
Obec Radošovce, ležiaca v okrese Skalica, má bohatú históriu siahajúcu do praveku. Súčasnosť obce charakterizuje nielen jej poloha na dôležitom cestnom ťahu, ale aj aktívny život obyvateľov a dostupnosť služieb. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty Radošoviec, od jej historického vývoja, cez katastrálne záležitosti až po život obyvateľov v súčasnosti.
Najstaršie doklady o osídlení katastra Radošoviec pochádzajú z mladšej doby kamennej. Svedčia o tom nálezy ako sekery, sekeromlaty a úlomky keramiky. V súvislosti s budovaním prístupovej cesty ku stavbe vodnej nádrže za základnou školou sa objavili stopy sídliska zo staršej doby železnej. V priestoroch vlastnej stavby nádrže sa našlo keltské pohrebisko z mladšej doby železnej, datované do posledného storočia pred naším letopočtom.
Najstaršia doteraz známa písomná zmienka o Radošovciach pochádza z 27. storočia. Staršiu obec, ktorá sa spomína v listinnom materiáli z roku 1392, zničili v 15. storočí. Nová obec sa v roku 1437 spomína už ako mestečko s mýtom - Rassich. V roku 1730 - 1766 patrilo skalickým jezuitom, potom prešlo späť panstvu Holíč, ktorého majiteľmi boli Habsburgovci.
V roku 1715 vlastnilo mestečko vinice, 15 poddanských a 17 želiarskych domácností, v roku 1828 malo 137 domov a 965 obyvateľov. V roku 1976 bola k Radošovciam pričlenená samostatná obec Vieska. Vieska sa spomína v donačnej listine uhorského kráľa Žigmunda pre Stibora zo Stiboríc z roku 1392 ako Kysfalu. Patrila hradu a panstvu Holíč, od roku 1730 jezuitom v Skalici a od roku 1776 uhorskej komore. V roku 1787 bolo v obci Vieska 57 domov a 341 obyvateľov, v roku 1828 bolo 63 domov a 439 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom a lisovaním rastlinného oleja.
Radošovce sa v starých listinách spomínajú ako mestečko, narozdiel od ostatných blízkych dedín.
Prečítajte si tiež: Spoločenská udalosť v Radošovciach
Matričné úrady sú od 1. októbra 2015 napojené na Informačný systém CISMA. Prostredníctvom tohto systému si občania môžu vybaviť matričné doklady ako rodný list, sobášny list, úmrtný list na matričnom úrade v Radošovciach. To znamená, že už nemusia matričné doklady žiadať tam, kde sa matričná udalosť stala a kde bola zapísaná. Ak sa občan narodil napríklad v Košiciach, ale býva v Radošovciach, požiada o vydanie rodného listu matričný úrad v Radošovciach. Ten požiada o zaslanie údajov príslušný matričný úrad v Košiciach a na základe zaslaných podkladov potom vydá príslušný matričný doklad.
Matričný úrad prijíma žiadosti do osobitnej matriky v prípade narodenia, sobáša a úmrtia občanov Slovenskej republiky v cudzine. Matričné doklady z osobitnej matriky sú potrebné na použitie v Slovenskej republike, pretože matričné doklady z cudziny sa na Slovensku neakceptujú.
Medzi doklady potrebné pre matričné úkony patria:
Doklady vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia v mieste, kde boli vydané za verejné listiny, majú dôkaznú moc verejných listín aj v SR, pokiaľ sú opatrené predpísanými overeniami. Osvedčenie o právnej spôsobilosti na uzavretie manželstva a iné doklady vydané v cudzine musia byť overené vyššími orgánmi tohto štátu a superlegalizované slovenským zastupiteľským úradom v danom štáte.
Fyzická osoba, ktorej podpis sa osvedčuje, preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom, cestovným dokladom, vojenským preukazom, námorníckou knižkou alebo povolením na pobyt pre cudzinca. Pred osvedčením podpisu sa táto osoba podpíše do osvedčovacej knihy pred osobou vykonávajúcou osvedčenie. Poplatok za osvedčenie podpisu je 2,00 € v hotovosti za jeden podpis.
Prečítajte si tiež: Priestory Radošovce a okolie
Osvedčením zhody odpisu alebo kópie listiny s predloženou listinou sa neosvedčuje obsah, správnosť ani pravdivosť skutočností uvádzaných v listine. Občan predkladá originál listiny spolu s jej fotokópiou a platný občiansky preukaz. Originál sa musí zhodovať s fotokópiou listiny. Poplatok za overenie fotokópie listiny je 2,00 € v hotovosti za jednu stranu.
Obec Radošovce nevykonáva osvedčenie listiny, ktoré sa majú použiť v cudzine, odpis alebo kópia občianskeho preukazu, vojenského preukazu, služobného preukazu alebo obdobného preukazu, ak ide o odpisy alebo výpisy zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností, ak sa odpis listiny alebo jej kópia nezhoduje s predloženou listinou, ak nemožno porovnať odpis listiny alebo jej kópiu s predloženou listinou (napr. mapy, geodetické plány ap.), ak je listina napísaná v inom ako v štátnom jazyku (okrem češtiny).
