmom v Eurách. Každá má však inú podmienku na dĺžku trvania pracovného pomeru. Napríklad kým VÚB stačí 4 mesiace, Slovenská sporiteľňa požaduje 13 mesiacov. Áno, niektoré banky to umožňujú za presne stanovených podmienok. Ak spĺňate minimálne požiadavky príjmu, ste zamestnanec a nepracujete cez agentúru, šanca je 95% (podľa mojich štatistík). Je však potrebné dokonale zladiť všetky parametre žiadosti.

Dôležité informácie pre Slovákov pracujúcich v Nemecku

Dvojitá domácnosť - čo sa skrýva za týmto pojmom?

Pojem dvojitá domácnosť pochádza z nemeckého zákona o dani z príjmov. Znamená to, že zamestnanec vedie jednu domácnosť na Slovensku a druhú v mieste zamestnania v Nemecku. Druhá domácnosť musí vzniknúť z profesionálnych dôvodov. V rámci dvojitej domácnosti si môže uplatniť náklady na bývanie v Nemecku a cesty za rodinou na Slovensko.

Pre uplatnenie dvojitej domácnosti musia byť splnené 2 základné podmienky:

1. ) Zamestnanec musí vlastniť nehnuteľnosť na Slovensku, resp. bývať v podnájme a:

   Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

   • domácnosť musí byť stredobodom jeho záujmu (stredobodom sa myslí sociálne kontakty s rodinou, priatelia, spolky, členstvá,…)
   • domácnosť musí byť aktívna - musí sa v nej bývať
   • zamestnanec musí preukázateľne platiť za nájom, resp. energie

2. ) Druhá domácnosť musí byť v Nemecku - v mieste výkonu práce, za ktorú platí zamestnanec nájom.

Pre splnenie týchto podmienok je najideálnejšie poskytnúť nasledujúce dokumenty:

• list vlastníctva alebo nájomnú zmluvu
• SIPO platby
• výplatnú pásku s nájmom, ktorý zamestnávateľ strháva zamestnancovi z výplaty

Čo sa považuje za dvojitú domácnosť, a čo už nie?

V prípade ženatých/vydatých ľudí s uznaním dvojitej domácnosti väčšinou problém nie je, pretože manželský partner alebo celá rodina zvyčajne naďalej žije vo svojej domovskej krajine (Slovensko) a užíva tam svoj samostatný byt/dom.

Ak zamestnanec doma (na Slovensku) neužíva vlastný samostatný byt, ale stále býva v rodičovskom dome, využíva jednu izbu - t.j. býva vo viacgeneračnej domácnosti - platí:

Ak mladšie pracujúce deti počas alebo po skončení štúdia naďalej bývajú s rodičmi, môžeme predpokladať, že si nezaobstarávajú vlastnú domácnosť (aj keď sa podieľajú na nákladoch). Vo všeobecnosti sú integrované do domácnosti rodičov, preto nemôžu vzniknúť náklady na vedenie dvojitej domácnosti.

Ak staršie pracujúce deti žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti, môžeme predpokladať, že majú významné slovo pri riadení domácnosti. Takáto domácnosť im môže byť prisúdená ako vlastná. Platí to o to viac, keď dieťa vedie svoj súkromný život, pretože má s rodným mestom užšie osobné vzťahy, napríklad kvôli starším rodičom závislým na ich starostlivosti. V druhom prípade sa však deti musia preukázateľne finančne podieľať na životných nákladoch, a to viac ako 10 % z bežných mesačných prevádzkových nákladov na hospodárenie domácnosti

Finančný súd Dolného Saska v roku 2019 rozhodol, že pravidelný príspevok na priebežné náklady na bývanie a spotrebu nie je potrebný. Netreba sa však spoliehať na „jedno rozhodnutie súdu“, ale najlepšie je zriadiť si trvalý príkaz a pravidelne prevádzať rodičom primeranú mesačnú sumu a v platbe uviesť poznámku „podiel na nájomnom a nákladoch na energie“.

V podobných prípadoch preto deti musia preukázať, že:

• majú centrum životných záujmov stále doma s rodičmi
• finančne prispievajú na náklady domácnosti (napr. prevody za nájom na účet rodičov)
• sú ekonomicky nezávislé
• že doma je „skutočná“ viacgeneračná domácnosť

Čo ak obaja manželia žijú a pracujú v Nemecku?

V takomto prípade je veľmi ťažké dokladovať domácnosť na Slovensku. Nemeckú daňový úrad Finanzamt predpokladá, že ak manželia žijú spolu v Nemecku, tak aj ich spoločné centrum záujmov už nebude na Slovensku. To znamená, že jedna z podmienok nie je splnená.

