Vianoce: Zamyslenie nad Zmyslom Sviatkov

Vianoce sú časom radosti, pokoja a lásky, ale aj obdobím zamyslenia sa nad hlbším významom týchto sviatkov. Často sa ponárame do predvianočného zhonu, nákupov a príprav, no mali by sme si nájsť čas na to, aby sme sa zastavili a zamysleli nad tým, čo Vianoce skutočne znamenajú.

Hrdina Vianoc

Vianoce sú predovšetkým o oslave hrdinu, ktorý nemá konkurenciu - Ježiša Krista, Božieho Syna. On, ktorý vymenil nebeskú slávu za maštaľku, za kameň pod hlavou v Getsemanskej záhrade a nakoniec za kríž. Ježiš sa ponížil a stal sa Synom človeka, aby nás pozval stať sa Božími synmi a dcérami, a svojím dielom spásy nám to umožnil. Toto je skutočný zmysel Vianoc.

Hrdinovia by sa nemali oslavovať len vzdávaním pocty, chválami a písaním oslavných básní, ale predovšetkým tým, že sa nimi inšpirujeme a snažíme sa konať tak, ako oni. Ale čo z toho, keď Ho oslavujeme len na Vianoce a zopárkrát počas roka, ak Ho nenasledujeme ako Pána a Spasiteľa v našom živote?

Ohrozené Vianoce

Iste, keď sledujeme predvianočné vysielania a ruch, tak zistíme, že kresťanské Vianoce sú ohrozené. Pekné humanistické myšlienky o láske a pokoji začínajú a končia len pri človeku. K tomu rodinná pohoda, darčeky, vypätá vianočná atmosféra, všetkým možným, len nie evanjeliom, nás má presvedčiť, že to stačí a viacej netreba. Málokto zbadá, že sa stratilo dieťa.

Ale verím, že je ešte dosť takých, ktorí nechcú Vianoce bez Krista, ktorým ide predovšetkým o Neho.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Obsadené Srdcia

Písmo Sväté je v tomto ohľade skeptické. V evanjeliách čítame: „Do svojho vlastného prišiel, ale Jeho vlastní Ho neprijali.“ „Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta.“ Je to priam modelový príklad, prečo i v dnešnej dobe väčšina ľudí neprijíma Boha, neprijíma Ježiša Krista tak, ako to On chce, keď klope na dvere našich sŕdc. Nie preto, žeby naše srdcia boli nejaké zlé, ani nie preto, žeby sme boli ateisti. Takých je pomerne málo. Ale presne preto, prečo Jozef s Máriou a s Ježišom, ktorý sa mal narodiť, nedostali miesto v ubytovni a museli ísť na miesto podradné, kdesi do kúta medzi zvieratá. Obsadené!

Preto, lebo naše srdcia sú obsadené, priam zapratané všeličím možným. Viac vecí alebo ľudí, ktorí sa tam tisnú, majú kvalitu modly a pravý Boh sa do nich nezmestí. Nie že by sme boli zlí, alebo nejako extra proti Pánu Bohu. Ale máme všetko obsadené. Ničoho z toho sa kvôli viere nemienime vzdať. Ľutujeme, sme plní. Občas sa nejaká štrbinka nájde aj pre náboženstvo. Predsa sú to naše tradície. Ale inak, pre tieto hodnoty niet miesta. Všetko je plné. Aj srdce, aj čas, aj záujem, a hlavne láska.

Vianočná Výzva

Aj v tieto Vianoce chce byť ten najmocnejší hrdina, Ježiš Kristus, s nami. Pozná nás, miluje nás, skláňa sa k nám, trpí a znáša naše vianočné šou a skrze svoje slovo nás volá k podobnému hrdinstvu: Berte ma vážne! Máte možnosť sa aj vy stať Božími deťmi. Takto chcú vstúpiť Vianoce do môjho aj do tvojho života. Dnes, zajtra, natrvalo, naveky. Ešte sa im dá urobiť miesto. Možno skutočne z toho, čím máš obsadené, sa dá dať mnoho preč. Ešte sa im dá urobiť miesto, aby ho mal prichádzajúci Ježiš dosť medzi nami aj v nás. Lebo On hovorí: Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.

