
Konsolidačný balíček pre rok 2025 na Slovensku priniesol významné zmeny, ktoré sa dotýkajú takmer všetkých obyvateľov. Jednou z obľúbených zamestnaneckých výhod, ktorá má za cieľ podporiť domáci cestovný ruch, je príspevok na rekreáciu. Tento článok sa venuje podmienkam, za ktorých má zamestnanec nárok na tento príspevok, jeho výške a možnostiam využitia.
Rekreácia zamestnancov ako povinný benefit pre určitú skupinu zamestnávateľov bola zavedená ustanovením § 152 Zákonníka práce s účinnosťou od 1. januára 2019. Napriek tomu veľa zamestnávateľov stále váha, ako ho správne poskytovať. Príspevok na rekreáciu je obľúbeným zamestnaneckým benefitom, ktorého cieľom je podpora domáceho cestovného ruchu.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť tento príspevok, ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Rozhodujúci je priemerný evidenčný počet zamestnancov (vo fyzických osobách) za predchádzajúci kalendárny rok. Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04 a sleduje sa na jedno desatinné miesto. Priemerný evidenčný stav sa posudzuje bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov resp. zamestnanci uvoľnení resp.
Nárok na príspevok má zamestnanec, ktorý je zamestnaný v pracovnom pomere a tento pracovný pomer nepretržite trvá ku dňu začatia rekreácie najmenej 24 mesiacov. Nárok na príspevok vzniká aj vtedy, ak ide o na seba bezprostredne nadväzujúce pracovné zmluvy uzatvorené medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom, medzi ktorými nie je prestávka ani jeden deň a v súčte dôb trvaní zmlúv je to najmenej 24 mesiacov. V prípade, že zamestnanec pracuje na tzv. kratší pracovný úväzok, má nárok na rekreačný príspevok alikvotne znížený podľa svojho pracovného času.
Podľa usmernenia FR SR majú nárok na príspevok na rekreáciu aj zamestnanci, ktorých pracovný pomer ku dňu začatia rekreácie trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a aktuálne sú na materskej alebo rodičovskej dovolenke alebo čerpajú neplatené voľno. Zamestnanci dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie, odborovej funkcie a pod. nemajú nárok na príspevok na rekreáciu. Podľa usmernenia FR SR však táto podmienka nemusí byť splnená.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Zamestnanec musí o rekreačný príspevok požiadať, nevypláca sa automaticky len z toho titulu, že mu vznikne nárok.
Ak zamestnávateľ zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Zamestnancovi s kratším pracovným časom sa príspevok úmerne kráti. Príspevok na rekreáciu je obľúbeným zamestnaneckým benefitom. Cieľom jeho zavedenia bola podpora domáceho cestovného ruchu. V článku sa dozviete, kedy má zamestnanec na príspevok na rekreáciu nárok, v akej výške a na čo všetko ho môže využiť. Splnenie týchto podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.
Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere pracujúci u svojho zamestnávateľa viac ako 2 roky sa so svojou manželkou zúčastnil víkendového pobytu na Kysuciach s dvomi prenocovaniami. Za celý pobytový balík zaplatil spolu 300 eur a ubytovacie zaradenie mu k nemu vystavilo aj faktúru na jeho meno. Po skončení rekreácie ju predložil svojmu zamestnávateľovi. Ten predložený doklad skontroloval a vypočítal z neho 55 % oprávnených výdavkov.
Medzi oprávnené výdavky patria:
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Uvedení rodinní príslušníci sa môžu zúčastniť na rekreácii spolu so zamestnancom. Ak zamestnávateľ zistí, že spolu so zamestnancom sa na rekreácii zúčastnili aj osoby, ktoré nie je možné zohľadniť a zamestnanec platil účet za rekreáciu aj za tieto osoby, tak by sa mu nemal poskytnúť príspevok na rekreáciu. Čestné vyhlásenie zamestnanca o tom, kto sa s ním zúčastnil na rekreácii nepostačuje. Podľa FR SR zamestnanec musí preukázať potvrdením vystaveným ubytovacím zariadením, resp. cestovnou agentúrou, aké osoby sa s ním zúčastnili na rekreácii.
