
Po celé stáročia bolo územie Slovenska súčasťou rôznych štátnych útvarov, čo ovplyvnilo aj vývoj slovenského parlamentarizmu. Dejiny slovenského parlamentarizmu sú neoddeliteľne spojené so snahou Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. Postavenie slovenských poslancov v rôznych historických obdobiach odzrkadľovalo nerovné postavenie slovenského národa.
Už v septembri 1848 vznikla prvá Slovenská národná rada (SNR), ktorú viedli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Tento orgán sa stal prvým slovenským reprezentatívnym politickým orgánom. Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 bola ustanovená druhá Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa, čím pripojila Slovensko k novému štátu. Ďalšie zmeny viedli k vytvoreniu autonómie Slovenská krajina a v decembri 1938 sa konali prvé voľby do Snemu Slovenskej krajiny.
Obdobie od februára 1948 do novembra 1989 bolo poznačené systémom vlády jednej strany, čo umožnilo len formálnu existenciu iných politických subjektov. Parlamenty iba pasívne potvrdzovali rozhodnutia komunistického vedenia. Čiastočným víťazstvom bolo prijatie ústavného zákona o československej federácii v roku 1968.
Udalosti po Nežnej revolúcii v novembri 1989 priniesli zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany a demokratizáciu parlamentov. V júni 1990 sa konali slobodné voľby a SNR sa stala prvým demokraticky zvoleným slovenským parlamentom. Nasledujúce roky sa niesli v znamení emancipácie slovenského národa a voľby v roku 1992 boli zásadným medzníkom. V novembri 1992 rozhodlo Federálne zhromaždenie o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k 31. decembru 1992.
Posledné voľby do Slovenskej národnej rady v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uskutočnili 5. - 6. júna 1992 za účasti 84,20 % voličov. S výrazným náskokom zvíťazilo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré získalo takmer polovicu poslaneckých mandátov v SNR. S podporou Slovenskej národnej strany (SNS) vytvorilo vládu SR pod vedením Vladimíra Mečiara.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Poslanci desiatej Slovenskej národnej rady schválili 17. júla 1992 Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992 a po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa názov Slovenská národná rada zmenil na Národná rada Slovenskej republiky. Samostatná Slovenská republika vznikla 1. januára 1993.
Národná rada SR sídlila až do roku 1994 v Župnom dome, ktorý sa aj v súčasnosti využíva ako konferenčné centrum. Následne sa NR SR presťahovala do súčasnej budovy na hradnom vrchu v Bratislave, ktorej výstavba sa začala v júni 1986 a bola prispôsobená existencii jednej politickej strany. Poslancom bola budova slávnostne odovzdaná do užívania 25. mája 1994.
Vnútropolitická situácia viedla na jeseň 1994 k vypísaniu predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali 30. septembra a 1. októbra 1994 s účasťou 76 %. Výsledky volieb potvrdili legitimitu vzniku štátu založeného na princípoch parlamentnej demokracie a pluralitného politického systému. Vládna koalícia pod vedením Vladimíra Mečiara si po prvý raz zachovala väčšinu v NR SR po celé štvorročné funkčné obdobie. V tomto období bol prijatý aj nový Rokovací poriadok NR SR (zákon č. 350/1996 Z. z.).
V dňoch 24. a 25. septembra 1998 sa uskutočnili riadne voľby do Národnej rady Slovenskej republiky s účasťou 84 %. Ich výsledky sa premietli do výraznej zmeny zastúpenia politických strán v zákonodarnom zbore a vo vláde SR. Vládu pod vedením Mikuláša Dzurindu vytvorila päťkoalícia bývalých opozičných strán. V tomto volebnom období uzákonila NR SR nové územnosprávne členenie SR s ôsmimi vyššími územnými celkami. Po prvý raz sa uskutočnila aj priama voľba prezidenta, z ktorej v roku 1999 vzišiel Rudolf Schuster.
Tretie voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konali 20. a 21. septembra 2002 s účasťou 70 %. V nich po tretí raz zvíťazilo HZDS. Vládu vytvorili štyri pravicové strany na čele s SDKÚ. V parlamente i vo vláde vystriedala Stranu občianskeho porozumenia liberálna Aliancia nového občana. Päťpercentný prah vstupu do NR SR po prvý raz prekročila aj Komunistická strana Slovenska.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Termín predčasných - štvrtých parlamentných volieb v Slovenskej republike bol stanovený na 17. júna 2006. Voľby sa konali iba v jeden deň a účasť dosiahla 54,7 %, čo je historické minimum. Víťazom sa stala strana Smer - sociálna demokracia a do parlamentu sa dostalo celkovo šesť politických subjektov. V rovnaký deň vymenoval prezident novú vládu SR pod vedením Roberta Fica, ktorú utvorili tri dovtedy opozičné strany: Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Koncom roka 2007 prijala NR SR zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktoré sa stalo realitou od 1. januára 2009.
Piate voľby do NR SR vyhlásil predseda parlamentu Pavol Paška na 12. júna 2010. Volieb sa zúčastnilo 58,83 % oprávnených voličov. Do parlamentu sa dostali dve novovytvorené strany: Sloboda a solidarita (SaS) a Most - Híd. Naopak, päťpercentnú hranicu neprekročili ĽS-HZDS a Strana maďarskej koalície. Dve nové parlamentné strany sa spolu s KDH stali súčasťou pravicovej vládnej koalície pod vedením SDKÚ-DS, ktorá nominovala na post premiérky Ivetu Radičovú. Po kríze v koalícii nebola vláde dňa 11. októbra 2011 vyslovená dôvera, čo viedlo k vypísaniu predčasných parlamentných volieb na 10. marca 2012.
Vo voľbách 10. marca 2012 sa zúčastnilo 59,11 % občanov a kandidovalo rekordných 26 politických strán a hnutí. Voľby sa skončili jednoznačným víťazstvom ľavice, keď strana Smer získala viac ako 44% podiel platných hlasov. Predseda Smeru Robert Fico tak mohol vytvoriť nekoaličnú vládu.
Vo voľbách 5. marca 2016 sa zúčastnilo 59,94 % občanov. Kandidovalo celkovo 23 politických strán a hnutí. Päťpercentnú hranicu prekročilo 8 politických subjektov, vrátane troch nových strán: Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, SME RODINA - Boris Kollár a strana #SIEŤ. V marci 2018 nahradila vládu Roberta Fica vláda Petra Pellegriniho.
Vo voľbách 29. februára 2020 sa zúčastnilo 65,80 % občanov, čo bola najvyššia účasť od roku 2002. Kandidovalo celkovo 25 politických strán a hnutí. Päťpercentnú hranicu vstupu do NR SR prekročilo šesť politických subjektov, vrátane novej strany ZA ĽUDÍ. Dňa 30. septembra 2023 sa uskutočnili predčasné parlamentné voľby, pričom účasť voličov dosiahla 68,51 %. Víťazom volieb sa stala strana SMER -sociálna demokracia. Do parlamentu sa prebojovalo celkovo 7 politických subjektov, medzi ktorými sa po prvýkrát ocitla aj liberálna proeurópska strana Progresívne Slovensko (PS).
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Predseda NR SR určuje deň konania volieb. Voľby sa konajú v súlade so zákonom č. 180/2014 Z. z. Volič je povinný preukázať okrskovej volebnej komisii svoju totožnosť predložením občianskeho preukazu. Následne obdrží hlasovacie lístky a prázdnu obálku. Volič si vyberie jeden hlasovací lístok a môže zakrúžkovať poradové číslo najviac štyroch kandidátov.
Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch a ostatných zákonoch. Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky.