Príspevok na nemanželské dieťa: Podmienky a aspekty

Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach a aspektoch týkajúcich sa príspevku na nemanželské dieťa, pričom zohľadníme legislatívny rámec a praktické skúsenosti.

Určenie výšky výživného

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby.

Minimálne výživné je stanovené zákonom. Jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Nezanikne teda ani dovŕšením 26 rokov, ako sa občas nesprávne interpretuje. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole. Obnovenie vyživovacej povinnosti nastáva vtedy, keď dieťa nemá schopnosť samo sa živiť.

Práva a povinnosti slobodnej mamy

Pojem "slobodná mama" je skôr ľudovo zaužívaný, ale v právnych predpisoch sa používa slovné spojenie "osamelý rodič". Práve na základe osamelosti sa odlišuje aj dĺžka materskej dovolenky, preto nie je slobodná mamička ako slobodná mamička.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Všeobecne platí, že nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Ak je poistenkyňa osamelá, zákon jej umožňuje poberať materské až do uplynutia 37. týždňa od vzniku nároku. Stále teda platí, že osamelá matka poberá materské o tri týždne dlhšie, ako matka, ktorá osamelá nie je.

Nárok na materské vzniká slobodnej mamičke, rovnako ako aj vydatej. Obe majú voči Sociálnej poisťovni povinnosti (zamestnanec, SZČO - odvody platiť musia) a nezáleží na tom, aký osobný status majú.

Z pohľadu Sociálnej poisťovne, resp. Občianskeho zákonníka, je rozdiel, keď žena žije v spoločnej domácnosti s partnerom alebo niekým iným, kto ju i dieťa môže vyživovať. Nárok na dlhšie materské 37 týždňov má teda osamelá mama, ktorá je:

• slobodná bez partnera
• ovdovená
• rozvedená
• osamelá z iných vážnych dôvodov

Osamelosť sa preukazuje predložením relevantných dokladov (rozhodnutie súdu o rozvode, úmrtný list manžela, čestné vyhlásenie o osamelosti a pod.). Podmienka osamelosti nie je splnená, ak poistenkyňa žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti podľa § 115 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Podmienka osamelosti z iných vážnych dôvodov sa posudzuje v každom prípade individuálne.

Splnenie podmienky osamelosti z iných vážnych dôvodov sa preukazuje čestným vyhlásením poistenkyne, v ktorom poistenkyňa okrem iného uvedie, že si uvedomuje právne následky nepravdivého vyhlásenia. Čestné vyhlásenie (prípadne spolu so spomínanými relevantnými dokladmi) odovzdá v pobočke, ktorá jej materské vypláca, a to krátko pred ukončením 34. týždňa poberania materského. Žiadosť predkladať nemusí. Rodičovský príspevok už ďalej poberá aj osamelý rodič rovnako ako ten, ktorý žije v manželskom zväzku.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Priezvisko dieťaťa slobodnej mamy

Pre ženu, ktorá je osamelá a žije iba s dieťaťom, býva voľba priezviska dieťaťa jasná. Ak sa expartneri nedohodli inak, dostane ho po svojej mame. Každú budúcu mamičku, ktorá nie je vydatá, ale žije s partnerom v spoločnej domácnosti však zaujíma, ako je to s určovaním otcovstva a priezviskom dieťaťa vtedy, ak chce, aby sa ‘volalo‘ po ňom. Ak totiž nevybavíte niektoré náležitosti pred pôrodom alebo tesne po ňom, bude niesť dieťa matkino priezvisko.

Ak je teda žena nevydatá, aké náležitosti potrebuje vybaviť, aby mohla uviesť v rodnom liste dieťaťa otcovo priezvisko? Priezvisko dieťaťa môže nevydatá mama určiť dvomi spôsobmi:

• pred narodením dieťaťa - len na matričnom úrade, alebo
• po jeho narodení na matričnom úrade alebo súde.

Ak sa rodičia rozhodnú určiť otcovstvo pred narodením dieťaťa, tak na matrike spoločne prejavia svoj súhlas a potvrdia priezvisko, ktorého z nich bude dieťa po narodení používať (uvádza sa mužský aj ženský tvar priezviska). Po narodení dieťaťa obaja rodičia prídu na matričný úrad, predložia občianske preukazy a prejavia svoj súhlas s právnym úkonom určenia otcovstva, dohodnú sa na mene a priezvisku dieťaťa. V prípade nezhody rozhodne súd.

Dieťa rodičov, ktorí žijú v manželstve, nemusí automaticky dostať otcovo priezvisko. Nie je to dané zo zákona. Na Slovensku a všeobecne vo svete je však skôr zaužívané, že dieťa narodené v manželskom zväzku nesie otcovo priezvisko.

Snúbenci pri uzatváraní manželstva deklarujú svoju dohodu, aké priezvisko budú mať ich spoločné deti. Nakoľko snúbenci môžu prijať spoločné priezvisko alebo si každý ponechá svoje doterajšie, dohodnú sa však, koho priezvisko z nich bude určené pre deti. Prípadne sa dohodnú na spoločnom priezvisku a jeden z nich si k nemu ponechá aj svoje doterajšie. V takomto prípade priezviskom detí bude ich spoločné priezvisko.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Špecifická situácia nastáva, ak sa práve rozvádzate, no otcom dieťaťa, ktoré čakáte nie je váš manžel, ale súčasný partner. Aké priezvisko vtedy dieťa dostane? V prípade, že sa vaše dieťa narodí do 300 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželského zväzku, tak dieťa narodené v tejto časovej lehote bude niesť priezvisko, na ktorom ste sa s exmanželom dohodli.