Zvierací Snem

Kedysi dávno zvolali zvieratká snem. Líška sa pripojila so svojou predstavou: „Pre mňa, samozrejme, nesmie chýbať voňavá pečená husička.“ Do debaty sa pridal medveď: „Vianočka!“ Straka si zasnene povzdychla: „Podľa mňa sú na Vianoce najdôležitejšie krásne a ligotavé šperky a ozdoby.“ Pozadu nechcel ostať ani vôl: „Všetci sa mýlite. Vianoce robí Vianocami až šumivé šampanské.“ Somárik, ktorý to už nemohol vydržať, sa rýchlo zmocnil slova: „Ach, vari ste sa všetci zbláznili? Veď na Vianociach je najdôležitejší Ježiš!“

Ako prvý sa, samozrejme, hlásil lev: „Len kráľ je hodný slúžiť Kráľovi sveta“. Tu pribehla líška, obtrela sa anjelovi o nohy a hneď ho s nevinným pohľadom začala presviedčať: „Najvhodnejším kandidátom som predsa ja. Každé ráno ukradnem pre Božie dieťa ten najlepší med a mlieko. A Mária s Jozefom sa tiež budú mať dobre.“ Potom pred anjelom roztiahol svoj nádherný chvost páv. Zvieratá predstupovali jeden za druhým pred anjela a vychvaľovali svoje prednosti. Márne. Anjelovi sa nepozdávalo ani jedno z nich. Nakoniec si všimol osla a vola. Anjel na nich zavolal: „A čo vy môžete ponúknuť?“ „Nič,“ odpovedal oslík a skromne sklopil dlhé uši. „My sme sa ničomu nenaučili - len pokore a trpezlivosti. Všetko ostatné nám prinesie iba rany palicou.“ Vôl nesmelo podotkol: „Ešte by sme mohli naším dlhým chvostom odháňať muchy“, a ani pri tom nezdvihol oči zo zeme.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Príbeh o Snežných Husiach

Raz počas mrazivého Štedrého večera sedel jeden muž pri krbe, v ktorom plápolal oheň. Rozmýšľal o význame Vianoc. „Pre Boha nemá cenu, aby sa stal človekom,“ uvažoval. „Prečo by všemohúci Boh mal tráviť svoj drahocenný čas s niekým takým, ako sme my? A aj keby, prečo by sa chcel narodiť práve v chlieve? Ani nápad! Celá tá vec je nezmysel.“

Náhle muža z úvah vyrušil divný zvuk prichádzajúci zvonka. Priskočil k oknu a oprel sa o rám. Vonku zbadal húf snežných husí, ktoré divoko mávali krídlami a zúfalo sa zmietali v hlbokom snehu. Boli ako omámené a pomätené. Mužovi ich bolo ľúto, a tak sa zababušil do teplého oblečenia a vyšiel von. Skúšal ich zahnať do teplej garáže, ale čím viac sa snažil, tým viac zmätkovali. „Keby tak vedeli, že ich chcem zachrániť,“ pomyslel si muž. Napadla ho zvláštna myšlienka: „Keby som sa aspoň na chvíľu mohol stať snežnou husou a porozprávať sa s nimi ich rečou.“ A zrazu si uvedomil, že je Štedrý večer, a usmial sa. Vianočný príbeh sa mu už nezdal nezmyselný. V duchu si predstavil jednoducho vyzerajúce dieťa ležiace v jasličkách v chlieve v Betleheme.

Odkaz Kysuciam

Ani už tichšie snežiť nemôže, ako dnes sneží. Ide k nám záprah, bože, prebože. V tenučkej spieži. Cez dávne detstvá snehom zapadlé, blízučkí vzdychu. Sneží. A my sa ako v zrkadle vidíme v tichu. (Milan Rúfus, z básne Sneží)

Vianoce v Nás

Neviem či na Slovensko je niekto, ktorý by spochybňoval duchovný rozmer Vianoc. V človeku Vianoce lomcujú naše JA. Myšlienky o zmysle nášho žitia prichádzajú akosi ľahšie. Vianoce sú zároveň aj našou šancou zamyslieť sa nad sebou, nad svojou cestou životom, odkiaľ a kam kráčame, aby to dobré čo sme zdedili po našich rodičoch vnuklo do nás, a tak sme umožnili, aby ich posolstvo žilo v nás počas celého roka. Srdce „plné“ Vianoc možno mať len vtedy, ak si ho budeme vedome napĺňať vnútorným postojom vďaky, radosti, chvály. Lebo nezabúdať na svoje kresťanské korene, nie pre našu zásluhu, ale pre šancu žiť večnú pravdu.

