
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdravotnom poistení študenta, ktorý je zároveň živnostníkom (SZČO). Zameriava sa na výšku príspevkov, povinnosti voči zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni a daňovému úradu, ako aj na zdanenie zárobkov a podanie daňového priznania.
Štát platí zdravotné poistenie za určité skupiny osôb, medzi ktoré patria aj študenti. Konkrétne, štát je platiteľom poistného na zdravotné poistenie za:
Za absolventov strednej školy platí štát poistné najdlhšie do skončenia letných prázdnin, teda do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom ukončili stredoškolské štúdium. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu. Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát.
Poistencom štátu sa stávate dňom zápisu na vysokú školu. Ak do dovŕšenia 26 rokov veku po skončení 1. stupňa (Bc.) pokračujete vo vysokoškolskom štúdiu, štát za vás zaplatí poistné aj počas prázdnin až do zápisu na 2. stupeň štúdia. Od dovŕšenia 26 rokov veku do dovŕšenia 30 rokov veku to platí iba vtedy, ak ide o denné štúdium.
Status študenta strácate v deň, ktorý nasleduje po dni vykonania štátnej záverečnej skúšky.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
V prípade prerušenia štúdia z iných ako zdravotných dôvodov štát prestane za vás platiť poistné z titulu nezaopatreného dieťaťa.
Už počas štúdia si môžete privyrábať ako SZČO prevádzkovaním podnikania ako vedľajšej činnosti.
Založiť živnosť si môže každý, kto:
Študenti vyšších ročníkov strednej školy, prípadne študenti vysokých škôl najčastejšie prevádzkujú voľné živnosti. Tam patrí napr. fotenie, IT služby, marketing alebo tvorba grafických návrhov.
Ohlásenie živnosti: Navštívte najbližší živnostenský úrad v mieste svojho bydliska a ohláste živnostenské podnikanie. Vezmite si so sebou:
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpis z registra trestov budú doručené, vám živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení (predtým živnostenský list) a pridelí vám identifikačné číslo organizácie (IČO).
Elektronické ohlásenie: Ohlásiť živnosť však môžete aj elektronicky, prostredníctvom portálu www.slovensko.sk, kde vyplníte tiež formulár na ohlásenie živnosti a celú žiadosť spolu s prípadnými prílohami podpíšete kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pri elektronickom ohlásení živnosti sa za voľnú živnosť neplatí žiadny poplatok a za každú remeselnú alebo viazanú živnosť je poplatok polovičný, teda 11 eur.
Informovanie úradov: Pokiaľ sa chcete vyhnúť behaniu po úradoch, vyplňte vo formulári na ohlásenie živnosti časť týkajúcu sa obchodného mena zdravotnej poisťovne. Vďaka takto kompletne vyplnenému formuláru zaistíte, že údaje z neho dostanú aj nasledujúce inštitúcie: živnostenský úrad, daňový úrad, zdravotná poisťovňa.
Začatie samostatnej zárobkovej činnosti musíte svojej zdravotnej poisťovni oznámiť najneskôr do 8 dní. Za deň začatia sa považuje už dátum ohlásenia živnosti, nie dátum prvej uskutočnenej zákazky, keďže oprávnenie prevádzkovať živnosť vám vzniká už odo dňa ohlásenia živnosti. Avšak ak vo formulári na ohlásenie živnosti vyplníte príslušnú časť týkajúcu sa obchodného mena zdravotnej poisťovne, tak začatie samostatnej zárobkovej činnosti svojej zdravotnej poisťovni oznámiť nie je potrebné, vykoná to namiesto vás živnostenský úrad.
V prípade, že ste ako SZČO registrovaný na živnostenskom úrade a svoju oznamovaciu povinnosť si splníte cez Jednotné kontaktné miesto (JKM), oznámenie do zdravotnej poisťovne za vás urobí živnostenský úrad.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Ako SZČO máte povinnosť oznámiť nám aj situácie, pokiaľ sa stanete poberateľom:
O zmene svojho obchodného mena, bydliska, identifikačného čísla a čísla bankového účtu musíte informovať zdravotnú poisťovňu najneskôr do 8 dní.