Radošovce ležia na severnom okraji Záhorskej nížiny, v srdci Chvojnickej pahorkatiny. Severná časť katastra obce sa dotýka úpätia Bielych Karpát. Obec sa nachádza na hlavnom cestnom ťahu z Trnavy do Českej republiky. Cez obec preteká riečka Chvojnica. V roku 1991 bola na ploche 31,65 ha vyhlásená Prírodná rezervácia Chvojnica, ktorá ochraňuje riečku Chvojnica ako najzachovalejší vodný tok západnej časti CHKO Biele Karpaty a priľahlého územia.
V obci žije 1850 obyvateľov, ktorí majú k dispozícii pomerne dobrú infraštruktúru. V Radošovciach je základná škola, ktorú navštevuje 300 žiakov z Radošoviec i okolitých obcí (Oreské, Lopašov, Chropov, Koválovec, Dubovce, Popudinské Močidľany, Častkov), materská škola pre 80 detí, zdravotné stredisko s ordináciami detského lekára, všeobecného lekára pre dospelých a zubného lekára. Nechýba zubný technik a lekáreň. Taktiež sa tu nachádza pobočka pošty a svoje služby ponúka niekoľko podnikateľov (predajne potravín, predajne iného tovaru, pohostinstvá, pizzeria, reštaurácia, dve kaderníctva, kozmetika, masáže, manikúra, solárium a pod.).
Veľký kultúrny dom slúži občanom na kultúrne i súkromné podujatia. V obci je niekoľko sakrálnych stavieb. Dominantou obce je farský kostol Narodenia Panny Márie. Nachádza sa tu aj kaplnka sv. Stanislava, vo Vieske kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, v radošovských vinohradoch kaplnka sv. Urbana a vo vinohradoch vo Vieske kaplnka sv. Víta. Na námestí sa nachádza súsošie sv.
Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť
Futbalový klub Chvojničan Radošovce zastrešuje tri mládežnícke družstvá a mužstvo dospelých. Bežecký klub každoročne organizuje Beh k Radošovským vinohradom, zaradený do seriálu Grand Prix Záhorie. V obci pôsobia dva dobrovoľné hasičské zbory (DHZ Radošovce a DHZ Vieska), ktorých členovia tvoria Obecný hasičský zbor. Poľovné združenie v Radošovciach a Poľovné združenie vo Vieske poľujú v revíroch bohatých na danieliu, srnčiu a čiernu zver.
Najstarší obrazový materiál zachytávajúci Radošovčanov v ľudovom odeve pochádza z prvej a druhej dekády 20. storočia, keď sa pred odchodom mužov na front 1. svetovej vojny fotografovali. Ľudový odev z hľadiska vekovej príslušnosti možno rozdeliť na detský odev a odev dospelých, v ktorom ešte možno špecifikovať odev mladej a staršej generácie. Z hľadiska príslušnosti k pohlaviu na odev ženský a mužský a z hľadiska funkcie na odev pracovný, sviatočný a slávnostný - obradový.
Na zhotovenie ľudového odevu sa až do polovice 19. storočia používali prevažne doma vyrobené materiály. Doma zhotovené súčasti odevov boli strihovo jednoduché a zdobili sa hlavne na švíkoch s cieľom prekrytia a spevnenia, pričom dekoratívna funkcia bola až druhoradá. Podstatné zmeny v ľudovom odievaní nastali v druhej polovici 19. storočia po zrušení poddanstva, uvoľnení pomerov a rozvoji strojovej veľkovýroby textilných materiálov. Na trh sa v tomto čase dostávali nové továrensky vyrábané materiály - látky: tyl, mol, vaper, hodváb, atlas, satén, glot, lister, ktoré boli aj finančne dostupné aspoň stredným vrstvám obyvateľstva. Avšak číre používanie týchto materiálov nenapĺňalo estetický ideál miestneho obyvateľstva, ktorý korenil v barokovej a rokokovej dekoratívnosti. Tento model odievania sa sformoval pod silným vplyvom módnych vzorov v čase vzostupu panstva Holíč, vtedy v majetku cisárskej rodiny Habsburgovcov.
Radošovský ženský ľudový odev celkovo charakterizuje línia v tvare X so širokou zvonovitou sukňou a bohato nazberanými rukávcami a materiálová náročnosť ako zamat, brokát, hodváb, satén, tyl. Ďalej výzdoba čipkami, mašľami, výšivkami s rastlinnými motívmi v pestrej farebnosti a doplnkami s výšivkami zlatou a striebornou niťou s filigránskymi ornamentmi doplnenými sklenými a kovovými aplikáciami.
