Príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce: Podmienky a uplatnenie

Tento článok podrobne rozoberá príspevok na rekreáciu zamestnancov v zmysle § 152a Zákonníka práce, vrátane podmienok nároku, výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zmien platných od roku 2025. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnávateľov aj zamestnancov, aby sa vedeli v tejto oblasti správne orientovať a využiť všetky možnosti, ktoré zákon ponúka.

Zavedenie príspevku na rekreáciu

Na záver roka 2018 schválili poslanci NR SR novelu Zákonníka práce (publikovaná pod č. 347/2018 Z. z.), ktorou zaviedli pravidlá poskytovania príspevku na rekreáciu. Zákon č. 347/2018 Z. z. zahŕňa zmenu a doplnenie zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, úpravu nového § 152a v Zákonníku práce a zmeny ďalších súvisiacich predpisov (napr. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Účinnosť zmien je od 1. 1. 2019. Národná rada Slovenskej republiky dňa 12. júna 2024 schválila návrh poslancov Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (tlač 248). Novela bola publikovaná pod č. 172/2024 Z. z. a nadobudne účinnosť 1.1.2025.

Povinnosť poskytovať príspevok

Povinnosť postupovať podľa § 152a ZP nemajú všetci zamestnávatelia, ale len taký zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov (určenie tohto počtu pozri ďalej). Zamestnávateľ k 1. 2. 2019 zamestnáva 49 zamestnancov, ale je predpoklad, že k 1. 3. 2019 bude zamestnávať viac ako 50 zamestnancov. To znamená, že v čase od 1. 1. do 31. 12. 2019 ešte nemá povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu. Rast zamestnancov v konkrétnom kalendárnom roku teda nemá vplyv na vznik alebo zánik povinnosti v priebehu daného kalendárneho roka, pretože by sa tým nerovnako zaobchádzalo so zamestnancami, ktorí už požiadali o príspevok a ktorí oň nepožiadali (napr. vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 540/2017 Z. metodické usmernenie MF SR (dostupné na internete) v kontexte § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Počet zamestnávaných zamestnancov sa určuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Podmienky nároku zamestnanca na príspevok

Zákonník práce v § 152a ods. 1 stanovuje, že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce 24 mesiacov je doba. Ak sa teda nárok posudzuje k určitému dňu, napr. 15. 3. 2019, musí sa posúdiť, či doba trvania pracovného pomeru je k tomu momentu najmenej 24 mesiacov. Ide tu o spätné počítanie (určenie) začiatku doby. V prípade 15. 3. 2019 musel pracovný pomer začať najneskôr 16. 3. 2017; 24 mesiacov je čas od 16. 3. 2017 do 15. 3. 2019. Deň 15. 3. 2017 by to bolo už 24 mesiacov a jeden deň, keďže deň 15. 3. 2019 patrí do doby trvania pracovného pomeru. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Nepretržité trvanie pracovného pomeru

Čo je to nepretržité trvanie pracovného pomeru? Zamestnanec mal od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017 pracovný pomer na dobu určitú a následne od 1. 1. 2018 prešiel na pracovný pomer na neurčitý čas. Z hľadiska Zákonníka práce sa za nepretržité trvanie považuje aj bezprostredná a priama nadväznosť pracovných pomerov. Z tohto hľadiska sa uvedená situácia posúdi ako nepretržité trvanie pracovného pomeru.