Vianoce v nás nech nie sú, alebo by nemali byť obdobím nič robenia, ale neustále v sebe samom provokovať, premýšľať a rozjímať o zmysle Vianoc, o charaktere a láske, ale aj o ľudskej zlobe a viere … lebo do neba príde iba ten, kto chce. V tento vianočný čas …

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Mravný Rozmer a Hodnoty

Človek má aj mravný rozmer. Bojme sa krutosti, priľnime k pokore. Kto to vie, nielenže ubráni krásu a dobro, ale dokáže krásu a dobro i vytvoriť, lebo ubrániť krásu, dobro a pravdu bolo rovnako dôležité včera ako dnes a bude to dôležité vždy. Jeden človek to nedokáže, to by malo byť povinnosťou každého občana. Ten by sa mal podieľať aj na udržaní a prehlbovaní demokratických pomerov. Lenže, koľkých to dnes zaujíma, keď je dôležitejšie a oceňovanejšie mať ako byť. Oddeliť kúkoľ od zrna - v tom môže pomôcť škola, náboženstvo, dobrý príklad v rodine, ale aj umenie. Teším sa na dobu, ak sa jej vôbec dožijem, keď význam toho - ktorého človeka bude úmerný jeho intelektuálnej energii a etickej harmónii. Aj na toto všetko myslíme v tento vianočný čas … (Peter Jaroš, spisovateľ)

O Charaktere, Láske a Zlobe

• O charaktere: Daj si pozor na svoje myšlienky, pretože tvoje myšlienky prechádzajú v slová, daj si pozor na svoje slová, lebo tvoje slová prechádzajú v činy, daj si pozor na svoje činy, lebo tvoje činy prechádzajú v záľuby, daj si pozor na svoje zaľúbi, pretože tvoje zaľúbi tvoria tvoj charakter, daj si pozor na svoj charakter, pretože tvoj charakter je tvoja budúcnosť.
• O láske: Sú takí, čo „robia veci z lásky“ a sú také, ktorí sa „snažia byť láskou“. Tí prví robia síce mnoho, ale podľa seba, majú síce zásluhy, ale pre druhých sú záťažou. Tí druhí, chcú byť láskou, ktorou je Boh, Nenatískajú sa, ale slúžia ako slnko, prežarujú, ohrievajú, prinášajú svetlo, robia tak, ako by si to brat či sestra priali, ako by túžili, keby mali pri sebe nie nás, ale Ježiša. (Chiara Lubichová)
• O ľudskej zlobe: „Neprechovávaj zlé úmysly voči nikomu, inak sa namáhaš nadarmo. Očisti si srdce vo vzťahu ku všetkým ľuďom a nájdeš pokoj v Bohu. Keď niekoho uštipol jedovatý pavúk, jed mu prenikne do celého tela a dôjde až do srdca. Tak je to i zo zlobou voči blížnemu. Jej jed otravuje dušu a uvádza ju do nebezpečenstva, ktoré je následkom tohto zla. Kto sa teba nechce namáhať nadarmo, snaží sa hneď zbaviť jedu, teda zla a zlých úmyslov.“ (Opát Izaiáš, 5.storočie)

O Viere

Vianoce sú predsa výnimočné nie v obdive k peniazom, tovaru, zhonu po ich zhánke, ale v hľadaní viery v sebe.