Až do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku začatia podnikania mesačné preddavky na zdravotné poistenie platiť nemusíte. Keďže ste študent a zdravotné poistenie za vás platí štát, tak u vás dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia a výšku mesačných preddavkov na zdravotné poistenie si na začiatku podnikania môžete určiť ľubovoľnú, teda aj nulovú.
Po podaní prvého daňového priznania vám vaša zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok. Pri nulových preddavkoch na zdravotné poistenie počítajte skôr s nedoplatkom.
V ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia vám bude stanovená aj výška mesačných preddavkov na zdravotné poistenie na kalendárny rok nasledujúci po kalendárnom roku, v ktorom ste svoje prvé daňové priznanie podali. Vymerané mesačné preddavky na zdravotné poistenie platíte najneskôr do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Napr. odvody za september zaplatíte najneskôr do 8. októbra.
Sadzba poistného je 15 % a počíta sa z nasledujúceho vzorca:
(základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti + zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie) / počet mesiacov vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v príslušnom roku / koeficient 1,486
Pri vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti ako vedľajšej činnosti popri štúdiu sa vás netýkajú minimálne odvody stanovené zákonom. To znamená, že výška poistného sa vo vašom prípade odvíja od dosiahnutého základu dane. Pokiaľ budete dosahovať nízke príjmy, môže sa stať, že na poistnom zaplatíte zanedbateľné čiastky.
Pokiaľ po ukončení strednej školy ďalej nepokračujete na vysokej škole, tak musíte začať platiť ako SZČO preddavky v minimálnej výške 107,25 eura mesačne (pre rok 2025) už za september. Štát vás totiž už nepovažuje za nezaopatrené dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie a prestáva za vás platiť zdravotné poistenie. Ak pokračujete v štúdiu na vysokej škole, ďalej platíte preddavky stanovené z ročného zúčtovania zdravotného poistenia bez zmeny.
Pokiaľ po ukončení strednej školy nepokračujete v štúdiu na vysokej škole a v priebehu roka potom nastúpite do zamestnania na pracovný pomer, prípadne dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a zamestnávateľ za vás bude hradiť zdravotné poistenie, odpadá vám povinnosť platiť minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie.
Ak sa absolvent strednej školy chystá na vysokú školu v niektorej z krajín EÚ, EHS alebo vo Švajčiarsku (členské štáty EÚ), na ktorej je štúdium ekvivalentné s vysokoškolským štúdiom v SR, zostane naďalej ako študent poistený v SR a zdravotné poistenie bude za neho platiť štát. Zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť potvrdenie o návšteve školy. Zoznam ekvivalentných vysokých škôl je zverejnený na internetovej stránke MŠ SR. Okrem ekvivalencie bude zdravotná poisťovňa skúmať aj ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona (napr. vek).
Odporúčame vyžiadať si z vysokej školy v zahraničí potvrdenie o štúdiu, ktoré je potrebné doručiť zdravotnej poisťovni aj s dokladom o ekvivalencii štúdia. Na priznanie statusu študenta však musíte spĺňať aj ďalšie zákonom stanovené podmienky, napr. vek do 26 rokov veku, resp. do 30 rokov veku, ak ide o doktorandské štúdium.
Počas štúdia za vás štát neplatí sociálne poistenie, tzn. doba štúdia sa nezahŕňa do výpočtu starobného dôchodku. Sociálnej poisťovni ani nemusíte oznámiť váš štart podnikania.
Sociálne poistenie sa skladá z:
Ako SZČO sa vás však môže týkať len dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie. Ak vám vznikne povinné dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie, môžete si k nim dobrovoľne navyše platiť aj poistenie v nezamestnanosti.
Do konca júna (resp. do konca septembra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom ste začali podnikať, žiadne sociálne poistenie neplatíte podobne ako pri zdravotnom poistení.
