Príspevok sa zameriava na špecifikáciu niektorých zásadných zmien v dovolacom konaní, ktoré sú navrhované v Civilnom sporovom poriadku (CSP) resp. v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Analyzuje zmeny v úprave prípustnosti dovolania a venuje sa otázke, či bude dovolanie prípustné aj v prípade nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V nadväznosti na tieto zmeny sa zaoberá situáciou, v ktorej sa bude rozhodovať o dovolaniach podaných ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Záverom poukazuje na nevyhnutnosť rozumného sudcovského uváženia aj po prijatí nových procesných predpisov, a to na inštitúte zmeny strany počas dovolacieho konania. Svoje závery priebežne podporuje konkrétnymi príkladmi.

1. Úvod do zmien v dovolacom konaní

Po reforme občianskeho procesného práva sa predlžuje lehota na podanie dovolania na dva mesiace od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Zatiaľ čo dovolateľ získa viac času na prípravu, protistrane sa situácia sťaží, pretože ak nestihne reagovať na dovolanie v lehote stanovenej súdom (nie kratšej ako 10 dní), na jej vyjadrenie sa nebude prihliadať. Tieto zmeny v porovnaní s platným O.s.p. sú podstatné. Inštitút dovolania má v pripravovanom CSP bohatší príbeh s vlastným vývojom.

Hoci sa príspevok zameriava na ustanovenia CSP, vzťahujú sa uvedené skutočnosti aj na konania prejednávané a rozhodované podľa CMP, ktorý subsidiárne používa ustanovenia CSP, ak v CMP nie je uvedené inak. CMP obsahuje len dve osobitné ustanovenia o dovolaní (§ 76 a § 77), ktoré neovplyvňujú analýzu. Tretí pripravovaný kódex, Správny súdny poriadok, dovolanie neuvádza. Pri analýze ustanovení kódexu sa vychádza zo znenia CSP a CMP, ktoré schválila vláda SR a predložila NR SR.

Predmetom príspevku nie je podrobná informácia o novej úprave dovolania v CSP, ale zdôraznenie určitých "ohnisk", ktoré prídu v budúcnosti na pretras pri aplikácii platného a účinného CSP súdnou mocou. Príspevok sa zaoberá aj otázkami, ktoré s inštitútom dovolania priamo súvisia a možno ich označiť za problematické alebo sporné už v platnom O.s.p.

2. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

Pri oboznamovaní sa so znením CSP sa pozornosť upriamila na to, ako Rekodifikačná komisia vyriešila problém "odňatia možnosti konať pred súdom" v rámci inštitútu dovolania. Ak advokát vidí nedostatky v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie, musí zvažovať, či sa pustiť do dovolania a dúfať, že "jeho" vec dostane na stôl jeden z dovolacích senátov, ktoré nedostatočné odôvodnenie považujú za odňatie možnosti konať pred súdom, alebo koncipovať ústavnú sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR. Práve Ústavný súd SR konštatuje, že nedostatok relevantného odôvodnenia je zásahom do práva na spravodlivý proces.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

3. Zmeny v konaní a ich dôsledky

V zmysle CSP už nebude miesto pre dovolanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Dôvodnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd doteraz neriešil a je tu potreba, aby ju vyriešil.

Aktívne a pasívne procesné práva

Porušenie práva na spravodlivý proces sa rozdelí na dve skupiny: aktívne práva, ktoré strana konania sama uskutočňuje, a pasívne práva, ktoré strana konania priamo nevykonáva, ale súd je povinný ich požadovaným spôsobom uspokojiť. Odôvodnenie rozhodnutia je právom pasívnym, ktoré nie je samotnou stranou uskutočňované.

Dôsledky zmien pre účastníkov konania

Po novom už nebude stačiť len porušenie práva na spravodlivý proces na to, aby bolo dovolanie prípustné. Bude sa vyžadovať, aby bolo strane konania znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Znamená to, že ak odvolací súd zamietne žalobný návrh žalobcu z dôvodu, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, žalobca pravdepodobne nebude mať prípustné dovolanie. Rozdielnosť právnych názorov oboch inštancií nepomôže.

4. Intertemporálne aspekty a prechodné ustanovenia

Prechodné ustanovenia CSP stanovujú, že na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti sa majú dokončiť podľa O.s.p. Ak za platnosti a účinnosti O.s.p. odvolací súd zmení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalobca chce využiť možnosť dovolania podľa § 238 ods. 1 O.s.p., odôvodňovaní jeho prípustnosti poukáže na § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť bude odvodzovať od § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. (existencia vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Dovolací senát, a to už za platnosti a účinnosti CSP, dovolanie zamietne.

