SZČO: Skupina oprávnených výdavkov a daňové priznanie

Tento článok sa zameriava na problematiku daňového priznania pre SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) na Slovensku, so špeciálnym zameraním na skupinu oprávnených výdavkov, ktoré si môžu uplatniť na zníženie svojho daňového základu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o rôznych typoch príjmov, výdavkov a postupoch, ktoré sú relevantné pre správne vyplnenie daňového priznania.

Príjmy SZČO

Príjmy SZČO sa pre účely dane z príjmov zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Konkrétne zaradenie závisí od právneho predpisu alebo uzatvorenej zmluvy, na základe ktorej SZČO vykonáva svoju činnosť. Medzi najčastejšie typy príjmov patria:

• Príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov): Patria sem napríklad príjmy zo živnosti.

• Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov): Táto kategória zahŕňa široké spektrum činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním. Patria sem napríklad:

  • Príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých SZČO uplatnila postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (uzatvorila s platiteľom dane písomnú dohodu o nevyberaní dane zrážkou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady podľa zákona č. 185/2015 Z. z.
  • Príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z.)
  • Príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z.
  • Príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov vyplácané podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon); príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu za použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona.

Paušálne verzus Skutočné Výdavky

SZČO má pri podávaní daňového priznania dve možnosti, ako si uplatniť výdavky:

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

1. Paušálne výdavky: Ide o jednoduchší spôsob, kde sa uplatňuje percentuálna sadzba z príjmov.
2. Skutočné preukázateľné výdavky: Vyžaduje si vedenie daňovej evidencie alebo účtovníctva a uplatňujú sa len reálne vynaložené výdavky.

Paušálne Výdavky

Daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov, najviac do výšky 20 000 eur. Ak SZČO uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov.

Rovnako výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť aj daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky. Paušálne výdavky z príjmov podľa § 6 ods. 4 sa uplatňujú vo výške 60 %, najviac do výšky 20 000 eur, pričom uvedená maximálna suma sa posudzuje pre tieto príjmy samostatne (na rozdiel od príjmov podľa 6 ods.

Skutočné Výdavky

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania podľa osobitného predpisu alebo z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, postupuje podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku (§ 2 písm. m) zákona o dani z príjmov).

V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t.j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch).

SZČO, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaná za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinná postupovať podľa Opatrenia MF SR č. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve. V elektronickej podobe sa ukladajú aj dokumenty za predchádzajúce účtovné obdobia (napr. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe opatrenia MF SR č.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

SZČO sa môže rozhodnúť, že bude účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR (č. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom a na základe jej zatriedenia do veľkostných skupín zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve [nové okno]. V elektronickej podobe sa ukladajú aj dokumenty za predchádzajúce účtovné obdobia (napr. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods.

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z. [nové okno], ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Aj fyzická osoba, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva sa môže stať mikro účtovnou jednotkou. Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z. [nové okno], ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník - § 27 ods. 2 písm.

Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si daňovník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Daňovník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Čo Možno Považovať za Daňový Výdavok?

Daňovým výdavkom SZČO môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie. Naopak, výdavky na osobnú potrebu nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Cestovné Náhrady a Používanie Motorových Vozidiel

Výdavky SZČO v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, nie sú daňovo relevantné pre SZČO.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Výdavky SZČO (daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1) a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) na cestovné náhrady sa uplatňujú podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Od 1.5.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 73/2024 Z. z.

Ak SZČO využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté alebo vypožičané, nákladné), má možnosť vybrať si z troch spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky (§ 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov):

1. Podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z.
2. Na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy.
3. Vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t. j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných hmôt, nemá vplyv na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom. Ak daňovník nevyužíva automobil výlučne na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ale využíva ho aj na súkromné účely, môže uplatniť výdavky na PHL vo forme paušálnych výdavkov len v takej výške, ktorá zodpovedá pomeru využívania motorového vozidla na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť a súkromné účely, a to až do výšky 80 %.

Stravovanie

SZČO si môže uplatniť ako daňový výdavok aj výdavky na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, t. j. ako výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1.9.2024 do 31.3.2025 vo výške 4,57 eura za každý odpracovaný deň daňovníka a od 1.4. 2025 vo výške 4,84 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, za ktorý si uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s výkonom práce v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm. S účinnosťou od 1.9.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. S účinnosťou od 1.4.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/2025 Z. z.

