Príspevok na rekreáciu: Daňové a odvodové aspekty

S účinnosťou od 1. januára 2019 bol do Zákonníka práce zavedený § 152a, ktorý upravuje rekreáciu zamestnancov. Pre väčších zamestnávateľov to znamenalo povinnosť preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Cieľom zavedenia príspevku na rekreáciu bola podpora domáceho cestovného ruchu.

Kto má nárok na príspevok na rekreáciu?

Nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká každému zamestnávateľovi. Podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva presne 49 a menej zamestnancov, príspevok na rekreáciu môže, ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Pri posudzovaní počtu zamestnancov sa berie priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Priemerný evidenčný počet by sa mal určiť metodikou, ktorá sa uvádza napríklad v štatistike Práca P2-04. Do počtu zamestnancov sa nezapočítavajú napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru či zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Agentúrni zamestnanci, dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, sa do počtu nezapočítavajú.

Príklady:

• Zamestnávateľ počas roka 2020 zamestnával 45 zamestnancov v pracovnom pomere a 10 "dohodárov". Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 38.
• Zamestnávateľ počas roka 2020 zamestnával 48 zamestnancov v pracovnom pomere (nikto nebol na materskej, rodičovskej dovolenke a pod.). Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 48.
• Agentúra dočasného zamestnávania v roku 2020 zamestnávala 180 zamestnancov v pracovnom pomere. Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 20 - do tohto počtu sa v ADZ nezapočítavajú zamestnanci, ktorých ADZ pridelila na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom.

Ďalšou z podmienok poskytnutia príspevku na rekreáciu je, že naň má nárok len zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval nepretržite najmenej 24 mesiacov. V tomto kontexte je dôležité práve to, že nárok na príspevok na rekreáciu majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Tí, ktorí pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú oprávnení získať príspevok na rekreáciu. Zamestnávateľ môže "dobrovoľne" poskytnúť príspevok aj osobám, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere - napríklad dohodárom, spoločníkom, štatutárom.

Príklady:

• Pracovný pomer zamestnanca začal 1.8.2019. V auguste 2021 predloží zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 30.7.2021 a skončila 6.8.2021.
• Pracovný pomer zamestnanca začal 1.12.2019. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 1.12.2021.
• Pracovný pomer zamestnanca začal 30.12.2019. Doba 24 mesiacov trvania pracovného pomeru tak uplynie až 30.12.2021.

Splnenie týchto podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Nárok na príspevok je pri rekreáciách, ktoré začali v deň, kedy pracovný pomer trval.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Príklad:

• Pracovný pomer zamestnanca začal 1.1.2015. Pracovný pomer skončil 31.8.2021. V septembri 2021 predloží bývalý zamestnanec doklady o rekreácii, z ktorých vyplýva, že rekreácia začala dňa 1.9.2021. Rekreáciu si zaplatil vopred ešte v júli 2021. Nárok na príspevok bývalý zamestnanec nemá, pretože rekreácia začala až po skončení pracovného pomeru.

Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke. Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim. Počas doby práceneschopnosti (PN), t.j. napríklad aj keď je zamestnanec na liečení v kúpeľoch nariadenom napríklad zdravotnou poisťovňou, je povinný dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom. Vtedy nejde o rekreáciu, a preto nemožno aplikovať § 152a Zákonníka práce.

Príklad:

• Pracovný pomer zamestnankyne začal 1.5.2016. Zamestnankyňa je počas celého roka 2021 na rodičovskej dovolenke.

Nárok na príspevok na rekreáciu nie je podmienený aktuálnou prítomnosťou zamestnanca na pracovisku.

Výška príspevku a oprávnené výdavky

Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca je vo výške 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Vypočítaná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov na rekreáciu si platí zamestnanec. Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur. Ak teda zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Príklad:

• I-IIQ - 40h úväzok…..požiadal…..dostal 220,- eur…ak by sa mu úväzok zachoval….môže sa dostať až na 275,- eur (resp. III Q - úväzok 20h/týždeň…..strop je 275/2 = 137,5 eur….

S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. Rodičom zamestnanca je biologický rodič alebo osvojiteľ. Pobytu sa zamestnanec spolu s rodičom zúčastniť nemusí. Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je teda aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je iba situácia podľa § 152a ods. 4 písm. b) Zákonníka práce, teda rekreácia rodiča bez účasti tohto zamestnanca. Zákonník práce však umožňuje, aby zamestnanec (resp. rodič zamestnanca) na dovolenku so sebou zobral svoju rodinu a aj tieto výdavky mu budú zamestnávateľom preplatené.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR , stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby.

Príklad:

• Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.

V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu (pobyt) u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ". Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.

Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby. Definícia tohto pojmu vychádza z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.

Ako požiadať o príspevok a aké doklady predložiť?