Retroaktivita a ochrana práv

Vzťah starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t. j. nová právna úprava pôsobí na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou, ale nezasahuje do už nadobudnutých subjektívnych práv. Skutočnosť, že nová právna úprava je "tvrdšia", nemusí znamenať, že je protiústavná. V hraničných situáciách však môže mať konanie protiústavný rozmer.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Príklad z praxe

Ak odvolací súd v rovnakom čase zamietne dva identické žalobné návrhy a dovolatelia budú argumentovať nesprávnym právnym posúdením odvolacieho súdu, dovolací súd, a to už za platnosti a účinnosti CSP, dovolania zamietne. V obdobnej situácii, akú riešil Ústavný súd Českej republiky vo veci vydania nehnuteľnosti podľa zákona o pôde, dochádza k porušeniu práva.

5. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a spravodlivý proces

Nedostatočné odôvodnenie už nebude v zmysle CSP dôvodom na dovolanie. Zmeny v procesných predpisoch si vyžadujú ocenenie tých, ktorí sa na tvorbe pripravovaných kódexov podieľali.

6. Zmena strany v dovolacom konaní

Zdať sa môže zvláštne, z akého dôvodu sa nad týmto inštitútom pozastavujeme. Zmena strany v konaní nevylučuje tak CSP, ako aj O.s.p. Zároveň tak O.s.p. rozdiel od O.s.p. strane žalovaného. Je tomu však skutočne tak? Porovnajme si opäť dve situácie.

Príklady z praxe

Žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie žalobe vyhovie, odvolací súd rozsudok zmení tak, že žalobu zamietne. Proti rozsudku odvolacieho súdu podá žalobca dovolanie na NS SR. Počas dovolacieho konania dôjde k prevodu vlastníckeho práva zo strany žalovaného na osobu C. Aplikujúc príslušné ustanovenia O.s.p. resp. strane žalovaného (t.j. osoba C nahradí pôvodného žalovaného).

V druhom príklade sa žalobca žalobou domáha voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie žalobu zamietne, odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Proti rozsudku odvolacieho súdu podá dovolanie na NS SR žalovaný. Počas dovolacieho konania dôjde k prevodu vlastníckeho práva zo strany žalobcu na osobu C. Nadobúdateľ vlastníckeho práva (osoba C) vstúpi do konania namiesto pôvodného žalobcu…

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

7. Ľudský faktor v práve

Predpokladom skutočného práva sú samotní ľudia.

8. Záver

Príspevok bol autorizovaný vo februári 2015. Návrhy kódexov boli prerokované v druhom čítaní. Prerokovanie trom výborom NR SR, v termínoch do 23. resp. 30. sporového poriadku; Justičná revue, 66, 2014, č. 10, s.

Dovolanie v Civilnom sporovom poriadku: Podmienky, Dôvody a Judikatúra

Dovolanie je upravené v § 419 až § 457 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Mimoriadny preto, že prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch určených v zákone, nie je ho možné podať kedykoľvek ako napr. odvolanie, ktoré je zásadne prípustné. Keďže súdne konanie u nás je dvojstupňové (súd prvej inštancie a odvolací súd), dovolanie ako prostriedok sledujúci začatie konania pred súdom na treťom stupni, t.j. pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, je možné uplatniť len v mimoriadnych prípadoch, ktoré sú výslovne určené v zákone. Dovolanie je teda na rozdiel od odvolania prípustné len vtedy, keď to zákon jednoznačne pripúšťa (§ 419 CSP).

Lehota na podanie dovolania

Lehota na podanie dovolania je dvojmesačná. Došlo teda k predĺženiu tejto lehoty v prospech účastníkov sporu, pretože podľa pôvodného procesného predpisu, zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, bola lehota na podanie dovolania len jeden mesiac. Zároveň mala podľa pôvodného predpisu aj odlišnú dobu začiatku plynutia, pretože sa lehota počítala od právoplatnosti rozhodnutia, nie od jeho doručenia tej strane, ktorá dovolanie podáva. Preto už dnes pre určovanie dovolacej lehoty nie je rozhodujúca doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na súdnom rozhodnutí, ale je rozhodujúce, kedy rozhodnutie odvolacieho súdu prevzal, teda kedy bolo rozhodnutie strane sporu doručené. Nie je potrebné si preto vôbec všímať, kedy rozhodnutie prevzali ostatní účastníci a ani to, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rozhodujúce je to, kedy som rozhodnutie prevzal ja, ako účastník, ktorý chce podať dovolanie.

Keďže pri dovolaní je lehota určená podľa mesiacov (2 mesiace), končí sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (t.j. ide o deň prevzatia rozhodnutia odvolacieho súdu); ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca (§ 121 ods. 3 CSP). To značí, že ak som prevzal rozhodnutie dňa 20.9.2019, lehota na dovolanie začína plynúť dňom 20.9.2019 a končí uplynutím toho istého dňa o dva mesiace. Ak teda lehota začala plynúť dňa 20.9.2019, lehota na dovolanie uplynie dňa 20.11.2019. V tento deň postačí dovolanie podať na poštu, nemusí byť v ten istý deň aj doručené na príslušný súd. Pravdaže ho možno podať aj osobne priamo na súde, alebo elektronicky cez elektronickú schránku.

Špecifikom dovolania oproti iným opravným prostriedkom je to, že sa vždy podáva na súde prvej inštancie (teda spravidla na okresnom súde), aj keď sa ním napáda rozhodnutie súdu odvolacieho (spravidla krajského súdu). Aj keď sa však v lehote podá na odvolacom, alebo dovolacom súde, považuje sa za včas podané a tento súd ho postúpi súdu prvej inštancie. O dovolaní však vždy rozhoduje Najvyšší súd SR (§ 35 CSP).

Povinné zastúpenie advokátom

Ďalším špecifikom dovolania je to, že účastník musí byť zastúpený advokátom a to už od počiatku, teda aj samotné dovolanie musí už spísať advokát (s výnimkami, ktoré sú uvedené v nasledujúcom citovanom rozhodnutí). Preto je vždy k dovolaniu potrebné pripojiť aj plnú moc advokáta. Na dovolacie konanie je potrebná nová plná moc, pretože plná moc pre advokáta v predchádzajúcom konaní zanikla s právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu.

K povinnému právnemu zastúpeniu pri dovolaní Najvyšší súd SR v uznesení 3 Oboer 42/2017 zo dňa 26.4.2018 uviedol: „Skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania, čo má za následok odmietnutie dovolania podľa ust. § 447 písm. e/ Civilného sporového poriadku za predpokladu, že strana sporu bola o povinnosti byť zastúpená advokátom poučená v rozhodnutí odvolacieho súdu.“

Výnimka z povinného zastúpenia advokátom je možná. Ide o špecifické prípady, ktoré podrobne popisuje Najvyšší súd SR v tom istom rozhodnutí: „4. Nevyhnutnou procesnou podmienkou v dovolacom konaní je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Povinné právne zastúpenie je zakotvené v § 429 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť nemusí byť splnená, iba ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), alebo ak ide o dovolateľa v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku zastúpeného osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. c/ CSP). Splnenie výnimky uvedenej v ods. 2 ustanovenia § 429 CSP musí dovolateľ preukázať už v čase podania dovolania, najneskôr však do uplynutia lehoty na podanie dovolania.“

V tomto rozhodnutí zároveň Najvyšší súd SR rieši otázku toho, že dovolanie musí byť advokátom aj spísané, tento nemôže len prevziať zastúpenie po podaní dovolania, ak samotné dovolanie nespísal advokát. Zároveň nie je umožnené, aby dovolanie spísal advokátsky koncipient a to bez ohľadu nato, že je na tento úkon zastúpený advokátom: „7. Dovolanie bolo spísané advokátskym koncipientom, ktorý bol na tento úkon splnomocnený advokátom podľa § 16 ods. 2 zákona o advokácii. Podľa tohto ustanovenia môže pri jednotlivých úkonoch advokáta zastúpiť koncipient alebo iný zamestnanec advokáta. V tejto súvislosti sa však žiada len pre úplnosť uviesť, že podľa čl. 2 ods. 2 Uznesenia č. 14 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 7. novembra 2006 o pravidlách výkonu substitučného oprávnenia advokátskych koncipientov, advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (i keď uvedené uznesenie pre súdy nie je záväzné). 8. Dovolací súd odkazuje predovšetkým na to, že zákonodarca sa v ust. § 429 ods. 1 CSP neuspokojil len so stanovením povinného zastúpenia advokátom počas dovolacieho konania, ale zdôraznil aj podmienku, aby bolo dovolanie nielen advokátom spísané, ale aj podpísané (skutočnosť, že dovolanie bolo na hlavičkovom papieri advokáta, nie je v tomto prípade relevantná). Dovolací súd pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre podanie dovolania musí striktne vychádzať z ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa okrem povinného zastúpenia advokátom vyslovene vyžaduje, aby dovolanie bolo zároveň ním spísané a podpísané, pričom podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danej veci dovolanie nebolo spísané a podpísané advokátom, ako to jednoznačne vyplýva z písomného vyhotovenia dovolania doručeného súdu.“