• Je možné byť kresťanom až do konca sveta, tak ako je možné byť ateistom od začiatku sveta. Materializmus sa týka iba povrchu veci a nepotrebuje žiadnu vedu. Ak človek, ktorý žil a miloval, padne na tvár a stane sa potravou červov, tak je to materializmus, to je ateizmus, ak chcete. Ak ľudstvo navzdory tomu vždy verilo, bude veriť navzdory všetkému. Prečo by však náš ľudský osud mal byť beznádejnejší teraz, keď poznáme mená červov a mená orgánov, do ktorých sa pustili, je pre premýšľajúceho človeka zložitejšie vypátrať (G.K.Chesterton)
• Je veľkým omylom domnievať sa, že keď ľudia stratia vieru, nebudú veriť v nič. Budú veriť čo koľvek (G.K.Chesterton)
• Keď svet podlieha špatnostiam, dokazuje tým, že má cirkev pravdu. Ona totiž nemá pravdu preto, že jej deti nehrešia, ale práve preto, že hrešia (G.K.Chesterton)

Najkrajšie Veci Zadarmo

Blížia sa Vianoce, sviatky, ktoré vnímame ako sviatky radosti, lásky a pokoja. Všetky deti sa tešia a my dospelí sa nechávame uniesť stresom. Zabúdame na svoje vnútorné zdroje a našu pozornosť majú tie vonkajšie. Naháňame sa za „mŕtvymi vecami“. Chceme aby sa naše stoly prehýbali hojnosťou, ale zabúdame, že stále máme rovnaký žalúdok a že darčeky môžu síce potešiť našich blízkych, ale to čo ich poteší najviac je naša láska. Čo nám absolútne uniká je skutočnosť, že všetky najkrajšie „veci“ sú zadarmo a sú vlastne najdôležitejšie, lebo ak tie nemáme, sme chudobní.

Myslím si, že keby sa na planéte malo platiť novým platidlom zvaným LÁSKA , zistili by sme či sme na toto platidlo bohatí alebo chudobní. Myslite na to, že úsmev, láskavosť, úcta medzi sebou, úprimná komunikácia, radosť a láska sú zdroje vašej emocionálnej stability. Naopak hnev, stres, závisť sú toxické. Keby ste mali pred sebou jedlo o ktorom by ste vedeli, že je úplne toxické, zjedli by ste ho? Predpokladám, že nie.

Projekt Vianoce!

Laura, združenie mladých buduje tradíciu adventných zamyslení pod názvom Projekt Vianoce! Projekt Vianoce! je dielom kreatívnych mladých ľudí, ktorí píšu zamyslenia nad evanjeliom dňa, pripájajú krátku modlitbu a podnet pre čitateľa vo forme zahĺbenia alebo úlohy a tak sprevádzajú čitateľov počas celého adventu. Obľúbený projekt si kladie za cieľ v čase predvianočného zhonu ponúknuť kresťanom možnosť spomaliť a zamyslieť sa nad podstatou adventného obdobia.

„Projekt sa teší veľkej obľube a dobrej odozve. Každý rok si získava viac a viac spokojných čitateľov a aj mladých, ktorí majú záujem akýmkoľvek spôsobom sa podieľať na tvorbe projektu. Projekt Vianoce! uverejní prvé zamyslenie už 25. 11. na nedeľu Krista Kráľa. Zamyslenia budú pribúdať potom každý deň od prvej adventnej nedele až do sviatku prvého mučeníka sv. Štefana do 26. 12.

Máriin Sen

Čítal som írsku legendu, v ktorej Panna Mária povedala svojmu ženíchovi: „Mala som sen, Jozef. Nerozumiem mu úplne, ale viem, že bol o narodení nášho dieťaťa. Ľudia sa štyri týždne pripravovali na Vianoce. Ozdobili si domy, nakúpili nové veci z obchodov. Tých darčekov bolo veľmi veľa, ale na moje prekvapenie, ani jeden nebol pre nášho syna. Zabalili ich do farebného papiera, previazali ich zlatými stužkami a poukladali pod stromček ozdobený svetielkami. Potom si ich navzájom odovzdávali. Zrazu tak všetko vyzeralo nádherne, všetci sa usmievali, z darčekov sa veľmi tešili. Ale vieš, Jozef, oni nič nedali nášmu synovi. Nemysleli na neho. Nevyslovili dokonca ani len jeho meno. Je to čudné… Oslavovať jeho narodeniny a nevenovať mu žiadnu pozornosť? Úplne na neho zabudli. Všetci vyzerali šťastne, ale mne sa chcelo plakať. Aj náš Ježiš bol veľmi smutný. Nie každý sen sa naplní. Preto je tu stále nádej, že v našej farskej rodine i na celom svete tento Máriin sen zostal iba snom.