Ak pri podaní prvého daňového priznania zákonom stanovenú hranicu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (suma 8 580 eur platí pre príjmy za rok 2024):
Ak vám nevzniklo povinné sociálne poistenie, tak sa na jeho platenie môžete prihlásiť aj dobrovoľne (kvôli materskej alebo dôchodku).
Ako SZČO daň z príjmov neodvádzate každý mesiac. V priebehu roka vystavujete faktúry, evidujete si výšku príjmov a prípadne aj výdavkov (pomocou výpisov z bankového účtu, pokladničných dokladov, faktúr a podobne). Pokiaľ uplatňujete paušálne výdavky percentom z príjmov, stačí vám iba evidencia príjmov, zásob a pohľadávok.
Daň odvediete jednorazovo pri podaní daňového priznania. Fyzické osoby (SZČO) podávajú daňové priznanie vždy za uplynulý kalendárny rok.
Na vyčíslenie dane z príjmov potrebujete poznať svoj základ dane z príjmov. Ten zistíte tak, že od celkových príjmov z podnikania odpočítate výdavky. Z tejto sumy daňovému úradu odvediete daň z príjmov vo výške 15 % za predpokladu, že vaše zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu sumu 100 000 eur. Ak by ste túto hranicu zdaniteľných príjmov presiahli, tak môžete v závislosti od výšky dosiahnutého základu dane z príjmov platiť 19 % alebo až 25 % daň z príjmov.
Od vypočítaného základu dane z príjmov si v daňovom priznaní môžete odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2025 je 5 753,79 eura a môžete si ju uplatniť v plnej výške bez ohľadu na to, koľko mesiacov ste podnikali.
Od základu dane z príjmov si môžete odpočítať aj ďalšie nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré máte nárok - napríklad nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) alebo nezdaniteľnú časť základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevkov na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt.
Aby vám vznikla za rok 2025 daňová povinnosť, musíte dosiahnuť základ dane z príjmov vyšší ako 5 753,79 eura za rok. Ak taký základ dane z prímov nedosiahnete, tak po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 5 753,79 eura vychádza výsledná daňová povinnosť nulová. Po prekročení tohto limitu vám vznikne povinnosť zaplatiť daň.
Tá sa platí jednorazovo na osobitné číslo účtu daňového úradu spoločne s podaním daňového priznania:
Na záver si postrážte termín pre podanie daňového priznania k dani z príjmov. Daňové priznanie podajte a daň zaplaťte (platí sa vždy za rok spätne) najneskôr:
Ak však koniec vyššie uvedenej lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Za deň úhrady sa považuje pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z vášho účtu, a pri platbe v hotovosti poštovým poukazom deň, keď pošta hotovosť prevzala.
Od 1. januára 2026 vstúpia do platnosti nové pravidlá pre výpočet minimálnych odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Mesačné povinné odvody pre SZČO narastú až o 80,76 eur. V praxi to znamená, že namiesto 344,27 eur v roku 2025 zaplatia podnikatelia od januára 2026 425,03 eur mesačne. Zvýšenie odvodov je súčasťou tretieho konsolidačného balíčka, ktorý vláda schválila v septembri 2025.
Ak vaše príjmy za tento rok nedosiahnu túto sumu, v roku 2026 nebudete platiť sociálne odvody. Podnikatelia, ktorí očakávajú, že ich príjem bude vyšší ako 9 144 €, si môžu odklad platenia odvodov posunúť aj tak, že predĺžia lehotu na podanie daňového priznania. Tým sa „rozhodujúci dátum“ pre vznik odvodovej povinnosti posúva z 1. júla na 1. Štatistický úrad SR určil priemernú mzdu za rok 2024 na 1 524 eur. Základom pre výpočet je polovica tejto sumy, teda 762 eur.
Najväčšou zmenou pre nových podnikateľov bude skrátenie tzv. odvodových prázdnin pri sociálnom poistení - namiesto doterajších dvanásť mesiacov bude len päť mesiacov. Povinnosť platiť odvody vznikne už od prvého dňa šiesteho mesiaca podnikania.
tags: #zdravotné #poistenie #študent #živnostník #výška #príspevkov