Účtovný doklad, ktorého súčasťou je označenie (meno) zamestnanca je v praxi najčastejšie faktúra vystavená na meno zamestnanca v ubytovacom zariadení, resp. v cestovnej agentúre, spĺňajúca náležitosti účtovného dokladu. Vyhovujúcim účtovným dokladom je aj doklad z ERP, na ktorom bude uvedené meno zamestnanca. Výnimočne je možné uznať aj pokladničný príjmový doklad na meno zamestnanca vystavený ubytovacím zariadením. predfaktúra resp. Ak bola rekreácia uhradená platobnou kartou a na doklade zo zariadenia nie je uvedené, kto je majiteľom karty, zamestnanec predloží kartu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ sa presvedčí, že karta je vystavená na meno zamestnanca. Z dôvodu rešpektovania BSM sa príspevok zamestnancovi vyplatí aj v prípade, že majiteľom platobnej karty nie je zamestnanec ale jeho manželka (manžel).
Zamestnávateľ poskytne príspevok na rekreáciu v sume 55% oprávnených výdavkov, čo sú preukázané výdavky zamestnanca. Pokiaľ je preukázaná suma úhrady vyššia ako suma uvedená na faktúre, zamestnávateľ príspevok vypočíta zo sumy uvedenej na faktúre. Výhodou rekreačného poukazu je, že zamestnanec nemusí mať pri platbe za rekreáciu hotovosť, respektíve platobnú kartu s dostatočným kreditom. Aj v takomto prípade platí povinnosť zamestnávateľa preveriť oprávnenosť výdavkov a okruh osôb, zúčastnených na rekreácii. dieťa navštevuje základnú školu - 1. až 9. ročník alebo osemročné gymnázium - 1. až 4. ročník vrátane letných prázdnin na konci jednotlivých ročníkov. O poskytovaní príspevku na rekreáciu formou rekreačného poukazu rozhoduje zamestnávateľ. Zamestnávateľ pritom nemusí prihliadať na názor zamestnanca alebo zástupcu zamestnancov.
O poskytovaní príspevku na rekreáciu formou rekreačného poukazu rozhoduje zamestnávateľ. Zamestnávateľ pritom nemusí prihliadať na názor zamestnanca alebo zástupcu zamestnancov. Ak sa zamestnávateľ rozhodne príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu, postup je o niečo odlišný. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorý má podobu platobnej karty a ktorý vo všeobecnosti vydávajú tie isté spoločnosti, ktoré vydávajú aj stravovacie karty. Je možné ním platiť výlučne oprávnené výdavky na rekreáciu u poskytovateľov služieb na Slovensku, ktorí majú zmluvný vzťah so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz. Jeho platnosť je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Pri tejto forme poskytnutia príspevku na rekreáciu teda zamestnávateľ zakúpi rekreačný poukaz, „nabije“ ho potrebnou sumou a odovzdá zamestnancovi.
S účinnosťou od 1.1.2019 podľa doplneného § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, príspevok zamestnávateľa na rekreáciu je na strane zamestnanca oslobodený od dane (vo výške zákonného nároku). Na strane zamestnávateľa je podľa doplneného § 19 ods. 2 písm.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Z pohľadu zamestnanca je príspevok na rekreáciu, ktorý mu poskytol jeho zamestnávateľ, príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Neplatia sa z neho ani sociálne a zdravotné odvody. Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom. Musia byť však splnené všetky podmienky podľa tohto predpisu, teda napríklad aj ohľadom výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zamestnanca, ktorý musí byť u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej 24 mesiacov. Prípadné príspevky na rekreáciu nad rámec Zákonníka práce poskytnuté so sociálneho fondu boli pri jeho tvorbe daňovým výdavkom zamestnávateľa.
