Príspevok na rekreáciu: Podmienky, zaokrúhľovanie a dôležité informácie

Príspevok na rekreáciu je obľúbený zamestnanecký benefit, ktorého cieľom je podpora domáceho cestovného ruchu. S účinnosťou od 1. januára 2019 vstúpil do platnosti paragraf Zákonníka práce, ktorý zaviedol povinnosť pre väčších zamestnávateľov prispievať zamestnancom na rekreáciu. Tento príspevok je oslobodený od daní a odvodov, ak sú splnené určité podmienky. Národná rada Slovenskej republiky schválila 12. júna 2024 zákon č. 172/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Príspevky na rekreáciu poskytované zamestnancom upravuje § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Kto má nárok na príspevok na rekreáciu?

Zamestnávatelia s viac ako 49 zamestnancami sú povinní poskytovať príspevok na rekreáciu. Zamestnávatelia s presne 49 alebo menej zamestnancami nie sú povinní poskytovať príspevok na rekreáciu, no môžu tak urobiť dobrovoľne. Ak sa rozhodnú poskytnúť príspevok, musia to urobiť za rovnakých podmienok ako zamestnávatelia s viac ako 49 zamestnancami. Zamestnanec, ktorý uvedené podmienky nespĺňa, nemá právny nárok na poskytnutie príspevku. Zamestnávateľ mu však môže príspevok poskytnúť dobrovoľne, no v takom prípade príspevok nebude oslobodený od dane a odvodov.

Nárok na príspevok vzniká zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Splnenie týchto podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare) sa za počet zamestnávaných zamestnancov (ktorých musí byť viac ako 49, aby zamestnávateľovi vznikla povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu) považuje priemerný evidenčný počet zamestnancov zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok. Pri jeho výpočte je potrebné postupovať podľa metodiky štatistického výkazu Práca 2-04, čo znamená, že do počtu zamestnancov sa neberú do úvahy napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru či zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Ďalšou z podmienok poskytnutia príspevku na rekreáciu je to, že naň má nárok len zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval nepretržite najmenej 24 mesiacov. V tomto kontexte je dôležité práve to, že nárok na príspevok na rekreáciu majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Tí, ktorí pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú oprávnení získať príspevok na rekreáciu.

Od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. Zamestnanci budú môcť svoj nárok na rekreačný poukaz preniesť na svojho rodiča, ktorý si so sebou môže zobrať aj svoju manželku. Nemusí to byť matka zamestnanca, ale musí byť manželkou rodiča, ktorý využije rekreačný príspevok. Cieľom, ako sa píše v dôvodovej správe návrhu zákona, je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačného poukazu zamestnanca, a tým maximalizovať poskytovanie, resp.

Výška príspevku a jeho zaokrúhľovanie

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na základe jeho žiadosti príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur ročne. Vypočítaná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov na rekreáciu si platí zamestnanec. Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Pokiaľ zamestnanec predloží doklady o rekreácii vo výške 700 €, zamestnávateľ mu nie je povinný poskytnúť príspevok na rekreáciu vo výške 55 % z tejto sumy, t. j. 55 % zo sumy 700 € = 385 €, ale len maximálnu možnú výšku príspevku, t. j. 275 €.

Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa dohodnutého kratšieho pracovného času zamestnanca. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok vyšší ako 55 % zo sumy oprávnených výdavkov, respektíve nad 275 eur, časť príspevku presahujúca 55 % (resp. zamestnancovi.

Príklady výpočtu príspevku

• Zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu vo výške 350 eur. Zamestnávateľ mu poskytne príspevok 192,50 eur (55 % z 350 eur).
• Zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu vo výške 500 eur. Zamestnávateľ mu poskytne príspevok 275 eur (55 % z 500 eur, maximálna výška príspevku).
• Zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu vo výške 750 eur. Zamestnávateľ mu poskytne príspevok 275 eur (maximálna výška príspevku).
• Zamestnanec preukáže výdavky na rekreáciu vo výške 1 200 eur. Zamestnávateľ mu poskytne príspevok 275 eur (maximálna výška príspevku).

Zamestnanec si môže v priebehu roka uplatniť nárok na príspevok viackrát - pri viacerých rekreáciách na nižšie sumy.

• Vo februári preukáže výdavky na rekreáciu vo výške 180 eur. Zamestnávateľ mu poskytne príspevok 99 eur (55 % zo 180 eur).
• V máji preukáže výdavky na rekreáciu vo výške 100 eur. Zamestnávateľ mu poskytne príspevok 55 eur (55 % zo 100 eur).
• V auguste preukáže výdavky na rekreáciu vo výške 200 eur. Zamestnávateľ mu poskytne príspevok 110 eur (55 % z 200 eur).
• V novembri preukáže výdavky na rekreáciu vo výške 300 eur. Zamestnávateľ mu môže doplatiť príspevok do výšky 275 eur, teda 11 eur.