Príklady posudzovania nároku

• Príklad 1: Zamestnanec mal od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov a následne od 1. 1. 2018 s ním bol dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas. V prípade dohôd podľa § 223 ZP a nasl. sa táto doba nezapočítava do nepretržitého trvania pracovného pomeru.
• Príklad 2: Pracovný pomer trval do 30. 4. 2019 (najmenej 24 mesiacov). Zamestnanec dal výpoveď, ale po mesiaci si to rozmyslel a vrátil sa k zamestnávateľovi (od 1. 6. 2019). Od 25. 4. 2019 zamestnanec bol na rekreácii, ale u zamestnávateľa si neuplatnil príspevok na rekreáciu. V čase trvania prvého pracovného pomeru a v čase začatia rekreácie zamestnanec mal právo na príspevok na rekreáciu. Zamestnanec zmeškal síce poriadkovú lehotu 30 dní, ale to neznamená, že by mu nárok zanikol. Náklady zmeškania poriadkovej lehoty (neskoré požiadanie) však znáša zamestnanec (škoda).
• Príklad 3: Zamestnanec pracoval od roku 2006 v pracovnom pomere u zamestnávateľa A a od roku 2019 pracuje v pracovnom pomere u zamestnávateľa B. Príspevok na rekreáciu sa neprenáša medzi zamestnávateľmi. Avšak, ak je zamestnanec prevedený do podniku, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov (priemerný evidenčný stav za predchádzajúci kalendárny rok), tak jeho nárok zaniká (t. j. môže si uplatňovať príspevok len za rekreáciu do dňa prevodu).
• Príklad 4: Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke. Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim.

Posudzovanie trvania pracovného pomeru sa robí ku dňu začatia rekreácie, t. j. spravidla ide o prvú noc prenocovania, ale nemožno vylúčiť situáciu, že rekreácia organizovaná cestovnou kanceláriou začne aj nočným presunom [vždy ale platí podmienka, že musí ísť o najmenej dve prenocovania v kontexte § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z.].

Výška príspevku a jej obmedzenia

Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na rekreáciu v sume 55 % výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. V tejto výške dostanú príspevok len zamestnanci, ktorí sú zamestnaní na plný úväzok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Ak zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu. Rekreačný príspevok nemusíte využiť iba na jeden pobyt. Zamestnanec môže nárok u zamestnávateľa aj opakovane pri ďalšom pobyte. Je však dôležité neprekročiť maximálnu výšku príspevku na rekreáciu súhrnne (t. j. najviac 275 eur).

Oprávnené výdavky na rekreáciu

Podľa § 152a ods. 4 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,d) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.

Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby (napr. skipassu). Za oprávnené výdavky sa považujú aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia.

Rozšírenie rozsahu oprávnených osôb od roku 2025

S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. Rodičom zamestnanca je biologický rodič alebo osvojiteľ. Pobytu sa zamestnanec spolu s rodičom zúčastniť nemusí.

Formy poskytovania príspevku na rekreáciu

Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku:

1. Preplatenie nákladov na základe predložených dokladov: Ide o situáciu, keď zamestnanec absolvuje rekreačný pobyt, ktorý uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Následne po pobyte požiada zamestnávateľa o príspevok a zamestnávateľovi predloží aj účtovné doklady za pobyt.
2. Rekreačný poukaz: Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na re­kreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.

Postup pri preukazovaní oprávnených výdavkov

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa ods. 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Označenie zamestnanca je povinnou súčasťou účtovného dokladu aj vtedy, ak sa rekreácie zamestnanec nezúčastní (z označenia zamestnanca na účtovnom doklade automaticky nevyplýva, že zamestnanec sa rekreácie zúčastnil), napr. ak ide o rekreáciu rodiča zamestnanca.

Daňové hľadisko príspevku na rekreáciu

Z pohľadu zamestnanca budú príspevky na rekreáciu, ktoré zamestnancovi poskytne jeho zamestnávateľ, oslobodené od dane z príjmov a odvodového zaťaženia. Na druhej strane, daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú len príspevky poskytnuté v súlade s § 152a Zákonníka práce.

Časté otázky a príklady z praxe

• Príklad 1: Ak spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastnom rekreačnom zariadení výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Ak vlastné rekreačné zariadenie spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. a má v predmete podnikania ubytovacie služby, potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok uvedených v §152a ZP budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom.
• Príklad 2: Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.
• Príklad 3: V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu (pobyt) u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ". Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby. Definícia tohto pojmu vychádza z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.

tags: #príspevok #na #rekreáciu #paragraf #152 #podmienky