Vianoce v Dobe Pandémie

Tento rok prežívame zvláštne Vianoce. Kostoly sme upratali, vyzdobili, no lavice zostali neobsadené. Aktuálna pandemická situácia nám nedovoľuje zísť sa v Božom chráme na slávení Ježišovho narodenia. Prázdno v kostole, ale nie prázdno v duši! V duši je upratané, počas adventu sme sa predsa stihli na stretnutie s betlehemským Dieťaťom pripraviť, a to je najdôležitejšie. Oveľa tragickejšie pre nás by bol pravý opak. Prišli by sme síce do nádherne vyzdobeného kostola, ale s neporiadkom v duši. Privítajme ho teda najmä v našom srdci, aby sa tam duchovne narodil.

Radosť a Úžas

Sv. Lev Veľký píše o radosti z dnešnej slávnosti: „Milovaní, radujme sa, veď sa dnes narodil náš Spasiteľ. Smútok nemá miesto pri zrode nového života; a tento život odstránil strach zo smrti (porov. Hebr 2,15) a vlieva do nás radosť z prisľúbenej večnosti. Nik nie je vylúčený z účasti na tomto rozochvení, všetci máme rovnaký dôvod spoločne sa radovať: veď náš Pán, víťaz nad hriechom a smrťou, prišiel vyslobodiť všetkých, lebo nik nebol bez viny. Boh sa rozhodol nám ľuďom dať účasť na svojom božskom živote. Preto posiela na svet svojho Syna, aby toto posolstvo oznámil všetkým. Ten, ktorý má kraľovať celému svetu, prichádza v tichu betlehemskej noci. Ten, ktorý sa má stať príbytkom ľudského srdca, sa narodí v chudobnej maštaľke. Ten, ktorý má byť pre všetkých duchovným pokrmom, je vložený do jasieľ, kde sa dáva potrava pre zvieratá. Ten, ktorý má vykúpiť tento svet, zostupuje na zem v podobe bezbranného dieťaťa.

Tajomstvo Božieho Vtelenia

Tajomstvo Božieho vtelenia veľmi pekne približuje kardinál Joachim Meisner. Spomína na chvíle, kedy starí otcovia vozili v zime drevo z lesa. Kraj bol zafúkaný snehom, takže ťažko bolo vidieť cestu. Sane naložené drevom zapadli do záveja a kone nimi nepohli. Čo urobil správny gazda? Nekričal, ani nešľahal bičom, ale zoskočil zo saní. A celou silou sa do nich oprel. Vtedy zvieratá pocítili, že je akoby jedným z nich. Zostupuje zvrchu a pripája sa k nim. Aj Boh, obrazne povedané, nezostáva iba hore nad nami, ale zostupuje k nám na zem, aby sa stal jedným z nás. Ukazuje nám správny zmysel života a pomáha nám vstať, keď zapadneme do záveja hriechu. Nie je to úžasné, ak si uvedomíme, ako veľmi Bohu na nás záleží? Toto je odkaz tajomstva Vianoc. Boh nám otvára cestu k sebe. Túži po stretnutí s nami.

Sme Božími deťmi, patríme Bohu. A skrze svoju milosť nás urobil požehnanými. Túto myšlienku rozvinul aj pápež František na vianočnej homílii: „Dnes nás Boh napĺňa úžasom a každému z nás hovorí: „Si zázrak.“ Sestra, brat, nestrácaj odvahu. Si v pokušení cítiť sa zlyhaným? Boh ti hovorí: „Nie, si moje dieťa!“ Máš pocit, že to nedokážeš, strach z nedostatočnosti, strach, že nevyjdeš z tunela skúšky? Boh ti hovorí: „Odvahu, som s tebou“. Nehovorí ti to slovami, ale tým, že sa stáva dieťaťom ako ty a pre teba, aby ti pripomenul východzí bod každého tvojho znovuzrodenia: uznať ťa ako Božieho syna, Božiu dcéru. Toto je východzí bod každého znovuzrodenia. Toto je to nezničiteľné srdce našej nádeje, žiarivé jadro, ktoré podopiera existenciu: na hlbšej úrovni než naše kvality a naše chyby, mocnejšie než rany a zlyhania z minulosti, obavy a strach z budúcnosti, je tu táto pravda: sme milované deti. A Božia láska k nám nezávisí a nebude nikdy závisieť od nás: je to láska nezištná. Táto noc nenachádza vysvetlenie inde: jedine milosť. Všetko je milosť. Ten dar je bezodplatný, bez zásluh kohokoľvek z nás, čistá milosť. Povedal nám to sv. Pavol: tejto noci „sa zjavila Božia milosť“ (Tit 2,11). V Ježišovi Kristovi prichádza na svet svetlo Božej lásky. Sv. Ján dnes o tom píše: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Narodeným z Boha sa zjavuje v Ježišovi Kristovi opravdivá láska. Tá sa obetuje za iných, robí šťastných tých druhých.

