
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím predstavuje dôležitý krok k inkluzívnej spoločnosti a umožňuje týmto občanom plnohodnotne sa zapojiť do pracovného života. Štát si uvedomuje význam tejto problematiky a preto ponúka zamestnávateľom rôzne benefity a príspevky, ktoré majú motivovať k zamestnávaniu občanov so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky nielenže znižujú náklady na zamestnávanie, ale aj podporujú vytváranie vhodných pracovných podmienok a integráciu týchto zamestnancov do pracovného kolektívu.
Pojem "občan so zdravotným postihnutím" je definovaný v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. V zmysle tohto zákona sa za občana so zdravotným postihnutím považuje občan, ktorý je uznaný za invalidného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. To znamená, že ide o osobu, ktorej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje na základe lekárskych správ a komplexných funkčných vyšetrení.
Je dôležité rozlišovať medzi občanom so zdravotným postihnutím a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je definovaná ako fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha predstavuje nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Aj keď sa tieto kategórie často prekrývajú, nie každá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je automaticky považovaná za občana so zdravotným postihnutím v zmysle zákona o službách zamestnanosti.
Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre Slovenskú republiku nadobudol Dohovor platnosť 25. júna 2010. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 zaručuje občanom so zdravotným postihnutím osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a pomoc pri príprave na povolanie alebo pri získavaní zamestnania.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne článok 27 Práca a zamestnávanie, hovorí, že Zmluvné strany sa zaviazali uznať právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými. To zahŕňa právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti.
Zamestnávateľ má voči občanom so zdravotným postihnutím určité povinnosti, ktoré mu ukladá zákon. Medzi tieto povinnosti patrí:
Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky majú za cieľ kompenzovať zvýšené náklady spojené so zamestnávaním týchto osôb a motivovať zamestnávateľov k ich zamestnávaniu. Príspevky poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z.
Medzi najvýznamnejšie príspevky patria:
Zamestnávateľ môže získať príspevok aj na zriadenie chránenej dielne alebo získanie štatútu integračného sociálneho podniku.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Okrem príspevkov existujú aj ďalšie výhody pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím. Medzi tieto výhody patrí:
Zamestnávatelia, ktorí nezamestnávajú povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím, majú možnosť plniť túto povinnosť náhradným spôsobom. Náhradné plnenie spočíva v zadaní zákazky alebo odoberaní výrobkov alebo služieb od zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku alebo odoberá výrobky, alebo služby v rozsahu 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní.
Náhradné plnenie povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. K preukázaniu je potrebné predložiť nasledovné doklady:
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
V zmysle § 66 Zákonníka práce, občanovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu, v obvode ktorého má sídlo, inak je výpoveď neplatná. Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia v zmysle § 63 odst. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. V prvostupňovom správnom konaní rozhoduje miestne a vecne príslušný úrad, v druhostupňovom správnom (odvolacom) konaní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.
Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.
Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.
tags: #prispevok #na #zamestnávanie #občanov #so #zdravotným