Dôvody prípustnosti dovolania

Dôvody prípustnosti dovolania možno rozdeliť do dvoch okruhov, prvým sú vady procesného charakteru, nazývané tiež dôvody zmätočnosti súdneho rozhodnutia. Ide o také závažné procesné vady rozhodnutia, pre ktoré nemalo byť rozhodnutie vôbec vydané. Zákonodarca v § 420 CSP vymedzil najzávažnejšie vady rozhodnutia a konania, ktoré sú tak významné, že pripúšťajú zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu bez potreby uplatnenia iných námietok. V tomto sa prelamuje zásada nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí súdu a ich záväznosti. Vzhľadom nato, že ide o veľmi vážne pochybenia súdov, zákonodarca považoval za potrebné ponechať možnosť zrušenia takýchto vadných rozhodnutí (či vadného predchádzajúceho konania), aj keby riešenie iných napr. hmotnoprávnych otázok bolo v rozhodnutí správne."

Podľa § 420 CSP, „Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces."

Písmeno a) nie je potrebné vysvetľovať, ide o prípad, keď súd o spore nemohol konať, pretože spor mal riešiť iný orgán. Druhým prípadom podľa písm. b) je stav, keď napr. súd koná so subjektom, ktorý nemá spôsobilosť na konanie (napr. úmrtie strany sporu, zánik právnickej osoby, označená strana nemá právnu subjektivitu, pretože ide o neexistujúci subjekt a pod.). Tretím prípadom podľa písm. c) je napr. konanie s maloletým (do 18 rokov), ktorý v konaní nie je ani zastúpený, alebo konanie s osobou obmedzenou v spôsobilosti na práva a povinnosti bez zástupcu. Písmeno d) v sebe skrýva dva dôvody a to jednak, ak sa prejedná totožná vec druhýkrát a pritom už o nej bolo raz právoplatne rozhodnuté (res iudicata). Druhý dôvod podľa tohto písmena je ten, ak sa rozhodne vo veci, o ktorej už prebieha iné, skôr začaté konanie (litispendencia). V obidvoch prípadoch musí ísť o totožné veci (totožnosť konania a totožnosť strán). Pod písmenom e) možno takisto nájsť dva dôvody, prvým je ten, ak rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený pre jeho zaujatosť. Druhý dôvod je nesprávne obsadený súd, t.j. vec mal napr. rozhodovať senát, ale rozhodol ju samosudca.

Posledný dôvod prípustnosti pre zmätočnosť, t.j. písmeno f) možno považovať pre prax za najčastejšie využiteľný, pretože sa v ňom skrýva veľký rozsah porušení procesných predpisov. Ide napríklad o prípad, keď sa strana sporu nedostaví na odvolacie pojednávanie pričom mu nebolo doručené ani predvolanie a na tomto pojednávaní odvolací súd rozhodne, ďalej zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe nových skutočností, na ktoré odvolací súd účastníka vopred neupozornil, nedoručenie vyjadrenia protistrany, z ktorého odvolací súd prevzal skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie, nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a pod. Preto možno považovať tento dôvod za najčastejšie uplatniteľný, pretože v rámci neho možno uplatniť veľké množstvo procesných vád konania a rozhodnutia, ktoré sa týkajú porušenia práv účastníka na spravodlivý proces.

Riešenie právnych otázok

Do druhého okruhu dôvodov prípustnosti dovolania už patrí len riešenie právnych otázok vymedzených v § 421 ods. 1 CSP. Tieto dôvody sa členia na tri a sú upravené v ustanovení § 421 ods. 1 písm a), b) a c) CSP. Predmetom riešenia môžu byť právne otázky hmotného, ale aj procesného práva, podmienkou je len to, aby to boli otázky právne, nie skutkové.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, „Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.“

