Príspevky pre zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby nad 50 rokov

Snahou každej vyspelej spoločnosti je vytvorenie rovnosti príležitostí pre všetkých občanov, bez rozdielu veku, rodu, rasy a pod. Problematika rovnosti príležitosti je najčastejšie spájaná s trhom práce. Pre starších ľudí, kde patria aj ženy po 50. roku veku, ktoré sa chcú uplatniť na trhu práce, by mali byť vytvorené určité podmienky, ktoré im umožnia rovnocenné postavenie s ostatnými osobami. Štáty Európskej únie sa usilujú vo svojej politike zamestnanosti o to, aby pracovníci v pokročilom veku mohli pokračovať v uspokojivých podmienkach pri výkone zamestnania.

Legislatívny rámec a povinnosti zamestnávateľov

Povinnosti zamestnávateľov upravuje veľké množstvo právnych predpisov, medzi ktorými sa je čoraz ťažšie orientovať. Zákon, ktorý najviac upravuje pracovnoprávne vzťahy a povinnosti zamestnávateľov je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona je zamestnávateľ právnická alebo fyzická osoba (t. j. s. r. o., ale aj živnostník), ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obchodných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Závislou prácou sa rozumie práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Veľkostné kritériá delenia podnikov

Povinnosti zamestnávateľov závisia najmä od počtu zamestnancov, ktorých zamestnávajú. Prvé povinnosti samozrejme prichádzajú so zamestnaním prvého zamestnanca, napríklad registrácia zamestnávateľa v zdravotnej poisťovni alebo na daňovom úrade, prihlásenie zamestnanca do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, dodržať minimálnu mzdu alebo dodržať povinnosti súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.

Treba však dávať pozor, pretože niektoré povinnosti vznikajú iba pri zamestnávaní zamestnancov na pracovný pomer a niektoré aj vtedy, keď sa zamestnávajú dohodári, t. j. zamestnanci pracujúci buď na dohodu o vykonávaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov.

V niektorých prípadoch započítavanie dohodárov zákony upravujú jasne, niekde je medzi interpretáciou zákona a výkladom príslušných orgánov rozpor.

Prečítajte si tiež: Podmienky získania príspevku na zamestnanca

Ďalším kritériom pre vznik povinností zamestnávateľa je celková suma majetku a čistý obrat. Tieto údaje sa zisťujú z účtovnej závierky konkrétneho podniku za posledné schválené účtovné obdobie, pričom sa počítajú každoročne.

Platí, že povinnosti uvedené pri podniku s nižším počtom zamestnancov sú automaticky aplikovateľné aj na väčšie podniky, t. j. Dve z kritérií: Počet zamestnancov do 10 vrátane, čistý obrat do 700 000 mil. Viac o povinnostiach, ktoré sa spájajú s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci sa dočítate v článku Povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri zamestnaní zamestnanca. Viac o bezpečnostnotechnickej službe sa dočítate v článku Povinná bezpečnostnotechnická služby v rámci BOZP.

Povinnosti zamestnávateľov s minimálnym počtom 10 zamestnancov

Ako už bolo spomenuté, povinnosti vzťahujúce sa pre nižšiu kategóriu podniku platia aj pre vyššiu kategóriu, takže povinnosti vzťahujúce sa pre mikropodniky sa vzťahujú aj na malé podniky.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Ak by si zamestnávateľ svoju povinnosť nesplnil, musí odviesť špeciálny odvod najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na účel úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím. Výška odvodu je vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce podľa vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Povinnosť prerokovať hromadné prepúšťanie

Hromadným prepúšťaním sa rozumie prepúšťanie týkajúce sa aspoň desiatich zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov. Zamestnávateľ musí najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov, resp. s dotknutými zamestnancami ak u neho nepôsobia zástupcovia zamestnancov, opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo možnosti jeho obmedzenia.

Povinnosť poskytovať štatistické údaje

Táto povinnosť nie je stanovená automaticky pre všetkých zamestnávateľov zamestnávajúcich aspoň 20 zamestnancov, ale zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú aspoň tento počet zamestnancov, môžu byť náhodne vybraní štatistickým úradom pre poskytnutie potrebných informácií napríklad o cenách výrobkov.

Povinnosti zamestnávateľov s minimálnym počtom 50 zamestnancov

Na stredné podniky, resp. Vydávanie vnútorných predpisov, tzv.

Povinnosti spájajúce sa s protispoločenskou činnosťou

Týmito povinnosťami sa zaoberá zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, v znení neskorších predpisov. Ten ukladá zamestnávateľom povinnosť určiť osobu zodpovednú za oznamovanie protispoločenskej činnosti, pokiaľ zamestnáva zamestnávateľ najmenej 50 zamestnancov. Ďalšou povinnosťou spájajúcou sa s týmto zákonom je vydávanie rozsiahleho vnútorného predpisu, resp. smernice, v ktorom zamestnávateľ popíše požadované náležitosti ako sú napríklad podnety na vykonávanie protispoločenskej činnosti a ich preverovanie. Evidenciu podnetov o protispoločenskej činnosti musí zamestnávateľ evidovať aspoň po dobu 3 rokov.