č. 311/2001 Z. z. aj ako „Zákonník práce“). 275 eur ročne. povinný uhradiť sám zamestnanec. eur je 275 eur). v článku Rekreačné poukazy v roku 2020. z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. zamestnanca zo závislej činnosti. % príspevku zamestnávateľa na rekreáciu však nie je zdaniteľným príjmom. dane z príjmov oslobodená (§ 5 ods. 7 písm. z príjmov)). Zákonníkom práce (§ 19 ods. 2 písm. z príjmov)). výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. kalendárny rok najviac v sume 275 eur. tieto jeho príspevky na rekreáciu už nebudú považované za daňový výdavok. prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 152/1994 Zb. fonde“). Ak teda zamestnávateľ na príspevky na rekreáciu zamestnancov nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce použije prostriedky zo sociálneho fondu, nepriamo sú cez tvorbu sociálneho fondu aj tieto príspevky na rekreáciu jeho daňovým výdavkom. Z pohľadu zamestnancov ani tieto príspevky zamestnávateľa zo sociálneho fondu vo výške presahujúcej 55 % nákladov na rekreáciu (resp. zamestnávateľom je príjmom oslobodeným od dane z príjmov. poistenia. a zdravotné poistenie ani zamestnanec a ani jeho zamestnávateľ. samostatne zárobkovo činné osoby. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sú výdavky (resp. pre zamestnancov podľa Zákonníka práce. výdavkov na rekreáciu, avšak maximálne vo výške 275 eur za kalendárny rok. SZČO (napríklad samotný živnostník). rekreačné poukazy.
inzerátov objaví viacero. karta. spojené s rekreáciou. z neho pre zamestnanca obchodovateľný artikel. napríklad za 350 eur, získal by na ňom 125 eur. s rekreačnými poukazmi z právneho hľadiska v poriadku? Podľa zákona č. 91/2010 Z. z. fyzickú osobu a je neprenosný. zamestnávateľom vydaný. poukaz. zamestnanca, ktorému bol vydaný. totožnosti. (napríklad muž), je pre rekreačné zariadenie porušenie predpisov evidentné. pôde zamestnávateľa. Zamestnanca to môže stáť aj pracovné miesto.
Dobrý deň. Ako si môže živnostník resp. Zdravím. Okrem zamestnancov si môžu príspevok na rekreáciu uplatniť na seba aj živnostníci a SZČO. ak živnostník či SZČO zároveň vykonáva závislú činnosť (podniká popri zamestnaní), nemohol mu byť poskytnutý príspevok na rekreáciu (podľa 152a Zákona 311/2001 Z.z. V prípade uplatnenia paušálnych výdavkov sú v týchto výdavkoch („fiktívne“) zahrnuté všetky výdavky podnikateľa (okrem zaplatených zdravotných a sociálnych odvodov). Uplatnenie a výšku príspevku na rekreáciu je potrebné v daňovom priznaní FO typ B zaznačiť v spodnej časti XIII. Mohlo by vás zaujímať: Zamestnávateľ mi nepreplatil príspevok na rekreáciu.
(Zdroj: § 19 ods. 2 písm. w) Zákona 595/2003 Z.z. Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP"). Podľa §152a ZP zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Podľa §52zt zákona o dani z príjmov sa všetky ustanovenia týkajúce sa príspevkov na rekreáciu v znení účinnom od 1.1.2019 použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.
S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.
Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce (ďalej len "§152b ZP"). U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času. za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov.
Áno, v prípade ak takéhoto zamestnávateľa požiada zamestnanec o preplatenie príspevku na rekreáciu a zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP, zamestnávateľ môže zamestnancovi vyhovieť.
Podľa §152a ods.6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom (po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP) do daňových výdavkov v nadväznosti na §19 ods.2 písm.
Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR , stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.
Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve.
