
Príspevok na rekreáciu je obľúbený zamestnanecký benefit, ktorého cieľom je podpora domáceho cestovného ruchu. V článku sa dozviete, kedy má zamestnanec na príspevok na rekreáciu nárok, v akej výške a na čo všetko ho môže využiť. Príspevok na rekreáciu zamestnancov a podmienky jeho poskytovania sú v právnom poriadku upravené zákonom č. 347/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákonník práce s účinnosťou od 1. januára 2025 rozšíril podmienky, za ktorých vzniká zamestnancovi nárok na poskytnutie príspevku na rekreáciu.
Nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Splnenie týchto podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare) sa za počet zamestnávaných zamestnancov (ktorých musí byť viac ako 49, aby zamestnávateľovi vznikla povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu) považuje priemerný evidenčný počet zamestnancov zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok. Pri jeho výpočte je potrebné postupovať podľa metodiky štatistického výkazu Práca 2-04, čo znamená, že do počtu zamestnancov sa neberú do úvahy napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru či zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Ďalšou z podmienok poskytnutia príspevku na rekreáciu je to, že naň má nárok len zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval nepretržite najmenej 24 mesiacov. V tomto kontexte je dôležité práve to, že nárok na príspevok na rekreáciu majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Tí, ktorí pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú oprávnení získať príspevok na rekreáciu.
Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke. Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim. Počas doby práceneschopnosti (PN), t.j. napríklad aj keď je zamestnanec na liečení v kúpeľoch nariadenom napríklad zdravotnou poisťovňou, je povinný dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom. Vtedy nejde o rekreáciu, a preto nemožno aplikovať § 152a Zákonníka práce.
Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ide o obmedzenie pre zamestnanca, podľa ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné žiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. V zásade to znamená, že zamestnanec si môže rekreáciu uplatniť len u jedného zamestnávateľa, a to aj ak má viacerých zamestnávateľov. Avšak ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, môže požiadať o príspevok na rekreáciu za každý z týchto pracovných pomerov. V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje rekreačný poukaz, tak zamestnancovi vydá viac rekreačných poukazov - za každý pracovný pomer.
Podľa § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, je povinný poskytnúť zamestnancovi na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na rekreáciu v sume 55 % výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. V tejto výške dostanú príspevok len zamestnanci, ktorí sú zamestnaní na plný úväzok.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.
Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Ten, ktorý zamestnáva menej zamestnancov, ho poskytnúť môže, ale nemusí - v tomto prípade je to na báze dobrovoľnosti. Áno, v prípade ak takéhoto zamestnávateľa požiada zamestnanec o preplatenie príspevku na rekreáciu a zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP, zamestnávateľ môže zamestnancovi vyhovieť.
Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur. Ak teda zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.
Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere pracujúci u svojho zamestnávateľa viac ako 2 roky sa so svojou manželkou zúčastnil víkendového pobytu na Kysuciach s dvomi prenocovaniami. Za celý pobytový balík zaplatil spolu 300 eur a ubytovacie zaradenie mu k nemu vystavilo aj faktúru na jeho meno. Po skončení rekreácie ju predložil svojmu zamestnávateľovi. Ten predložený doklad skontroloval a vypočítal z neho 55 % oprávnených výdavkov.
Dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu. Obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad s označením zamestnanca na sumu 100 €. Zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % oprávnených nákladov, t.j. po 55 €. Zamestnancovi, ktorý pracuje kratší pracovný čas (na polovičný úväzok), kráti len najvyššiu sumu príspevku, t.j. sumu 275 €. Ak by v tomto kalendárnom roku zamestnanec, ktorý pracuje na kratší pracovný čas za nezmenených podmienok znova požiadal o príspevok na rekreáciu (požiadal by zamestnávateľa doplatiť príspevok max. sumy) , potom by mu zamestnávateľ mohol v súlade s §152a ZP doplatiť príspevok na rekreáciu max.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti. Žiadosť o príspevok na rekreáciu treba podať písomne, nevzniká automaticky - je potrebné oň požiadať. Avšak Zákonník práce nepredpisuje formu tejto žiadosti.
Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnanci sú povinní preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky do 30 dní po skončení rekreačného pobytu predložením účtovných dokladov. Na týchto dokladoch musí byť jasne uvedené meno zamestnanca, ktorý príspevok na rekreáciu uplatňuje. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Podľa §152a ods.6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce. K žiadosti o príspevok prikladáte len kópiu účtovného dokladu, originál predložíte k nahliadnutiu iba v tom prípade, ak vás o to zamestnávateľ požiada.
Po absolvovaní rekreácie potom zamestnávateľovi predložíte požadované doklady o oprávnených výdavkoch (napr. faktúry, účty) na preplatenie príspevku.
Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom (po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP) do daňových výdavkov v nadväznosti na §19 ods.2 písm.
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku. Ide o situáciu, keď zamestnanec absolvuje rekreačný pobyt, ktorý uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Následne po pobyte požiada zamestnávateľa o príspevok a zamestnávateľovi predloží aj účtovné doklady za pobyt.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.
V prípade, že váš zamestnávateľ využíva elektornický rekreačný poukaz, ako napríklad kartu Endered, Gusto, FPOHO (predtým Doxx), Benefit Management nie je potrebné zamestnávateľovi už dokladovať nič.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu vychádzajúc z predložených účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, za predpokladu, že sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Príspevok na rekreáciu sa nemusí využiť iba na jeden pobyt. Môže sa rozdeliť aj na viac pobytov. Priebežne tak budú zamestnancovi preplácané faktúry z pobytov na Slovensku, a to až do maximálnej sumy 275 € za kalendárny rok. Rekreačný príspevok nemusíte využiť iba na jeden pobyt.
Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby (napr.
Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR , stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Za oprávnené výdavky sa považujú aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia.
Podľa §152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení. Je potrebné poukázať na to, že podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale predmetné ustanovenie neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie.
Uplatnenie príspevku na rekreáciu je možné aj v prípade, že zakúpený pobyt slúži ako darček pre vašich blízkych: manžela/manželku, druha/družku alebo rodičov, s ktorými žijete v jednej domácnosti. Dobrá rada: Uplatnenie rekreačného príspevku je možné aj v prípade, že zakúpený voucher slúži ako darček pre vašich blízkych: manžela/manželku, druha/družku alebo rodičov, s ktorými žijete v jednej domácnosti. Od 1. 1. 2025 preplatenie príspevku na rekreáciu je možné aj za svojho rodiča.
Podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb.Občianskeho zákonníka v z. n. Podľa judikátu R 15/1980"Základným znakom zákonného pojmu "domácnosť" (§ 115 OZ) je, že musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy. O spotrebné spoločenstvo ide vtedy, keď určité osoby hospodária spoločne so svojimi príjmami, pričom sa nevyžaduje, aby tieto osoby boli v príbuzenskom či inom podobnom vzťahu. Trvalosť tohto vzťahu je daná vtedy, keď tu sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu."Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je teda aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je iba situácia podľa § 152a ods. 4 písm. Zákonník práce však umožňuje, aby zamestnanec (resp. rodič zamestnanca) na dovolenku so sebou zobral svoju rodinu a aj tieto výdavky mu budú zamestnávateľom preplatené.
Od 1. Preplatiť je možné aj športovú činnosť dieťaťa zamestnancov či pobytové alebo denné prázdninové tábory pre deti zamestnancov.
Príspevky na rekreáciu, ktoré zamestnancovi poskytne jeho zamestnávateľ, budú oslobodené od dane z príjmov a odvodového zaťaženia. Z pohľadu zamestnanca budú príspevky na rekreáciu, ktoré zamestnancovi poskytne jeho zamestnávateľ, oslobodené od dane z príjmov a odvodového zaťaženia. Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP príjmom oslobodeným od dane je aj príjem poskytnutý ako suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu [§ 152a zákona č. 311/2001 Z. z.
Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom prácedaňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov. Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom. Musia byť však splnené všetky podmienky podľa tohto predpisu, teda napríklad aj ohľadom výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zamestnanca, ktorý musí byť u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej 24 mesiacov. Fyzické osoby s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. Od 01.01.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP"). Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce (ďalej len "§152b ZP").
Pri príspevkoch na rekreáciu poskytnutých vo výške viac ako 55% oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne už o príspevkoch na rekreáciu v užšom slova zmysle nebudeme môcť uvažovať, avšak zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať rekreačný príspevok (v širšom slova zmysle) aj nad tento rozsah. Prípadné príspevky na rekreáciu nad rámec Zákonníka práce poskytnuté so sociálneho fondu boli pri jeho tvorbe daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Rekreačný poukaz je špecifická forma príspevku na rekreáciu, ktorý môžu/musia zamestnávatelia poskytovať svojim zamestnancom na úhradu nákladov spojených s rekreáciou na Slovensku. Tento príspevok bol zavedený s účinnosťou od 1. Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu.
Rekreačný poukaz môže byť využitý na služby cestovného ruchu s ubytovaním, pobytové balíky, ubytovanie s možnosťou stravovania a organizované aktivity počas školských prázdnin pre deti zamestnanca. S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozširuje rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu, a to na rodičov zamestnanca.
Nárok na rekreačný poukaz majú zamestnanci, ktorých pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť tento príspevok poskytnúť. Ten, ktorý zamestnáva menej zamestnancov, ho poskytnúť môže, ale nemusí - v tomto prípade je to na báze dobrovoľnosti.
Pozor však na zneužitie rekreačných poukazov! Doklady o výdavkoch na rekreáciu sa neupravujú a rekreačný poukaz sa nemôže použiť osobami, ktoré nemajú nárok, napríklad priateľmi alebo vzdialenými príbuznými, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti so zamestnancom. Poukaz sa musí použiť na aktivity alebo služby, ktoré spĺňajú podmienky zákona, čiže nie napríklad na nákupy alebo služby mimo rekreačných zariadení. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže požadovať vrátenie neoprávnene využitých finančných prostriedkov. Taktiež môže voči zamestnancovi uplatniť disciplinárne opatrenia, ktoré môžu zahŕňať napomenutie, zníženie mzdy alebo v extrémnych prípadoch aj ukončenie pracovného pomeru.
Rekreačný poukaz prináša zamestnancom niekoľko výhod. V prvom rade ide o finančnú úsporu v súvislosti s vynaloženými nákladmi na rekreáciu, či rôzne podporované aktivity. Poskytovanie rekreačných poukazov je jedným zo žiadaných benefitov a môže zvýšiť spokojnosť a lojalitu zamestnancov, čo prispieva k lepšej pracovnej atmosfére. Rekreácia a oddych sú dôležité pre fyzické a duševné zdravie, čo zase vedie k zvýšenej produktivite a k zníženiu stresu zamestnancov. Prípadne môžu byť poukazy použité ako darček vlastným rodičom, ktorí môžu rekreáciu využiť na svoju regeneráciu.