Účelom tohto zákona je poskytnutie ochrany osobám v pracovnoprávnom vzťahu, ktoré upozornia na vykonávanie tejto činnosti.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Príspevok na podporu zamestnávania

Príspevok je povinný pre zamestnávateľov nad 49 zamestnancov (povinný je pre zamestnávateľov zamestnávajúcich od 49,1 zamestnanca). Príspevok je vo výške 55 % preukázaných výdavkov, najviac suma 275 € za rok 2025 pri plnom úväzku.

Legislatívne zmeny a dátumy

V priebehu rokov 2024 a 2025 došlo k viacerým legislatívnym zmenám, ktoré ovplyvňujú zamestnávanie a s tým súvisiace príspevky. Medzi dôležité dátumy patria:

• 19. august 2024
• 3. október 2024
• 25. október 2024
• 22. november 2024
• 3. december 2024
• 9. december 2024
• 8. február 2025
• 20. február 2025
• 27. február 2025
• 4. marec 2025
• 17. apríl 2025
• 27. apríl 2025
• 27. jún 2025

Minimálna mzda a príplatky

Podľa zákona o minimálnej mzde, minimálna mzda na rok 2025 tak bude určená v súlade s § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. Minimálne mzdové nároky pre rok 2025 sa určujú ako sumy pre rok 2020 navýšené o 236 € - o sumu, o ktorú sa v roku 2025 oproti roku 2020 navýšila minimálna mzda (816 € - 580 € = 236 €). Výsledky sa zaokrúhľujú na 3 desatinné miesta matematicky (§ 120 ods.

V Zákonníku práce nie je špecificky určené, ako sa majú príplatky zaokrúhľovať.

Daňové aspekty

Sadzba dane zo základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 je 15 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu, ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. V roku 2025 sú 60 % z príjmov SZČO, súčasne max.

Maximálna možná suma daňového bonusu (29 % až 64 % čiastkového základu dane) sa určí podľa počtu vyživovaných detí. V prípade zamestnanca sa pri výpočte mesačných preddavkov na daň berie do úvahy len čiastkový základ dane rodiča, ktorý žiada o daňový bonus.

Odvody a poistenie SZČO

Od 1.7.2025 (od 1.10.2025 v prípade podania DP za rok 2024 po 31.3.2025) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods.

Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 15730 € (11 x 1430 €, čo bola priemerná mzda zistená za rok 2023).

Dôchodkový systém a II. pilier

Podmienkou na výplatu starobného dôchodku formou programového výberu je, že súčet doživotných dôchodkov z I. piliera a z II. Referenčná suma stanovená na rok 2025 je daná podľa § 46da zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení ako suma priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne k 30. novembru 2024.

Minimálne dôchodky a rodičovský príspevok

Sumy minimálnych dôchodkov sú naviazané na sumu životného minima, ktorá platí k 1. Sumy rodičovského príspevku platné k 31. decembru 2024 sa upravujú koeficientom, ktorým boli upravené sumy životného minima (1,019).

Exekúcie a zrážky zo mzdy/dôchodku

Pri zrážke výživného na maloleté dieťa, § 2 ods. Pri zrážke výživného na maloleté dieťa, ak povinným je poberateľ dôchodku, § 2a ods. Pri zrážke prednostných pohľadávok podľa § 71 ods. 2 Exekučného poriadku (okrem zrážok výživného na maloleté dieťa), § 2 ods. Pri zrážke prednostných pohľadávok podľa § 71 ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinným je poberateľ dôchodku (okrem zrážok výživného na maloleté dieťa), § 2a ods.

Názory nezamestnaných žien po 50. roku veku

Výskum realizovaný v roku 2010 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove sa zameral na zistenie názorov evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku na ich neuplatnenie na trhu práce. V čase realizácie výskumu bolo v evidencii 1 270 disponibilných nezamestnaných žien po 50. roku veku. Do výberového súboru bolo zaradených 1 243 respondentiek, pričom sa podarilo zhromaždiť 1 118 dotazníkov, z ktorých bolo možné vyhodnotiť 1 081.

Cieľom výskumu bolo zistiť názory neuplatnenia evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku na trhu práce. Respondentky odpovedali na otázky týkajúce sa príčin ich pracovného neuplatnenia, ako napríklad odmietnutie zamestnania, neznalosť cudzieho jazyka, neovládanie práce s počítačom, zdravotné problémy, dlhodobá absencia zamestnania, absencia zručností pre potreby zamestnávateľa, nízke vzdelanie a absencia praxe.

Výsledky ukázali, že oslovené respondentky nevidia príčiny svojho neuplatnenia na trhu práce v odmietnutí zamestnania, ani v neznalosti cudzieho jazyka, ani v počítačovej negramotnosti, ani v absencii zručností pre zamestnávateľa, ale za príčinu nezamestnanosti považujú svoje zdravotné problémy, čas 12 a viac mesiacov mimo zamestnania a nízke vzdelanie.

tags: #príspevky #pre #zamestnávateľov #zamestnávajúcich #osoby #nad