Možno sem zaradiť kútnu plachtu, ktorá oddeľovala roh izby určený pre matku šestonedieľku s novorodencom od ostatného obytného priestoru. Bola to široká plachta - záves s bohatou výšivkou. Na krst dostalo dieťa vyšívaním zdobenú košieľku a čepček. Zavinuté bolo v perinke s niekoľkými volánmi čipiek okolo centrálneho rohu, na ktorom spočívala hlava dieťatka. Stabilne sediace dieťa, chlapec i dievča, nosilo rovnaké voľné šatočky strihu šatovej zástery a pod to košieľku. Hlava bola chránená čepčekom, sviatočný bol hodvábny a brokátový, silne zdobený výšivkou, korálkami a čipkou.
Spodnú bielizeň žien predstavoval konopný rubáš. Na pracovný deň sa obliekala na to kartúnová sukňa, alebo modrotlačová sukňa. Ešte aj koncom 20. rokov 20. storočia siahali sukne žien a dievok do polovice lýtok. Prednú časť sukne aj boky prekrývala zástera v starších dobách konopná, neskôr na prelome 19. a 20. storočia z modrého i čierneho plátna s výšivkou. Driek pokrývali rukávce, na rukávce si obliekali vyšívaný priliehavý živôtik so šnurovačkou. Niekedy nosili jednoduchšie blúzky, staršie ženy podšité blúzy. V chladnejších dňoch nosili vatované kabátiky so šosíkmi vzadu v páse.
Na sviatok sa na rubáš nosila jedna a viac bielych tuho naškrobených spodných sukieň. Rukávce boli z jemnejšieho plátna, bohatšie nazberané. Konce rukávov boli ozdobené širšou čipkou. Sviatočný živôtik bol hodvábny s modrými okrajmi. Sviatočná sukňa bola zhotovená z piatich polí látky, bohato nazberaná a podšitá. K prvému výraznému skráteniu sukní z polovice lýtok prišlo v 30. rokoch 20. storočia pod vplyvom mestskej módy a pokračovalo po 2. svetovej vojne až do takej miery, že sa narušila celková proporcionalita postavy. Doplnkom k sviatočnému odevu boli pôvodne biele stuhy vyšité kyticami ruží, v medzivojnovom období sa používali konfekčné stuhy so strojovou výšivkou a neskôr boli nahradené stuhami maľovanými olejovými farbami. Uväzovali sa na volány rukávcov, na pás a na prsia. Ďalším doplnkom bol čipkový golier vyšitý na dierku. Na hlave nosili dievky a ženy červenú kartúnovú šatku uviazanú vzadu „na hanáčku“, mladé ženy vyšité biele tylové šatky. Na najväčšie slávnosti nosili mladé ženy čepce. Sviatočne si obúvali čižmy s opätkom s tvrdými sárami, alebo poltopánky. Čižmy bez opätka s mäkkou sárou volali slovenské boti. V lete chodili prevažne boso.
Na slávnostný odev sa používali drahšie, jemnejšie materiály, luxusnejšie doplnky a výzdobné prvky. Biely alebo červený brokátový živôtik s vtkanými zlatistými a striebristými ružami sa volal bakoňový lajblík. V 30. rokoch sa na trhu objavili sklenené korálky v podobe ovsa, kovové flitre a pružinky a tak sa aplikovali na výzdobu saténových živôtikov. V zime si obliekali vatované kacabajky zo súkna alebo zamatu strihané do pása so šosíkmi vzadu. Na slávnosť nosili dievky štyri škrobenice a na ne brokátovú sukňu, ženy zamatovú sukňu. Svadobná zástera bola biela z jemného plátna vyšitá na dierku.
Základný mužský odev bol zhotovený z konopného plátna a pozostával z košele s dlhým rukávom a nohavíc. Sviatočný odev bol zhotovený zo súkna. Mladší muži a mládenci z modrého, starší chlapi z čierneho súkna. Úzke nohavice s koženým remeňom na páse a za poklopec sa zastrčila biela šatka. Košeľa bola biela bavlnená so širokými rukávmi ozdobená výšivkou. V lete nosili mládenci a mladí muži brokátovú vestu. V zime nosili teplejšiu súkennú vestu s kovovými gombíkmi, prípadne kabát do pása s veľkou fazónou. Ako doplnok nosili hodvábnu viazanku, starší muži plátennú šatku. Krížom cez prsia si pripínali vyšitú, neskôr maľovanú stuhu. Sviatočne si obúvali čierne tvrdé čižmy s opätkom. Odev dopĺňal klobúk s úzkou strieškou. Mládenci nosili za klobúkom perá, ktoré boli znakom postavenia alebo zaradenia v spoločenstve. Zhotovovali sa z myrty, rozmarínu, kvetov a stúh. Neskôr sa kupovali perá na trhu.
Drobné stavby plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Drobné stavby sú prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, prípojky inžinierskych sietí a oplotenie. Stavebné úpravy, ktorými sa nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií, stavebník ohlási stavebnému úradu.
Pre stavebné konanie sú potrebné nasledovné dokumenty:
K zrušeniu trvalého pobytu môže dôjsť na návrh občana oprávneného užívať budovu alebo jej časť na základe právoplatného súdneho rozhodnutia o obmedzení alebo zrušení užívacieho práva, alebo na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo.
Potrebné dokumenty:
tags: #radosovce #kataster #obyvatelov