Príspevky na Zamestnávanie Občanov so Zdravotným Postihnutím: Podpora a Výhody

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím predstavuje dôležitý krok k inkluzívnej spoločnosti a umožňuje týmto občanom plnohodnotne sa zapojiť do pracovného života. Štát si uvedomuje význam tejto problematiky a preto ponúka zamestnávateľom rôzne benefity a príspevky, ktoré majú motivovať k zamestnávaniu občanov so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky nielenže znižujú náklady na zamestnávanie, ale aj podporujú vytváranie vhodných pracovných podmienok a integráciu týchto zamestnancov do pracovného kolektívu.

Kto je občan so zdravotným postihnutím?

Pojem "občan so zdravotným postihnutím" je definovaný v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. V zmysle tohto zákona sa za občana so zdravotným postihnutím považuje občan, ktorý je uznaný za invalidného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. To znamená, že ide o osobu, ktorej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje na základe lekárskych správ a komplexných funkčných vyšetrení.

Je dôležité rozlišovať medzi občanom so zdravotným postihnutím a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je definovaná ako fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha predstavuje nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Aj keď sa tieto kategórie často prekrývajú, nie každá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je automaticky považovaná za občana so zdravotným postihnutím v zmysle zákona o službách zamestnanosti.

Legislatívny rámec a práva osôb so zdravotným postihnutím

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre Slovenskú republiku nadobudol Dohovor platnosť 25. júna 2010. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 zaručuje občanom so zdravotným postihnutím osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a pomoc pri príprave na povolanie alebo pri získavaní zamestnania.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne článok 27 Práca a zamestnávanie, hovorí, že Zmluvné strany sa zaviazali uznať právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými. To zahŕňa právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má voči občanom so zdravotným postihnutím určité povinnosti, ktoré mu ukladá zákon. Medzi tieto povinnosti patrí:

1. Zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce občanov so zdravotným postihnutím.
2. Vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania.
3. Viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím.
4. Zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie osoby so zdravotným postihnutím.

Príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky majú za cieľ kompenzovať zvýšené náklady spojené so zamestnávaním týchto osôb a motivovať zamestnávateľov k ich zamestnávaniu. Príspevky poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z.

Medzi najvýznamnejšie príspevky patria:

• Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov: Tento príspevok je určený pre zamestnávateľov, ktorí zriadili chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Chránená dielňa alebo chránené pracovisko je pracovisko, na ktorom pracuje najmenej 50 % zamestnancov so zdravotným postihnutím. Príspevok je možné použiť na úhradu nákladov na energie, vodu, nájomné, opravy a údržbu, ako aj na dopravu zamestnancov do a z práce.
• Príspevok na pracovného asistenta: Tento príspevok je určený na úhradu nákladov na pracovného asistenta, ktorý pomáha občanovi so zdravotným postihnutím pri výkone jeho práce. Pracovný asistent môže pomáhať pri rôznych činnostiach, ako napríklad pri obsluhe strojov, pri komunikácii s kolegami alebo pri presune po pracovisku.
• Príspevok na úhradu nákladov spojených s odbornou prípravou: Tento príspevok je určený na úhradu nákladov spojených s odbornou prípravou občana so zdravotným postihnutím. Odborná príprava môže zahŕňať rekvalifikačné kurzy, školenia alebo stáže.
• Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní: Tento príspevok poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Zamestnávateľ môže získať príspevok aj na zriadenie chránenej dielne alebo získanie štatútu integračného sociálneho podniku.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Ďalšie výhody pre zamestnávateľov

Okrem príspevkov existujú aj ďalšie výhody pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím. Medzi tieto výhody patrí:

• Znížená sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne: V prípade zamestnania občana so zdravotným postihnutím platí zvýhodnená sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne - oproti zamestnancovi bez zdravotného postihnutia je v polovičnej výške, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca.
• Oslobodenie od platenia poistného na poistenie v nezamestnanosti: Ak je zamestnanec poberateľom plného invalidného dôchodku, teda má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
• Zníženie minimálnej dane právnickej osoby: U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Náhradné plnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávatelia, ktorí nezamestnávajú povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím, majú možnosť plniť túto povinnosť náhradným spôsobom. Náhradné plnenie spočíva v zadaní zákazky alebo odoberaní výrobkov alebo služieb od zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku alebo odoberá výrobky, alebo služby v rozsahu 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní.

Náhradné plnenie povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. K preukázaniu je potrebné predložiť nasledovné doklady:

1. fotokópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávka, resp. zmluva)
2. fotokópiu dokladu o zaplatení (faktúra, výpis z bankového účtu, príjmový a výdavkový pokladničný doklad)
3. ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis tovarov podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti (neoddeliteľná príloha k potvrdeniu pre zamestnávateľa), dodacie listy
4. doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - fotokópia dokladu o priznaní postavenia integračného podniku, chránenej dielne, fotokópia dokladu o priznaní postavenia chráneného pracoviska, fotokópia výpisu z obchodného registra, fotokópia výpisu zo živnostenského registra, fotokópia živnostenského listu, fotokópia rozhodnutia, alebo oznámenia Sociálnej poisťovne, alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

V zmysle § 66 Zákonníka práce, občanovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu, v obvode ktorého má sídlo, inak je výpoveď neplatná. Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia v zmysle § 63 odst. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. V prvostupňovom správnom konaní rozhoduje miestne a vecne príslušný úrad, v druhostupňovom správnom (odvolacom) konaní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

tags: #prispevok #na #zamestnávanie #občanov #so #zdravotným