
Príspevok na rekreáciu, známy aj ako rekreačný poukaz, predstavuje významnú formu podpory pre zamestnancov a zároveň stimul pre domáci cestovný ruch. Umožňuje zamestnancom stráviť dovolenku na Slovensku a zamestnávateľom prispieva k zlepšeniu ich sociálneho zabezpečenia.
S účinnosťou od 1. januára 2019 majú zamestnávatelia možnosť poskytnúť svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu. Maximálna výška príspevku je 275 eur za kalendárny rok. Príspevok je určený na preukázané výdavky na rekreáciu na území Slovenskej republiky.
Zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancom tromi spôsobmi:
O forme poskytnutia príspevku rozhoduje zamestnávateľ, a to vo svojej vnútropodnikovej smernici. Daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová potvrdzuje, že zamestnávateľ má právo určiť, či zamestnanec môže požiadať o vyplatenie príspevku na základe predloženej faktúry, dokladu z elektronickej registračnej pokladnice alebo iným spôsobom.
Nárok na príspevok na rekreáciu majú zamestnanci, ktorí sú zamestnaní u zamestnávateľa nepretržite najmenej 24 mesiacov. U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, je zamestnávateľ povinný poskytnúť príspevok na rekreáciu. U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, je poskytnutie príspevku na rekreáciu dobrovoľné.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Medzi preukázané výdavky na rekreáciu patria výdavky na:
Daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková upozorňuje, že preplatenie extra aktivít mimo účtu za pobyt prostredníctvom dokladov z registračnej pokladnice nie je možné. Ostatné výdavky na rekreáciu musia byť súčasťou účtovného dokladu, kde je označené meno zamestnanca.
Faktúra nemá predpísanú formu, ale musí spĺňať náležitosti účtovného dokladu v zmysle zákona o účtovníctve. Mala by obsahovať:
Zamestnanec je povinný predložiť účtovný doklad zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní od skončenia rekreačného pobytu. Doklad musí preukazovať oprávnené výdavky, napríklad nie voucher.
V prípade, ak zamestnanec uhradil vopred zálohu za rekreačný pobyt, je potrebné, aby zamestnanec predložil zamestnávateľovi spolu s dokladmi, ktoré mu vystavilo na jeho meno ubytovacie zariadenie, aj napr. výpis z úhrady zálohovej platby, ktorého súčasťou bude aj označenie zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Uvedené platí aj v tom prípade, ak zamestnanec uhradí zálohovú platbu za pobyt alebo celú sumu rekreačného pobytu sprostredkovateľovi daného pobytu (napr. prostredníctvom portálu booking.com a pod.). Zamestnanec musí predložiť zamestnávateľovi výpis z úhrady platby, kde bude uvedené aj označenie zamestnanca, ako aj účtovný doklad za rekreačný pobyt priamo od ubytovacieho zariadenia (nie od sprostredkovateľa ubytovania, napr. od bookingu).
V prípade, ak sa rekreačného pobytu zúčastní aj rodinný príslušník zamestnanca, je potrebné, aby bol zamestnanec uvedený na faktúre, resp. doklade z elektronickej registračnej pokladnice. Ak sa rekreačného pobytu zúčastnia obaja manželia, pričom každý z nich má iného zamestnávateľa, rozhoduje skutočnosť, koho meno a priezvisko je uvedené na účtovnom doklade. Nie je možné uviesť meno obidvoch z manželov. Príspevok sa vzťahuje aj na deti zamestnanca, ktoré sa zúčastnili rekreačného pobytu.
Pri SZČO platia rovnaké pravidlá ako pri zamestnávateľovi a faktúru je možné dať do nákladov na zníženie základu dane.
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak starosta/starostka pred nástupom do funkcie bol/a v pracovnom pomere, z ktorého bol /a na výkon funkcie starostu uvoľnený/á, pracovný pomer nezanikol. Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere, dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Nie je pritom rozhodujúce, či sa pracovný pomer skončil dohodou oboch zúčastnených strán alebo výpoveďou.
Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zákonník práce tak vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľ o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.
Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je jej písomná forma. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je tento urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom sa bez ďalšieho považuje za dokument, ktorý bol urobený v písomnej forme. Avšak v prípade, ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné preukázať identifikáciu podpisujúcej osoby, a tiež pravosť podpisu. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov musí byť vyhotovená v písomnej forme, inak je neplatná.
Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa. Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, a nemožno považovať tie výdavky, ktoré vynaloží iná osoba. Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa.
Inému poistencovi vznikne nárok na otcovské/even. materské odo dňa, od ktorého žiada o priznanie. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské. Nárok na dávku otcovské/materské si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom tlačiva predpísaného ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť iného poistenca o materské“. Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie. Nárok na „otcovské“ vzniká poistencovi v deň, od ktorého si požiada o jeho priznanie, najskôr od narodenia dieťaťa, a to aj v prípade, ak je dieťa s matkou v pôrodnici z dôvodu štandardnej popôrodnej starostlivosti.