Príspevok na ubytovanie od zamestnávateľa z daňového hľadiska

Príspevok na rekreáciu predstavuje obľúbený zamestnanecký benefit, ktorého cieľom je primárne podpora domáceho cestovného ruchu. V článku sú zhrnuté podmienky nároku na príspevok, jeho výška a možnosti využitia, ako aj daňové hľadisko pre zamestnanca a zamestnávateľa.

Kto má nárok na príspevok na rekreáciu?

Nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Splnenie podmienok sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Dôležité je, že na príspevok majú nárok len zamestnanci v pracovnom pomere, nie tí, ktorí pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Špecifické situácie:

• Materská/rodičovská dovolenka: Nárok na príspevok majú aj zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ak spĺňajú podmienky týkajúce sa dĺžky pracovného pomeru.
• Dočasná pracovná neschopnosť (PN): Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Osoba na PN však nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim. Ak je zamestnanec na liečení v kúpeľoch nariadenom zdravotnou poisťovňou, nejde o rekreáciu a nemožno aplikovať § 152a Zákonníka práce.

Povinnosti zamestnávateľa

Povinnosť poskytnúť príspevok

Povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu majú iba zamestnávatelia s priemerným evidenčným počtom 50 a viac zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Pri výpočte sa postupuje podľa metodiky štatistického výkazu Práca 2-04, čo znamená, že do počtu sa neberú do úvahy napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru či zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke.

Menší zamestnávatelia (do 49 zamestnancov) nemajú povinnosť poskytovať príspevok, ale môžu tak urobiť dobrovoľne. Pri dobrovoľnom príspevku platia rovnaké pravidlá ako pri povinnej forme.

Formy poskytnutia príspevku

Zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancom nasledovnými spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

1. Preplatením predloženej faktúry alebo dokladu z registračnej pokladnice: Zamestnanec najskôr uhradí rekreáciu z vlastných prostriedkov a následne predloží zamestnávateľovi účtovné doklady.
2. Prostredníctvom rekreačného poukazu: Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov.
3. Iným spôsobom určeným zamestnávateľom: Zamestnávateľ môže určiť aj iný spôsob poskytnutia príspevku.

O forme poskytnutia príspevku rozhoduje zamestnávateľ, a to vo svojej vnútropodnikovej smernici.

Výška príspevku a oprávnené výdavky

Výška príspevku na rekreáciu je 55 % z oprávnených výdavkov zamestnanca, najviac však 275 eur za kalendárny rok. Vypočítaná suma sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov si platí zamestnanec. Pre využitie maximálnej výšky príspevku musí rekreácia zamestnanca dosiahnuť hodnotu aspoň 500 eur.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Oprávnené výdavky

Medzi oprávnené výdavky patria preukázané výdavky na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky. Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod.

Za oprávnené výdavky sa považujú aj:

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

• Služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr
• Sprievodcovské služby
• Prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky)
• Kúpeľné a zdravotné služby
• Služby cestovného poistenia
• Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia pre dieťa zamestnanca počas školských prázdnin na území SR (napr. denné prázdninové tábory pre deti)

Príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby (napr. len strava).

Rodinní príslušníci:

Zákonník práce umožňuje, aby zamestnanec zobral na dovolenku so sebou svoju rodinu a aj tieto výdavky mu budú preplatené. Predpokladom oprávnenosti výdavkov na rodinného príslušníka je, že sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky.

Od 1.1.2025 je možné uplatniť rekreačný príspevok aj na rekreáciu rodičov zamestnanca. Zamestnanec musí preukázať, že výdavky najprv zaplatil jeho rodič a zamestnanec mu ich preukázateľne preplatil.

Účtovné doklady a ich náležitosti

Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce.

Povinné údaje na doklade:

• Označenie zamestnanca: Na účtovných dokladoch musí byť jasne uvedené meno zamestnanca, ktorý príspevok na rekreáciu uplatňuje. Označenie zamestnanca je povinnou súčasťou účtovného dokladu aj vtedy, ak sa zamestnanec rekreácie nezúčastní (napr. ak zakúpený pobyt slúži ako darček pre blízkych). Ak na doklade z registračnej pokladnice chýba meno zamestnanca, je nutné priložiť ďalší dokument (napr. faktúru, hotelový účet), kde bude meno zamestnanca uvedené.
• Slovné a číselné označenie účtovného dokladu
• Obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov
• Peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva
• Dátum vyhotovenia účtovného dokladu
• Dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia

Akceptácia dokladov:

Na úhradu rekreačných výdavkov nie je podmienkou, aby doklad bol vystavený výhradne ubytovateľom. Ak vzniká pri rezervácii pobytu priamy vzťah medzi klientom a ubytovacím zariadením, doklad vydáva hotel, resp. ubytovacie zariadenie. V ostatných prípadoch doklady vystaví spoločnosť, cez ktorú bol pobyt zakúpený.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Ako doklad o úhrade pobytu poslúži zamestnávateľovi oskenovaný výpis z účtu, na ktorom je uvedená platba a meno majiteľa účtu.