Komunikácia s Bohom

Pápež Pius XII. mal vo svojej pracovni telefón, ktorý mal jednu zvláštnosť - bol iba jednosmerný. Pápež mohol komunikovať s celým svetom, ale pápežovi sa nikto nemohol priamo dovolať. Boh sa nám zdá priveľmi vzdialený na to, aby sme ho mohli nájsť, aby sme mu mohli „zatelefonovať“. Čo sa stalo na prvé Vianoce? Boh k nám zostúpil z neba na zem a „zriadil“ obojstrannú linku medzi Bohom a človekom. Tak si to počas Vianoc uvedomme a snažme sa vytvárať s Bohom komunikačný vzťah. Máme na to teraz doma dostatok príležitostí. Neobstoja žiadne výhovorky. Ponúkajú sa nám mediálne prenosy sv. omší, čítanie Božieho slova, spoločná rodinná modlitba i spev kolied. Využime príležitosť duchovného sv. prijímania.

Rodinné Putá

Rozprávajte sa často v kruhu rodiny. Nie sú školské povinnosti, tak sa rodičia viac venujte deťom. Deti, vypnite mobil a počítač a viac počúvajte, čo Vám chcú do života odovzdať otec i mama. Upevňujte medzi sebou svoje rodinné putá. Uvidíte, že sa to oplatí. Ježiš prišiel, aby sa dával v slove, v službe, v chlebe a všetkých zjednocoval v láske. Tak sa snažme „lámať“ seba a dávať sa pre druhých, ako sa Ježiš „láme“ a dáva sa pre nás všetkých. On neprichádza pre svoje pohodlie, ale pre našu záchranu a je Darcom všetkých dobier. Dávať seba iným znamená napodobňovať Ježiša. Kristus sa nám dnes narodil.

Sila Lásky

Manželka bola v pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby. Táto choroba sa prejavuje okrem iného aj postupným strácaním pamäti. Muž od svojich 54 rokov každý deň navštevoval manželku v nemocnici. V snahe osviežiť jej pamäť, pýtal sa jej na rôzne veci a ukazoval jej rozličné obrázky. Jedného dňa priniesol do nemocnice fotografie ich syna a spýtal sa jej: „Poznávaš človeka na tejto fotografii?“ Žena uprene hľadí na fotku a napokon priznáva: „Nie, toho človeka nepoznám.“ „Zlatko moje,“ hovorí muž, „veď to je náš chlapec, Maťko. Však si naňho spomínaš?“ „Ach,“ vzdychne žena akosi neurčito. Muž vezme ďalšiu fotku a pýta sa opäť: „Vieš, kto je toto dievča?“ „Nie.“ „To je naša neter. Pamätáš sa na Sáru?“ „Nie.“ Nakoniec sa pozrie svojej žene do očí a pýta sa jej: „A čo ja? Po dlhom mlčaní sa zdá, akoby sa jej v očiach zablesklo trošku svetla. „Áno, hm, áno,“ hovorí žena. Očividne hľadá v pamäti to správne meno, ale akosi ho nemôže nájsť. Taká mocná je sila lásky. O tom sú Vianoce.

Meditácie a Inšpirácie

Tím mladých dobrovoľníkov pripravuje krátke meditácie, ktoré pri čítaní sv. Písma prinášajú nielen podnety na hlbšie zamyslenie sa nad textami evanjelia, ale môžu pomôcť prehĺbiť osobnú modlitbu a ponúknuť inšpiráciu do každodenných situácií či problémov.