Ak má zamestnanec kratší pracovný čas, maximálna možná ročná suma príspevku sa pomerne kráti podľa rozsahu kratšieho pracovného času zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Formy poskytovania príspevku na rekreáciu

Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku. Po splnení zákonom stanovených podmienok môže zamestnávateľ príspevok poskytnúť formou peňažného príspevku vo výške 55 % oprávnených nákladov, najviac 275 € za kalendárny rok, na základe zamestnancom predložených účtovných dokladov alebo formou rekreačného poukazu, ktorý má charakter elektronickej platobnej karty.

1. Preplatenie oprávnených výdavkov: Ide o situáciu, keď zamestnanec absolvuje rekreačný pobyt, ktorý uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Následne po pobyte požiada zamestnávateľa o príspevok a zamestnávateľovi predloží aj účtovné doklady za pobyt. Ak je príspevok na rekreáciu poskytnutý formou „preplatenia“ oprávnených výdavkov, tak zamestnanec si najskôr celú rekreáciu zaplatí z vlastných prostriedkov. Potom, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, predloží svojmu zamestnávateľovi účtovné doklady (napríklad faktúru), ktoré preukazujú oprávnené výdavky na jeho rekreáciu. Ich súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Následne zamestnávateľ z predložených dokladov vypočíta výšku príspevku na rekreáciu a poskytne ho zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa s ním nedohodne na inom termíne. Podľa § 152a ods. 6 Zákonníka práce zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, a to predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce.

2. Rekreačný poukaz: Ak sa zamestnávateľ rozhodne príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu, postup je o niečo odlišný. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorý má podobu platobnej karty a ktorý vo všeobecnosti vydávajú tie isté spoločnosti, ktoré vydávajú aj stravovacie karty. Je možné ním platiť výlučne oprávnené výdavky na rekreáciu u poskytovateľov služieb na Slovensku, ktorí majú zmluvný vzťah so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz. Jeho platnosť je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Pri tejto forme poskytnutia príspevku na rekreáciu teda zamestnávateľ zakúpi rekreačný poukaz, „nabije“ ho potrebnou sumou a odovzdá zamestnancovi. Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na rekre­áciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.

Čo sa považuje za oprávnené výdavky?

Za oprávnené výdavky sa považujú preukázané výdavky zamestnanca na:

• služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR. Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby. Definícia tohto pojmu vychádza z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.
• stravovacie služby (pohostinské služby)
• služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr
• sprievodcovské služby
• prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky)
• informačné služby
• športovo-rekreačné služby
• kúpeľné a zdravotné služby
• wellness služby
• služby cestovného poistenia
• organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.

Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby (napr.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Dôležité aspekty a otázky

• Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ide o obmedzenie pre zamestnanca, podľa ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné žiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. V zásade to znamená, že zamestnanec si môže rekreáciu uplatniť len u jedného zamestnávateľa, a to aj ak má viacerých zamestnávateľov. Avšak ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, môže požiadať o príspevok na rekreáciu za každý z týchto pracovných pomerov. V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje rekreačný poukaz, tak zamestnancovi vydá viac rekreačných poukazov - za každý pracovný pomer.
• Ak sa rekreácia začne v jednom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom roku a zamestnanec o to požiada, tak príspevok na rekreáciu bude zamestnancovi zúčtovaný ešte ako príspevok na rekreáciu za rok, v ktorom sa rekreácia začala.
• Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.
• Podľa usmernenia Finančnej správy však posledná podmienka nemusí byť splnená.
• Ak je zamestnanec na liečení určenom zdravotnou poisťovňou, pričom musí dodržiavať liečebný plán, procedúry a iné pravidlá určené ošetrujúcim lekárom, nejde o rekreáciu zamestnanca a v tomto prípade sa neaplikujú ustanovenia Zákonníka práce. Znamená to, že ak zamestnanec bol v kúpeľoch počas dovolenky/PN a bude žiadať o príspevok na rekreáciu (výdavky vynaložené na ubytovanie), potom vznikne tomuto zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu len vtedy, ak zamestnancovi nebola táto kúpeľná starostlivosť nariadená lekárom, resp.
• Zamestnávateľ v nadväznosti na požiadavky § 152a Zákonníka práce pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Jednou z podmienok pre uplatneniu príspevku na rekreáciu je prenocovanie najmenej na dve noci. Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Za oprávnené výdavky nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý zamestnancovi vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie. Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklad vystavený osobou, ktorá prenajíma nehnuteľnosť bez živnostenského oprávnenia, t.j. podľa § 6 ods.
• Podľa §152a ods.6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom (po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP) do daňových výdavkov v nadväznosti na §19 ods.2 písm.

Účtovné doklady a ich náležitosti

Zamestnanec je povinný preukázať výdavky na rekreáciu predložením účtovných dokladov. Faktúra nemá predpísanú formu, resp. vzhľad, avšak aby mohla byť faktúra považovaná za účtovný doklad, musí obsahovať náležitosti podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Finančné riaditeľstvo SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR vydalo usmernenie č.4/DzPaÚ/2019/MÚ k príspevkom na rekreáciu s riešenými praktickými príkladmi (ďalej len „Usmernenie k príspevkom na rekreáciu“), kde uvádza, že zamestnávateľ pri vyplácaní príspevku na rekreáciu má vyžadovať od zamestnanca, aby predložil taký účtovný doklad (napr. faktúru), ktorá bude obsahovať najmä tieto údaje:

• identifikačné údaje poskytovateľa rekreačného pobytu,
• identifikačné údaje zamestnanca, na ktorého je doklad vystavený,
• číslo dokladu (faktúry),
• uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili rekreačného pobytu,
• popis poskytnutých služieb,
• trvanie rekreačného pobytu (uvedenie dátumov),
• informácie o cene pobytu,
• informácie o dátume úhrady za pobyt.

Ďalej podľa zákona o účtovníctve musí faktúra ako účtovný doklad obsahovať aj:

• dátum vyhotovenia účtovného dokladu (faktúry),
• dátum uskutočnenia účtovného prípadu (ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia).

Zamestnanec je povinný predložiť účtovný doklad (t.j. faktúru) najneskôr do 30 dní od skončenia rekreačného pobytu. Podľa usmernenia k príspevkom na rekreáciu, v prípade ak súčasťou dokladu z elektronickej registračnej pokladnice, resp. pokladnice e-kasa klient nie je označenie zamestnanca, takýto doklad slúži ako doklad k úhrade, ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad s označením zamestnanca preukazujúci oprávnené výdavky (napr. hotelový účet, faktúru a pod., pozor, nie voucher).

Pokladničný doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient obsahuje najmenej tieto údaje:

• a) IČ DPH (ak podnikateľ je platiteľom DPH),
• b) dátum a čas vyhotovenia,
• c) označenie tovaru alebo služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty,
• d) cenu tovaru alebo cenu služby,
• e) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto (ak je odlišné),
• f) základ dane z pridanej hodnoty (ak podnikateľ je platiteľom DPH),
• g) sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od DPH (ak podnikateľ je platiteľom DPH),
• h) výšku DPH (ak podnikateľ je platiteľom DPH),
• i) zaokrúhlenie ceny,
• j) celkovú sumu platenej ceny a
• k) ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.
• l) identifikačné číslo organizácie, ak podnikateľovi bolo pridelené,
• m) kód pokladnice e-kasa klient,
• n) unikátny identifikátor dokladu,
• o) čitateľný QR kód, poradové číslo,
• p) overovací kód podnikateľa a môže obsahovať unikátny identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby.

Aj tu platí, že zamestnanec je povinný predložiť doklad z elektronickej registračnej pokladnice, resp. z pokladnice e-kasa klient najneskôr do 30 dní od skončenia rekreačného pobytu. Taktiež aj v prípade predloženia dokladu z pokladnice platí, že zamestnanec predloží zamestnávateľovi len kópiu dokladu z elektronickej registračnej pokladnice, resp. pokladnice e-kasa klient (originál mu preukáže len na žiadosť zamestnávateľa).

V prípade, že priamo na pokladničnom doklade nie je uvedené označenie zamestnanca, má zamestnanec nárok na uplatnenie príspevku na rekreáciu, pokiaľ doloží od ubytovacieho zariadenia doklad „Potvrdenie od ubytovacieho zariadenia“, ktoré týmto dokladom potvrdí jeho účasť na rekreačnom pobyte (s uvedením jeho mena).

Daňové hľadisko

Z pohľadu zamestnanca je príspevok na rekreáciu, ktorý mu poskytol jeho zamestnávateľ, príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Neplatia sa z neho ani sociálne a zdravotné odvody. Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom. Musia byť však splnené všetky podmienky podľa tohto predpisu, teda napríklad aj ohľadom výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zamestnanca, ktorý musí byť u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej 24 mesiacov. Prípadné príspevky na rekreáciu nad rámec Zákonníka práce poskytnuté so sociálneho fondu boli pri jeho tvorbe daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP"). Podľa §52zt zákona o dani z príjmov sa všetky ustanovenia týkajúce príspevkov na rekreáciu v znení účinnom od 1.1.2019 použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.

tags: #príspevok #na #rekreáciu #zaokrúhľovanie #podmienky