Špecifické situácie:

• Zálohové platby: Ak zamestnanec uhradil zálohovú platbu, je potrebné, aby predložil zamestnávateľovi spolu s dokladmi od ubytovacieho zariadenia aj výpis z úhrady zálohovej platby, ktorého súčasťou bude aj označenie zamestnanca.
• Platba z iného účtu: Prioritne by mali byť oprávnené výdavky zaplatené z účtu zamestnanca. Ak je platba vykonaná z účtu manželky/manžela, je to akceptovateľné v prípade, že majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
• Rekreácia na prelome rokov: Ak sa rekreácia koná na prelome rokov, príspevok sa zúčtuje ešte ako príspevok za rok, v ktorom sa rekreácia začala.

Daňové hľadisko

Zamestnanec

Príspevok na rekreáciu, ktorý zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, je príjmom oslobodeným od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, ak sú splnené zákonné podmienky Zákonníka práce. Neplatia sa z neho ani sociálne a zdravotné odvody.

Zamestnávateľ

Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP a § 19 ods. 2 písm. w) ZDP. Musia byť však splnené všetky podmienky podľa tohto predpisu, teda napríklad aj ohľadom výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zamestnanca, ktorý musí byť u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej 24 mesiacov.

Prípadné príspevky na rekreáciu nad rámec Zákonníka práce poskytnuté zo sociálneho fondu boli pri jeho tvorbe daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Príspevok na ubytovanie zamestnancov (bez väzby na rekreáciu)

Okrem príspevku na rekreáciu môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancom aj príspevok na ubytovanie, ktorý sa posudzuje z daňového hľadiska odlišne.

Daňové výdavky zamestnávateľa:

Daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov sú výdavky (náklady) na ubytovanie zamestnancov aj v prípade, keď zamestnávateľ vlastní alebo si prenajme samostatnú bytovú jednotku (jeden byt). Podmienkou pre uplatnenie výdavkov podľa uvedeného ustanovenia je ubytovanie zamestnancov v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 (dvojbytové a viacbytové budovy) a 113 (ostatné budovy na bývanie) podľa Vyhlášky č. 323/2010 Z. z. Uvedené kódy zahŕňajú dvojbytové a viacbytové budovy, napr. nájomné domy, rodinné domy, resp. aj ostatné budovy ako sú internáty, budovy pre spoločné ubytovanie - budovy ubytovní pracujúcich (robotnícke hotely).

Ak zamestnávateľ poskytuje ubytovanie vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, strata z prevádzky takýchto zariadení sa v súlade s § 21 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov neuznáva.

Príjem zamestnanca:

Zamestnávateľom poskytnuté ubytovanie v súlade s § 5 ods. 7 písm. p) zákona o dani z príjmov je oslobodené od dane v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov je celá suma výdavkov zamestnávateľa na ubytovanie bez ohľadu na sumu plnenia, ktorá je u zamestnanca príjmom oslobodeným o dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona o dani z príjmov.

Na účely vyčíslenia výšky príjmov a výšky výdavkov v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb sa za príjmy považuje celé nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom za účelom zabezpečenia ubytovania - vrátane plnení oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona o dani z príjmov.

Sociálny fond

Sociálny fond tvorí každý zamestnávateľ, právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnanca u ktoréhokoľvek zamestnávateľa nemožno použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Adresátom príspevku zo sociálneho fondu je zamestnanec, resp. rodinný príslušník zamestnanca a poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku, nie nepomenovaná skupina zamestnancov.

Príspevky zo sociálneho fondu sa musia zamestnancom poskytovať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov. Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov príjmami zo závislej činnosti sú aj príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde. Ak zamestnávateľ poskytne plnenie zo sociálneho fondu, ktoré nie je podľa § 3 ods. 2 alebo § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane z príjmov, resp. podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov oslobodené od zdanenia, uvedené ustanovenia nie sú týmto dotknuté. Ak však zamestnávateľ poskytne príspevok zo sociálneho fondu, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, potom sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov a tento príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu sa zdaní obdobne ako ostatný príjem zo závislej činnosti, t. j. preddavkovo v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.

Praktické príklady

Príklad 1: Rekreácia vo viacerých ubytovacích zariadeniach

Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a predložil viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie.

Príklad 2: Platba zo Zľavomatu

Zamestnanec si objednal ubytovanie cez Zľavomat. Po ukončení pobytu mu Zľavomat poslal doklad o zaplatení a absolvovaní pobytu. Zároveň dostal faktúru z hotela za prístelku pre dieťa, parkovanie a konzumáciu v reštaurácii. Zamestnanec môže požiadať o príspevok na rekreáciu na základe oboch dokladov.

Príklad 3: Rekreácia s rodinnými príslušníkmi

Zamestnanec si objednal ubytovanie pre seba a manželku s polpenziou cez zľavový portál. Po absolvovaní pobytu predložil voucher zo zľavy dňa, výpis z účtu o zaplatení voucheru a potvrdenie z hotela o ubytovaní. Zároveň predložil druhý účet vystavený hotelom na ten istý dátum, kde bolo uvedené ubytovanie s polpenziou pre jeho 2 deti, poplatok za miestnu daň, bowling, parkovanie.

tags: #príspevok #na #ubytovanie #od #zamestnávateľa #daňové