Rekreácia

Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý tento príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Daňovým výdavkom je teda iba výdavok na rekreáciu podnikateľa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, ak podnikateľ splnil podmienku vykonávania podnikateľskej činnosti nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie.

Odpisovanie Majetku

Pri odpisovanom hmotnom majetku sa výdavky uplatňujú postupne vo forme odpisov (§ 26 až 28 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na prílohu č. pri neodpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku pri jeho vyradení z užívania (napr.

Daňovým odpisovaním hmotného a nehmotného majetku sa rozumie postupné zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov. V danom prípade musí ísť o hmotný a nehmotný majetok, o ktorom daňovník účtuje alebo ho eviduje podľa § 6 ods. Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku, účtovaného podľa zákona o účtovníctve alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu obdobia, môže uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja tohto majetku, možno uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo majetok evidoval podľa § 6 ods.

V prvom roku odpisovania hmotného majetku zaradeného do užívania môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje. Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrňujú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku. Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm.

Pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku daňovník odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny (§ 25 ods. 1 písm.

Daňovník má možnosť na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia prerušiť uplatňovanie daňových odpisov na jedno alebo viac celých zdaňovacích období, a to počnúc rokom zaradenia majetku do podnikania. V ďalšom zdaňovacom období pokračuje daňovník v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods.

S účinnosťou od 1.1.2021 môže mikrodaňovník využiť aj zvýhodnený spôsob odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže využiť iba pri hmotnom majetku zaradenom do odpisovej skupiny 0 až 4, okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 tis. Pri tomto zvýhodnenom spôsobe odpisovania hmotného majetku môže daňovník uplatniť odpis v akejkoľvek výške počas doby odpisovania určenej pre príslušnú odpisovú skupinu, najviac však do výšky vstupnej ceny hmotného majetku. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže uplatniť aj v prípade technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku vyššieho ako 1 700 eur, ktorý predstavuje iný majetok podľa § 22 ods. 6 p…

Daňové Priznanie Typ B

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Daňové priznanie typ B k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie typ B") podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. e) až h) a § 5 až 8 zákona a nie sú oslobodené od dane.

Podľa § 32 zákona sa podáva daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t. j. pre rok 2024 sumu 2 823,24 eura za ustanovených podmienok, v lehote podľa § 49 zákona do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak (lehota podľa § 49 zákona sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý podáva priznanie podľa § 32 ods.

V daňovom priznaní typ B sa vypočíta daň z príjmov fyzickej osoby a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu [§ 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)] daň aj zaplatiť. Ak daňovník v ustanovenej lehote túto daň nezaplatí, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“). Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona alebo do lehoty podľa § 49 ods. 3 zákona správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu (§ 35 Zákonníka práce). Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie 2024 nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. Tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Daňové priznanie typ B sa podáva správcovi dane podľa § 49 ods. 1 zákona.

Opravné a Dodatočné Daňové Priznanie

Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (v tomto prípade daňové priznanie typ B) môže daňovník podať opravné priznanie [typ B alebo typ A, ak môže podať tento typ daňového priznania] podľa § 16 ods.

Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ B je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ B alebo typ A, ak si môže podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní typ B alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná (§ 16 daňového poriadku). Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t. j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 zákona. Na prvej strane daňového priznania vyznačí, že ide o dodatočné priznanie a vyznačí zároveň aj deň, keď zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania.

Dodatočné daňové priznanie typ B (alebo typ A) môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní typ B (alebo typ A), alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. Ak daňový subjekt podá dodatočné priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods.1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné priznanie (§ 16 daňového poriadku).

Podľa § 32 ods. 8 zákona, osoba uvedená v § 35 Zákonníka práce a osoba uvedená v § 49 ods. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. V súlade s § 32 ods. 11 zákona, podáva dodatočné priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku.

Podľa § 32 ods. 12 zákona, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9 zákona) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.

Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní typ B všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočne priznanie alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené vyznačí v X.

#

tags: #szco #skupiny #opravnenych #vydavkov #danove #priznanie