V danom prípade nejde o postačujúci doklad predložený zamestnancom, pretože v §8 zákona č.289/2008 Z. z. o používaní ERP a o výmene a doplnení zákona SNR č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v z. n. p. sú definované povinné údaje, ktoré musia byť na pokladničnom doklade uvedené. Podľa písmena o) citovaného zákona pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu (teda aj §152a ZP).
Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP.
Voucher sa považuje len za "objednávku", ktorou sa objednáva ubytovanie (aj v prípade, že sa za voucher zaplatí vopred).
Je možné považovať za účtovný doklad od zamestnanca aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Na účely §152a ZP možno aj takúto zmluvu považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.
Zamestnanec nám predložil doklad o ubytovaní za rekreáciu od osoby, ktorá nie je živnostníkom, ubytovanie poskytuje pod DIČ. Pod pojmom "prenocovanie" sa podľa zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je definované ako budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku. Tieto základné pojmy sú zadefinované vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR z 26.júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa §30 ods.2 z. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p.
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu.
Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca. Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Zamestnanec predložil doklad o ubytovaní kde bolo uvedené jeho meno a priezvisko, ale doklad o zaplatení znie na meno jeho kamaráta. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi "čestné prehlásenie" v ktorom uviedol, že za pobyt zaplatil kamarátovi. Je potrebné, aby na účtovnom doklade bola uvedená presná špecifikácia zamestnanca (trvalý pobyt, číslo občianskeho preukazu)? Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je okrem iného aj označenie účastníkov a podľa §152a ZP súčasťou dokladu musí byť označenie zamestnanca. Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.
OdpoveďPodľa §37 zákona č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p.je predmetom dane z ubytovania odplatné prechodné ubytovanie podľa §754 a 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení. Podľa §38 citovaného zákona je daňovníkom fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení odplatne prechodne ubytuje. Základom dane je podľa § 39 citovaného zákona počet prenocovaní. Definíciu prenocovania zákon č. 582/2004 Z. z. nepreberá z iného právneho predpisu, ani neuvádza svoju vlastnú. Definícia prenocovania uvedená v zákone č. 91/2010 Z. z. s podmienkou „…za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“ je podľa nášho názoru splnená aj v prípade, ak obec daň za ubytovanie neustanovila (daň za ubytovanie je fakultatívna daň), t. j. priamo sa vylučuje nutnosť splnenia tejto podmienky, ak táto daň na území obce neexistuje. Všetky povinnosti ohľadom evidencie daňovníkov, zúčtovanie a odvodu dane za ubytovanie sú v zákone č. 582/2004 Z. z. nastavené na platiteľa dane, t. j. na prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia. Daňovník nemá dôvod ani povinnosť skúmať splnenie náležitostí k dani za ubytovanie ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení obce. V § 43 zákona č. 582/2004 Z. z. je uvedené splnomocnenie, čo môže obec ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení k dani za ubytovanie; okrem iného môže ustanoviť aj „náležitosti potvrdenia o zaplatení dane“. Ak obec neustanoví náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia sa musí riadiť ustanoveniami zákona o účtovníctve, t. j musí vystaviť potvrdenie o prijatej sume za daň za ubytovanie a účtovať o nej.
Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.
Rekreácia začala od 28.12.2018 a trvala do 6.1.2019. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 50 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v deň skončenia rekreácie 6.1.2019. Môže zamestnávateľ príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v sume 60,50 € (55% zo 110 €) oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. Podľa § 52zt zákona o dani z príjmov sa ustanovenia ktoré oslobodzujú príspevok na rekreáciu u zamestnanca v stanovenej výške a súčasne sú v tejto limitovanej výške u zamestnávateľa daňovým výdavkom, použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.12.2018. Príspevok na rekreáciu nemožno oslobodiť od dane. Príspevok na rekreáciu v sume 60,50 €, ktorý je u zamestnanca zdaniteľný príjem, môže byť daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov len ak sú splnené ustanovené podmienky.
Rekreácia začala od 2.1.2019 a trvala do 6.1.2019. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6.1.2019. Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €) je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm.