
Získanie nového zamestnania často prináša so sebou zvýšené náklady na dochádzanie. Našťastie, štát ponúka prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) rôzne možnosti finančnej podpory na pokrytie týchto cestovných nákladov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch na cestovanie, podmienkach ich získania a potrebných krokoch k žiadosti.
Ak ste získali nové zamestnanie a musíte za ním dochádzať, môžete mať nárok na príspevok na dochádzku za prácou. Tento príspevok slúži na čiastočné pokrytie cestovných nákladov spojených s dochádzaním do zamestnania. Môže dosiahnuť výšku až 200 eur mesačne.
Žiadosť o poskytnutie príspevku na dochádzku za prácou môžete podať dvoma spôsobmi:
Tento peňažný príspevok je určený pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP).
Úrad práce môže preplatiť časť výdavkov, ktoré súvisia s cestovaním uchádzača na pracovný pohovor, avšak za určitých podmienok. Konkrétne, ak ťa cesta vyjde drahšie ako 4 eurá, vráti sa ti 70 percent preukázaných cestovných výdavkov.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Často sa stáva, že úrad práce odmietne preplatiť cestovné na pohovor, ak doklad o účasti na pohovore neobsahuje všetky požadované náležitosti. Napríklad, ak zamestnávateľ potvrdí účasť na pohovore iba podpisom, ale bez pečiatky, úrad práce môže žiadosť zamietnuť.
Zákon č. 283/2002 Z. z. upravuje cestovné náhrady, na ktoré má zamestnanec nárok pri tuzemských pracovných cestách.
Pracovnou cestou zamestnanca sa rozumie časový úsek od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste až do skončenia tejto cesty. Čas trvania pracovnej cesty teda pozostáva z troch etáp: čas presunu z miesta nástupu na pracovnú cestu na miesto výkonu práce, čas samotného výkonu práce a čas presunu z miesta výkonu práce do miesta skončenia pracovnej cesty.
Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne (v cestovnom príkaze) určuje miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty.
Nutnou podmienkou, ktorá musí byť splnená pre to, aby išlo o pracovnú cestu, je to, že výkon práce sa musí uskutočňovať mimo pravidelného pracoviska zamestnanca. Preto je dôležité mu venovať pozornosť. Pravidelné pracovisko je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Malo by byť definované dostatočne určito, tzn. avšak v žiadnom prípade nie ako celá Slovenská republika. Ak nie je pravidelné pracovisko dohodnuté, je ním miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávaných mimo pracovného pomeru. V prípade zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania (napr.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Spomínané štyri preukazované zložky cestovných náhrad môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť aj vtedy, ak mu výdavky na ne zamestnanec nepreukáže. Vyplýva to z § 4 ods. 2 a 35 ods. 1 zákona o cestovných náhradách.
Nárok na stravné má teda zamestnanec len vtedy, ak jeho pracovná cesta trvala aspoň 5 hodín.
K znižovaniu stravného podľa uvedených pravidiel však nedochádza v prípade, že zamestnanec toto bezplatne zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky nemohol využiť z dôvodov, ktoré sám nezavinil (napr.
V praxi často dochádza aj k situácii, že zamestnanec na pracovnú cestu použije motorové vozidlo (cestné vozidlo alebo traktor) iné ako vozidlo poskytnuté zamestnávateľom (teda napr. svoje). Tento spôsob cestovania počas pracovnej cesty však podlieha písomnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Zamestnancovi v takom prípade patrí:
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Základná náhrada za každý aj začatý 1 km jazdy sa určuje opatrením ministerstva práce (v priebehu roka sa môže zmeniť). Momentálne je pre jednostopové vozidlá a trojkolky 0,075 eura/km a pre osobné cestné motorové vozidlá 0,265 eura/km (pri použití prívesu sa zvyšuje o 15 %). Od 1.3.2025 platí výška základnej náhrady za km pri použití jednostopového vozidla (napr.
Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi v sume zodpovedajúcej súčinu jednotkovej ceny pohonnej látky a spotreby pohonných látok za každý aj začatý kilometer jazdy. Jednotkovú cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak je pohonnou látkou elektrická energia, za doklad o kúpe sa považuje aj doklad, z ktorého možno odvodiť jednotkovú sadzbu za elektrickú energiu pre domácnosť, v ktorej zamestnanec vozidlo nabíjal. V prípade viacerých dokladov sa môže použiť aritmetický priemer. Alternatívne sa zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť na poskytnutí celkovej náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.
Po skončení pracovnej cesty má zamestnanec desať pracovných dní na to, aby zamestnávateľovi predložil písomné doklady potrebné na vyúčtovanie cestovných náhrad. Následne po ich predložení má zamestnávateľ desať pracovných dní na vyúčtovanie pracovnej cesty a vyplatenie cestovných náhrad zamestnancovi. Náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8.
Zamestnávatelia môžu pri poskytovaní náhrad za pracovné cesty zamestnancom pristúpiť aj ku paušalizácii cestovných náhrad. V takom prípade je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Zamestnávateľ by mal disponovať kalkuláciou, na základe ktorej sa paušálna suma určila.
Medzi tieto osoby patrí, okrem iných, aj konateľ spoločnosti. Ak konateľ v rámci svojho podnikania absolvuje tuzemské či zahraničné pracovné cesty, má nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov - napr. o nákupe pohonnej látky.