Podľa informácií z Ministerstva vnútra SR nie je určenie otcovstva nijako časovo obmedzené, takže ho možno uplatniť kedykoľvek. Samozrejme, pokiaľ nie je otcovstvo priznané inému mužovi na základe 1. alebo 3. domnienky určenia otcovstva (1. domnienka - manžel matky dieťaťa, 3. domnienka - otcovstvo určené rozhodnutím súdu).

Určenie otcovstva k nenarodenému dieťaťu, ak je už počaté, je na matričnom úrade potrebné preukázať:

• tehotenskou knižkou
• potvrdením gynekológa o tehotenstve

V tomto prípade ide o právny úkon s odkladacou podmienkou. Po narodení dieťaťa je zápisnica o určení otcovstva k nenarodenému dieťaťu podkladom pre zápis do knihy narodení.

Dedenie nemanželského dieťaťa a vydedenie

Na dedenie sú povolané všetky deti poručiteľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva. Deti či manželské alebo nemanželské dedia rovnako. Môžete sa ale v dedičskom konaní dohodnúť na takom usporiadaní, že sa s tým dieťaťom (zastúpeným rodičom) dohodnete, že komu pripadne majetok.

Nemanželské dieťa má rovnaké postavenie v dedičskom konaní ako deti z aktuálneho manželstva. Tieto deti (bez ohľadu na, či ste zosobášený alebo nie) majú nárok iba na majetok, ktorý bude predmetom dedičstva v dedičskom konaní. Tzn. že nárok budú mať na majetok, ktorý je vo Vašom výlučnom vlastníctve a prípadne majetok, ktorý Vám bude patriť z titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní (BSM v tomto prípade zaniká Vašou smrťou). Ak má Vaša súčasná manželka majetok (dom) vo svojom výlučnom vlastníctve (nadobudla ho pred uzavretím manželstva a Vy na LV nie ste vedený ako vlastník), tento majetok nebude patriť do dedičského konania, a preto nebude môcť Vaše nemanželské dieťa nadobudnúť k tomuto majetku žiadny podiel.

Vydedenie potomka je podľa § 469a Občianskeho zákonníka možné len zo zákonom presne stanovených dôvodov, napríklad ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho opravdivý záujem, vedie trvalo neusporiadaný život alebo bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Vydedenie musí byť urobené písomne a musí jasne uvádzať dôvod. Ak dôvod nie je dostatočne konkrétny alebo nie je pravdivý, vydedený potomok môže vydedenie napadnúť na súde. Súd potom skúma, či dôvod na vydedenie skutočne existoval. V praxi sa často stáva, že vydedenie je napadnuté a nie vždy je úspešné, ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky.

Daňový bonus na dieťa

Daňový bonus je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov - živnostníkov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú. Daňový bonus je upravený v §33 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2025 sa zmenili niektoré podmienky na jeho uplatnenie a aj jeho výška.

Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, čiže nejde iba o príjmy zo živnosti, ale aj napr.

Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov. Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Ak nárok na daňový bonus spĺňajú obidvaja z rodičov, na jeho uplatnení sa dohodnú.

Nárok na daňový bonus vzniká mesiacom, v ktorom sa dieťa narodí a zanikne dosiahnutím veku 18 rokov dieťaťa (25 rokov dieťaťa, pokiaľ ide o daňový bonus za rok 2024), pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole.

Ak si chce zamestnanec uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa naraz za celý rok, má povinnosť do 15. februára požiadať o ročné zúčtovanie dane a dodať podklady na uplatnenie daňového bonusu, ak tak neurobil počas roka. Zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť ročné zúčtovanie dane do 31. Pokiaľ zamestnanec o ročné zúčtovanie dane do daného termínu nepožiadal, podá daňové priznanie fyzickej osoby typ A, v ktorom si uplatní daňový bonus na dieťa.

V prípade, že daňová povinnosť bude nižšia než daňový bonus na dieťa, o vyplatenie daňového bonusu požiada daňový úrad priamo v daňovom priznaní, a to buď vyplatením na účet, ktorý uvedie do daňového priznania, alebo na svoju adresu.

Prílohou daňového priznania je Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie rok 2020 od zamestnávateľa/zamestnávateľov, rodný list dieťaťa (prípadne rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov) a ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, tak aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa (potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa nie je potrebné predkladať v prípade, ak dieťa študuje na škole na Slovensku).

Pri spracovaní ročného zúčtovanie zamestnancov, ale aj pri podaní daňového priznania fyzickej osoby k dani z príjmov, či už typu A, ak daňové priznanie podáva zamestnanec alebo typu B, ak daňové priznanie podáva SZČO, je potrebné správne vypočítať výšku daňového bonusu, ktorý sa mení podľa veku dieťaťa. Výška daňového bonusu pre dieťa, ktoré dovŕši hranicu 15 rokov (resp. 18 rokov v prípade daňového bonusu za rok 2024), sa v uvedenej sume uplatní naposledy v tom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši príslušný vek.

Nárok na daňový bonus však možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. Vzhľadom na percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) si nie každý daňovník bude môcť uplatniť daňový bonus v plnej výške.

Zamestnávatelia musia pozorne sledovať všetky zmeny zákonov, aby ich vedeli správne uplatniť pri výpočte miezd svojich zamestnancov. Veľkou pomocou je účtovný systém, ktorý tieto zmeny aplikuje v správnom čase.

tags: #prispevok #na #nemanzelske #dieta #podmienky