„Tieto zamyslenia ma každoročne sprevádzajú počas adventu, a som vďačná za tých, ktorí ich pripravujú. Prinášajú mi možnosť chvíľku sa zastaviť, premýšľať, čerpať a byť s Bohom. Vždy keď si zamyslenie ráno prečítam, sprevádza ma po celý deň a otvára mi obzory pre nové vnímanie a premenu srdca. „Vnímam, že mladí ľudia túžia čítať evanjelium, často si však nevedia nájsť čas, alebo potrebujú len niekoho, kto by ich v tom sprevádzal a nejakým spôsobom „nakopol“. Myslím si, že Projekt Vianoce dáva skvelú príležitosť mladým rásť vo viere a motivuje ich čítať sv. Projekt Vianoce! uverejní prvé zamyslenie 28. 11. na prvú adventnú nedeľu. Zamyslenia budú pribúdať každý deň od prvej adventnej nedele až do 26.12.

Nádoba Života

Učiteľ jedného dňa prišiel ku svojim študentom, vybral zo zásuvky nádobu a naplnil ju až po vrch kameňmi. Potom sa spýtal študentov, či si myslia, že je nádoba plná. Študenti s ním súhlasili. Ďalej vybral krabičku s kamienkami a vysypal ich do nádoby s kameňmi. Pohrkal nádobou a malé kamienky popadali medzi kamene. No učiteľ vybral na záver krabičku s veľmi jemným pieskom a vysypal ju do nádoby. Samozrejme piesok vyplnil aj tie najmenšie medzierky medzi kameňmi. Študenti znova poukazovali na naplnenú nádobu. Tentoraz už bola nádoba naozaj plná.

Touto názornou ukážkou som chcel pripomenúť, že život funguje podobne ako spomínaná nádobka. Kamene znázorňujú dôležité veci v našom živote ako rodina, partner, zdravie, deti a podobne. Kamienky znázorňujú menej dôležité veci. Napríklad naše zamestnanie, dom, auto, nadobudnuté vzdelanie a iné. Piesok sú všetky ostatné drobnosti, bez ktorých sa môžeme pokojne zaobísť. Keď uprednostníme piesok alebo kamienky do nádoby ako prvé, nezostane nám žiadne miesto pre kamene. To isté platí v živote.

Zamyslenie nad Svetom

Nedávno som uvidel na internete video, ktoré dokumentovalo predvianočné dianie v chudobnejších krajinách sveta ako Somálsko, Sudán, Eritrea, Uganda, Burundi a Etiópia. Samozrejme, chudobnejších štátov nájdeme na zemi ešte ďaleko viac. Na videu bolo možné zahliadnuť túžby a sny miestnych obyvateľov, ktoré sa prevažne točili okolo ich ideologických starostí. V týchto krajinách okrem iného nie je vybudovaná poriadna infraštruktúra, vrátane pitnej vody, telefonických sietí alebo kanalizácie. Ďalej tieto krajiny trápia časté ozbrojené konflikty, nedodržiavanie základných ľudských práv, demografické problémy viazané na vysoký počet obyvateľov, ktorých je na dané podmienky náročné uživiť. Jednoducho zdôraznené hospodárstvo, akákoľvek legitímna vládna moc, úroveň verejných služieb a zamestnanosť sú na mizivej úrovni. Je až zarážajúce a smutné ako títo ľudia žijú. Spomenul som to pre zamyslenie, že ľudia žijú aj takto.

Prenesme sa teraz do podmienok Slovenskej republiky. Áno, aj my bojujeme s problémami ako sú korupcia, klientelizmus, nezamestnanosť, vymožiteľnosť práva, nedocenená úroveň školstva a zdravotníctva. Avšak napriek tomu, že spokojnosť s fungovaním nášho štátu, kraja, okresu, obce nie je dosiahnutá, tak spomeňme si aspoň na chvíľku na tieto uvedené krajiny. Pravda ak nerátame extrémne udalosti, tak na Slovensku problémy afrických krajín nenájdeme.

tags: #vianoce #zamyslenie