Zamestnanec musí o príspevok požiadať. Zamestnanec o príspevok na rekreáciu zamestnávateľa požiadal. Zamestnanec môže o príspevok v priebehu jedného kalendárneho roka požiadať len jedného zamestnávateľa. Možno podať len u jedného zamestnávateľa. Ak by sa stalo, že zamestnanec túto podmienku počas roka poruší, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. v daňovom priznaní sa musí chyba opraviť a príspevky sa musia "dodaniť" tak, aby od dane oslobodený zostal príspevok len od jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

Podľa § 152a ods. 6 Zákonníka práce zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, a to predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Príklady:

• Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu.
• Zamestnanec predložil doklad o ubytovaní kde bolo uvedené jeho meno a priezvisko, ale doklad o zaplatení znie na meno jeho kamaráta. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi "čestné prehlásenie" v ktorom uviedol, že za pobyt zaplatil kamarátovi.
• Je potrebné, aby na účtovnom doklade bola uvedená presná špecifikácia zamestnanca (trvalý pobyt, číslo občianskeho preukazu)? Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.

Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP. Voucher sa považuje len za "objednávku", ktorou sa objednáva ubytovanie (aj v prípade, že sa za voucher zaplatí vopred). Je možné považovať za účtovný doklad od zamestnanca aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Na účely §152a ZP možno aj takúto zmluvu považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.

Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca. Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Formy poskytovania príspevku

Zamestnávateľ môže rozhodnúť, či príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi ako peňažný príspevok, alebo prostredníctvom rekreačného poukazu. Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na re­kreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu.

Peňažný príspevok

Ak je príspevok na rekreáciu poskytnutý formou „preplatenia“ oprávnených výdavkov, tak zamestnanec si najskôr celú rekreáciu zaplatí z vlastných prostriedkov. Potom, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, predloží svojmu zamestnávateľovi účtovné doklady (napríklad faktúru), ktoré preukazujú oprávnené výdavky na jeho rekreáciu. Ich súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Následne zamestnávateľ z predložených dokladov vypočíta výšku príspevku na rekreáciu a poskytne ho zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa s ním nedohodne na inom termíne.

Rekreačný poukaz

Ak sa zamestnávateľ rozhodne príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu, postup je o niečo odlišný. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorý má podobu platobnej karty a ktorý vo všeobecnosti vydávajú tie isté spoločnosti, ktoré vydávajú aj stravovacie karty. Je možné ním platiť výlučne oprávnené výdavky na rekreáciu u poskytovateľov služieb na Slovensku, ktorí majú zmluvný vzťah so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz. Jeho platnosť je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Pri tejto forme poskytnutia príspevku na rekreáciu teda zamestnávateľ zakúpi rekreačný poukaz, „nabije“ ho potrebnou sumou a odovzdá zamestnancovi. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.

Daňové a odvodové aspekty

Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Z pohľadu zamestnanca je príspevok na rekreáciu, ktorý mu poskytol jeho zamestnávateľ, príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Neplatia sa z neho ani sociálne a zdravotné odvody. Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.

Prípadné príspevky na rekreáciu nad rámec Zákonníka práce poskytnuté zo sociálneho fondu boli pri jeho tvorbe daňovým výdavkom zamestnávateľa. Ak by zamestnávateľ poskytoval príspevky nad rámec zákona, tieto sa považujú za zdaniteľný príjem, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu na zdravotné a sociálne poistenie.

Príklad:

• Rekreácia začala od 28.12.2018 a trvala do 6.1.2019. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 50 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v deň skončenia rekreácie 6.1.2019. Podľa § 52zt zákona o dani z príjmov sa ustanovenia ktoré oslobodzujú príspevok na rekreáciu u zamestnanca v stanovenej výške a súčasne sú v tejto limitovanej výške u zamestnávateľa daňovým výdavkom, použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.12.2018. Príspevok na rekreáciu nemožno oslobodiť od dane. Príspevok na rekreáciu v sume 60,50 €, ktorý je u zamestnanca zdaniteľný príjem, môže byť daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov len ak sú splnené ustanovené podmienky.

Účtovanie príspevku na rekreáciu

U zamestnávateľa náklady na rekreácie vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a ZP sa účtujú na účet 527 - Zákonné sociálne náklady. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu, o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku na určený účel. Znamená to, že preddavok na rekreáciu v čase poskytnutia zamestnancovi nezdaní. Zamestnávateľ v čase vyúčtovania preddavku, t. j. najneskôr do konca roka posúdi, či sú splnené všetky ustanovené podmienky v § 152a ZP. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov. Ak však ustanovené podmienky nie sú splnené, preddavok na rekreáciu v sume 200 € zamestnancovi zdaní, a to najneskôr v decembrovej výplate, u zamestnávateľa nepôjde o daňový výdavok (náklad) , mohlo by ísť o daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 1.

tags: #príspevok #na #rekreáciu #zdaňovanie #a #odvody