Písmeno a) znamená, že odvolací súd rozhodol inak, ako už v podobnej, či po právnej stránke zhodnej veci rozhodol predtým najvyšší súd. Pre účely dovolania je potrebné na toto iné rozhodnutie najvyššieho súdu poukázať (napr. uvedením čísla rozhodnutia, či uvedením jeho obsahu). Ide teda o rozpor medzi predchádzajúcim rozhodnutím najvyššieho súdu v inom spore a rozhodnutím odvolacieho súdu v účastníkovej veci. Rozhodnutie, na ktoré účastník poukáže by malo byť považované za ustálenú súdnu prax, ktorá je najvyšším súdom rešpektovaná. K tomu uviedol Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/42/2018 zo dňa 21.8.2018, „Ak dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku, potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť.“

Písmeno b) znamená, že ide o riešenie právnej otázky, ktorá ešte nebola na najvyššom súde vyriešená, teda odvolací súd nanovo rieši určitú právnu otázku. Otázka ešte nesmie byť vyriešená, ak by už v skutočnosti bola najvyšším súdom vyriešená, bez ohľadu nato, že o tom účastník nevie (nevie o rozhodnutí, ktoré právnu otázku vyriešilo), dovolanie podľa tohto písmena nebude prípustné. O takúto otázku išlo napríklad v konaní Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 13/2018 zo dňa 29.11.2018 (zverejnené v ZbNS vydanie 3, ročník 2019 str. 4), kde v uznesení najvyšší súd akceptoval dovolateľkou formulovanú právnu otázku ako takú, ktorá doposiaľ riešená pred Najvyšším súdom SR nebola. Zároveň však uviedol, že pre rozhodnutie nebola podstatná, otázku dokonca sám preformuloval vychádzajúc pritom z obsahu dovolania (nielen z doslovného znenia dovolateľkou naformulovanej právnej otázky) a odpovedal na ňu tak, že dovolaniu vyhovel a rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil.

Písmeno c) kryje dôvody, kde dovolací súd už aspoň dvakrát v rozhodnutí riešil určitú totožnú či podobnú právnu otázku, ale každý senát najvyššieho súdu o nej rozhodol inak. Ide o rozpor medzi aspoň dvoma rozhodnutiami dovolacieho súdu. V rámci tohto písmena je potrebné poukázať v dovolaní na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú medzi sebou v rozpore. V náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 708/17 zo dňa 27.3.2018 možno nájsť dôvody, pre ktoré Ústavný súd ČR zrušil rozhodnutie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania, kde dovolateľky uplatnili ako dôvod prípustnosti rozdielnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu.

Poukázanie na judikatúru Najvyššieho súdu podľa písmena a), s ktorou je dovolaním napadnuté rozhodnutie v rozpore, ako aj poukázanie na rozpornú judikatúru Najvyššieho súdu SR podľa písmena c) však nemusí byť výslovné aj s uvedením presnej spisovej značky, ak je zrejmé, na ktorú judikatúru sa dovolateľ odvoláva. Postačuje teda aj slovné označenie judikatúry, či jej záverov, z ktorých je zrejmé, o akú judikatúru a právnu otázku ide (uznesenie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 4974/2016 zo dňa 15.12.2016).

Judikatúra k dovolaniu v CSP

Podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP; otázka „zásadného právneho významu“

Je nepochybné, že aktuálne znenie § 421 ods. 1 CSP nevyžaduje ako podmienku prípustnosti dovolania, aby právna otázka, ktorá je predmetom dovolania, spĺňala aj podmienku „zásadného právneho významu“. Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP podmieňuje prípustnosť dovolania kumuláciou dvoch predpokladov, a to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia konkrétnej právnej otázky a zároveň že táto právna otázka nebola vyriešená v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu.

Z toho ústavný súd vyvodzuje, že minimálnou požiadavkou vecného posúdenia prípustnosti dovolania musí byť poskytnutie zrozumiteľnej odpovede na otázku, či boli oba predpoklady prípustnosti splnené, resp. ktorý z nich splnený nebol a z akých dôvodov.

Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku

Aplikácia procesných noriem, ktorá vedie k procesnému rozhodnutiu, je vo svojej podstate na strane jednej nemeritórnym právnym posúdením, no na strane druhej je aj procesným postupom tak, ako ho predpokladá § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Preto je ústavne neudržateľný právny názor, podľa ktorého je z prieskumu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku vylúčený prieskum takým rozhodnutí, ktoré namietajú nesprávne právne posúdenie procesných noriem. Práve naopak, § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je priestorom ochrany tých základných práv, do ktorých bolo zasiahnuté rôznymi nesprávnymi procesnými postupmi a rozhodnutiami.

#

tags: #dovolanie #nebola #riesena #podmienky