Konkurenčná doložka v pracovnom a obchodnom práve Slovenskej republiky

Normatívna právna úprava pracovnoprávnych vzťahov na Slovensku pružne reaguje na vývoj globalizovaného pracovného trhu. Všeobecné trendy vývoja pracovného trhu by mali byť zohľadnené v predpisoch pracovného práva, aby sa umožnila realizácia činnosti zamestnanca a garantovali sa mu zodpovedajúce pracovné podmienky. Na pracovnoprávne vzťahy je potrebné nazerať aj cez prizmu základných zásad a funkcií pracovného práva a súkromného práva, ako sú autonómia vôle, zásada rovnosti, ochrana dobrej viery a prevencia.

Základné princípy a funkcie pracovného práva

Základné princípy každého právneho odvetvia predstavujú vedúce právne idey použiteľné pri výklade a aplikácii jednotlivých právnych noriem. Pre úroveň pracovného práva je dôležité, čo sa považuje v spoločnosti za morálne, správne a spravodlivé, a ktorá situácia si zaslúži právnu reguláciu. Teória práva uvádza dve skupiny základných zásad:

1. Základné zásady, ktoré sú výsledkom vedeckého poznania a vznikajú zovšeobecnením poznatkov získaných vedeckým poznaním. Tieto zásady nemajú formalizovanú podobu právnej normy, sú formulované a obsiahnuté vo vedeckých prácach a predstavujú všeobecné základy, na ktorých je budovaná stavba právneho poriadku či právneho odvetvia.
2. Princípy, ktoré sú obsiahnuté v právnych predpisoch.

Flexicurita a zákaz konkurencie

Podstatou zákazu konkurencie je aj koncept flexicurity, ktorý pochádza z Dánska a Holandska. Ide o právny inštitút, ktorý reaguje na spoločné výzvy stojace pred európskymi krajinami. Flexicuritu možno vymedziť ako spojenie výrazov „flexibility“ (pružnosť) a „social security“ (sociálne zabezpečenie, bezpečnosť, ochrana). Ide o koncepciu, ktorej jadrom sú flexibilita a istota v prostredí trhu práce.

Zákaz konkurencie v Zákonníku práce

V slovenskom Zákonníku práce je zákaz konkurencie upravený v ustanovení § 83 ako „výkon inej zárobkovej činnosti“. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil. Zamestnávateľ môže udelený súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov. Súhlas zamestnávateľa sa nevyžaduje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti zamestnanca.

Pracovný pomer a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Pracovný pomer je kľúčovým pojmom pracovného práva. Teória pracovného práva vymedzuje pracovný pomer ako zmluvný a záväzkový vzťah, v rámci ktorého sa jeden účastník (zamestnanec) zaväzuje pre druhého účastníka (zamestnávateľa) vykonávať prácu za mzdu. Pracovný pomer je teda pracovnoprávnym vzťahom založeným na základe pracovnej zmluvy. Slovenské pracovné právo pozná tri druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorými sú: dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru treba striktne odlišovať od pracovného pomeru, nakoľko popri pracovnom pomere patria k základným pracovnoprávnym vzťahom. V zmysle ustanovenia § 223 ods. 2 Zákonníka práce na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti. Ustanovenie § 83 Zákonníka práce nemožno aplikovať na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Teda, že ustanovenia Zákonníka práce o zákaze konkurencie sa na zamestnancov pracujúcich v rámci niektorej z foriem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzťahujú.

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Konkurenčné konanie zamestnancov

Konkurenčné konanie zamestnancov možno rozdeliť na dve skupiny, a to podľa toho, či ide o konanie zamestnanca počas pracovného pomeru alebo po skončení pracovného pomeru.

Výkon inej zárobkovej činnosti

Pod pojmom zárobková činnosť možno rozumieť akúkoľvek činnosť, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa. Zárobková činnosť zamestnanca by mala byť spojená s aktívnou činnosťou, preto len vlastníctvo akcií alebo majetkový vklad v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ nie je spojený s výkonom práce, nie je zárobkovou činnosťou.

• Vykonávaná daným zamestnancom ako samostatne zárobkovo činnou osobou (napr. na tzv. živnosť).
• Výkon akejkoľvek podnikateľskej činnosti podľa ustanovenia § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. Výkonom inej zárobkovej činnosti nie je vlastníctvo akcií alebo obchodného podielu v obchodnej spoločnosti.
• Činnosť spočívajúcu v tom, že zamestnanec je členom dozornej rady v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri činnosť zhodnú s predmetom činnosti jeho zamestnávateľa.
• Ak je zamestnanec konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri činnosť zhodnú s predmetom činnosti jeho zamestnávateľa.

Posúdenie, ktorá činnosť má konkurenčnú povahu voči zamestnávateľovi, je spravidla otázkou posudzovania jednotlivého konkrétneho prípadu. Aby nedochádzalo k nejasnostiam, čo zamestnávateľ považuje za konkurenčnú činnosť, odporúča sa, aby konkurenčné činnosti vymedzil v internom predpise.

Novela Zákonníka práce a obmedzenie zárobkovej činnosti

Dňa 4. 10. 2022 NR SR schválila zákon č. 350/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť 1. 11. 2022. Zamestnávateľ tak od 1. 11. 2022 nemôže svojmu zamestnancovi zakázať výkon inej zárobkovej činnosti v čase, ktorý nekoreluje s pracovným časom určeným zamestnávateľom. Nakoľko toto nové ustanovenie nemá vplyv na zákaz konkurenčnej činnosti, ten platí aj naďalej.

Súhlas zamestnávateľa s konkurenčnou činnosťou

Zákonník práce predpokladá, že zamestnanec požiada svojho zamestnávateľa o súhlas s výkonom konkurenčnej činnosti. Písomná forma žiadosti vyplýva z ustanovenia § 83 od. 1 Zákonníka práce. V ustanovení § 83 ods. 1 Zákonník práce tiež ustanovuje, že „Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.“ Ide o tzv. fikciu udeleného súhlasu. Podľa § 83 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ udelený súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať. Zákonník práce ustanovuje, že písomné odvolanie súhlasu musí obsahovať dôvody odvolania súhlasu. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov. Ak zamestnávateľ odvolá súhlas a zamestnanec neukončí výkon inej zárobkovej činnosti, ktorá má k predmetu zamestnávateľa konkurenčný charakter, dopustí sa zamestnanec porušenia pracovnej disciplíny.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť lege artis: Vysvetlenie

Konkurenčná doložka po skončení pracovného pomeru

Podľa ustanovenia § 83a ods. 1 Zákonníka práce sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, avšak najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Takúto dohodu môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť, ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. Na to aby bola konkurenčná doložka v pracovnej zmluve uzavretá platne, musí obsahovať povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi za každý mesiac dodržania záväzku primeranú peňažnú náhradu. Predmetná peňažná náhrada musí predstavovať, v súlade s § 83a ods. 4 Zákonníka práce, najmenej 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku. Ak si teda zmluvné strany nedojednajú peňažnú náhradu v konkurenčnej doložke, táto je neplatná.

Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Zamestnanec je stále oprávnený vykonávať hocijakú inú nekonkurenčnú zárobkovú činnosť. Dohodu o konkurenčnej doložke je potrebné chápať ako vzájomný záväzok, pri ktorom si účastníci bývalého pracovného pomeru (zamestnanec a zamestnávateľ) poskytujú vzájomný hospodársky prospech a sú si navzájom dlžníkmi aj veriteľmi. Na jednej strane je zamestnanec so záväzkom, že sa po určitú dobu po skončení pracovného pomeru, avšak najdlhšie 1 rok, zdrží výkonu zárobkovej činnosti, ktorá by bola predmetom činnosti zamestnávateľa alebo ktorá by mala voči nemu súťažnú povahu. Zamestnanec a zamestnávateľ sa v pracovnej zmluve dohodnú na primeranej peňažnej náhrade, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť, ak poruší svoj záväzok po skončení pracovného pomeru nevykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Suma dohodnutej peňažnej náhrady musí byť dohodnutá podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce. Suma peňažnej náhrady sa primerane zníži, ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti. Zamestnávateľ môže od záväzku odstúpiť na základe písomného odstúpenia len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca. Kým zamestnávateľovi Zákonník práce dáva možnosť odstúpenia od konkurenčnej doložky, zamestnancovi priznáva právo vypovedať daný záväzok za presne určených podmienok. Obmedzenie zárobkovej činnosti musí byť primerané povahe a rozsahu zamestnania zamestnanca u zamestnávateľa.

Funkcia a ochrana záujmov

Konkurenčná doložka je praktický pracovnoprávny inštitút, ktorý chráni záujmy zamestnávateľa a zároveň chráni aj záujmy zamestnanca, keď mu po dobu trvania záväzku vyplývajúceho z konkurenčnej doložky právne zaručuje peňažnú náhradu za dodržiavanie záväzku. Ani platne dojednaná konkurenčná doložka neposkytuje zamestnávateľovi ochranu pred prípadnou konkurenčnou činnosťou bývalého zamestnanca. Zamestnanec totiž nie je povinný informovať zamestnávateľa o dodržiavaní svojho záväzku. Zákonník práce neupravuje ani nástroj alebo proces kontroly plnenia konkurenčnej doložky.

Konkurenčná doložka v obchodnom práve

Konkurenčná doložka predstavuje významný nástroj ochrany obchodných záujmov v zmluvných vzťahoch, ktorým sa zmluvné strany snažia zabezpečiť ochranu pred nežiaducou súťažou alebo zneužitím dôverných informácií. V obchodnoprávnych vzťahoch je jeho právna úprava oveľa skromnejšia. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov explicitne upravuje konkurenčnú doložku iba v rámci zmluvy o obchodnom zastúpení, čo vyvoláva otázky o možnostiach jej dojednania v iných typoch obchodných zmlúv.

Význam konkurenčnej doložky

Konkurenčná doložka predstavuje dohodu zmluvných strán, na základe ktorej sa jedna strana zaväzuje, že počas určitého obdobia a na určenom mieste nebude vykonávať činnosť, ktorá by mala konkurenčný charakter k činnosti druhej zmluvnej strany. Má význam predovšetkým v ochrane legitímnych záujmov zmluvnej strany pred možným zneužitím dôverných informácií, know-how, obchodného tajomstva alebo zákazníckej základne. Celkovo má konkurenčná doložka význam ako nástroj na ochranu obchodných a ekonomických záujmov zmluvných strán, pričom jej efektivita závisí od správneho nastavenia podmienok a dodržiavania právnych limitov.

Prečítajte si tiež: Sirotský dôchodok – vaše práva

Náležitosti konkurenčnej doložky

Podľa ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka:

(1) V zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

(2) V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.

Na platnosť takejto doložky je preto nevyhnutná písomná forma a splnenie všetkých náležitostí podľa § 672a Obchodného zákonníka. Konkurenčná doložka by mala obsahovať: (i) presné vymedzenie zakázanej konkurenčnej činnosti, (ii) špecifikáciu územia alebo okruhu zákazníkov, na ktoré sa zákaz vzťahuje, a (iii) stanovenie obdobia trvania zákazu, ktoré nesmie prekročiť 2 roky od skončenia zmluvy.

tags: #pravo #eu #konkurencna #dolozka #definicia