Kedy daňový úrad uzná vedenie dvojitej domácnosti?

• Druhý domov potrebujete z profesionálnych dôvodov, pretože bývate príliš ďaleko od svojho pracoviska na každodenné dochádzanie do práce.
• Váš druhý domov (v Nemecku) nie je vaším „stredobodom života“.

Rozhodujúca otázka teda znie: Je stredobodom života domov na Slovensku alebo domov v mieste zamestnania v Nemecku?

Domácnosť na Slovensku musí byť celoročne funkčná, musí sa tam zdržiavať partner, deti resp. rodičia, s ktorými zdieľate domácnosť.

Aké náklady sa dajú uplatniť v rámci dvojitej domácnosti?

Všeobecne povedané, iba náklady spojené s ubytovaním v Nemecku, a to do výšky 1000 € mesačne, čiže do 12 000 € ročne (ak nevyčerpáte mesačnú maximálnu sumu, zostávajúcu čiastku môžete presunúť do ďalších mesiacov v tom istom kalendárnom roku, pokiaľ bude pokračovať dvojité vedenie domácnosti).

• nájomné zaplatené za ubytovanie v Nemecku
• dodatočné náklady (voda, kúrenie, elektrika)
• náklady na čistenie schodiska resp. suterénu (Reinigungskosten)
• náklady na odvoz odpadu, kominára alebo čistenie ulíc
• náklady na presťahovanie (môžete uplatniť pri vzniku, zániku alebo zmene dvoch domácností, ak k presťahovaniu došlo z profesionálnych dôvodov a týka sa domácnosti v Nemecku)

Daňové aspekty pre daňovníkov v SR

Rezident a nerezident SR

• Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) - podľa § 2 písm.
• Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) - podľa § 2 písm.
• Daňovník nespolupracujúceho štátu - podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. Voči daňovníkovi nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou, resp.

Zoznam spolupracujúcich štátov podľa § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z.

Predmet dane

• Predmet dane - podľa § 2 písm.
• Predmet dane rezidenta SR - je podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (tzv.
• Predmet dane nerezidenta SR - je podľa § 2 písm.
• Zdaniteľný príjem - podľa § 2 písm.
• Platiteľ dane - podľa § 2 písm.

Rezident SR (občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí. Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Ak rezident SR poberal v roku 2025 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov (napr.

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy. Uvedené oznámenie je potrebné podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t.j.

Daňová rezidencia a zamedzenie dvojitého zdanenia

Daňovým rezidentom SR je podľa zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky (ďalej len "SR") podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti [§ 2 písm. Podľa § 2 písm.

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. ak má trvalý pobyt v SR a na území Českej republiky sa dlhodobo zdržiava, môže byť podľa legislatívy obidvoch štátov považovaný za rezidenta SR aj za rezidenta Českej republiky), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií.

• stály byt (trvalo dostupné bývanie) - t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
• stredisko životných záujmov - t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy - napr.

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ďalej len "zmluva") riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).

Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona o dani z príjmov) vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).

Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň). Uvedené platí za predpokladu, že nejde o prípad tzv.

Príjmy z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) alebo z predaja nehnuteľnosti [§ 8 ods. 1 písm.

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti resp. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr.

Príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] alebo športovca [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov], ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). To, či zahraničie toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Výhry a ceny zo zahraničia

V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí [§ 8 ods. 1 písm. Výnimku predstavuje napr. zmluva s Českou republikou, ktorá dáva možnosť zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach aj štátu zdroja. To znamená, že ak takýto príjem plynie zo zdroja v Českej republike, právo na jeho zdanenie má aj Česká republika.

Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zahraničia, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru. (Cenou alebo výhrou na účely oslobodenia od dane sa rozumie: cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny; výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania; cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou). Oslobodenie prijatých cien alebo výhier od dane vymedzené v § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je podmienené neprevýšením hodnoty 350 eur za cenu alebo za výhru.

Úrokové príjmy zo zahraničia

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy (§ 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov) zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.

V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja (v Českej republike, Maďarskej republike resp. Rakúskej republike). Podmienkou uplatnenia zvýhodnenia v zmysle zmluvy je preukázanie, že daňovník je rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov. V prípade iných zmluvných štátov (napr. Belgické kráľovstvo, Poľská republika, Švajčiarska konfederácia) podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia úroky môžu byť zdaniteľné tiež v štáte ich zdroja, avšak len vo výške "maximálnej dane" vymedzenej v tejto zmluve (napr. 10 % hrubej sumy príjmov).

#

tags: #príspevok #na #kúpu #domu #v #Nemecku