Vymáhanie mzdy súdom: Postup a dôležité aspekty

Vymáhanie mzdy súdnou cestou je proces, ktorý môže byť nevyhnutný, ak zamestnávateľ neplní svoje záväzky a nevypláca mzdu riadne a včas. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupoch a aspektoch, ktoré sú s týmto procesom spojené, a to z pohľadu zamestnanca aj zamestnávateľa.

Úvod do vymáhania pohľadávok

Vymáhanie pohľadávok, vrátane nevyplatenej mzdy, je proces, ktorý závisí od toho, či sa rozhodnete pre súdnu alebo mimosúdnu cestu. Pohľadávku môžete vymáhať samostatne, alebo ju zveriť odborníkom na vymáhanie pohľadávok. Ak pohľadávku vymáhajú odborníci, ako sú advokáti, máte právo na náhradu trov zastupovania, čo znamená, že vás vymáhanie pohľadávky nemusí nič stáť.

Mimosúdne vymáhanie pohľadávok

Ešte pred začatím súdneho konania je vhodné pokúsiť sa o mimosúdne vymáhanie pohľadávky.

Písomná výzva dlžníkovi

Prvým krokom by malo byť zaslanie písomnej výzvy dlžníkovi (zamestnávateľovi). Vo výzve uveďte svoje údaje, adresu, kam budete výzvu posielať, ako vznikol dlh, kedy bol splatný a ako ste sa s dlžníkom dohodli. Dlžníkovi dajte maximálne 10-dňovú lehotu na zaplatenie pohľadávky. Taktiež do výzvy napíšte, čo urobíte, ak dlžník pohľadávku v stanovenej lehote nezaplatí. Ako prílohu k výzve na zaplatenie môžete priložiť aj uznanie dlhu.

Štatisticky platí, že pokiaľ uplynuli od lehoty splatnosti viac ako 3 mesiace, tak vymožiteľnosť pohľadávky rýchlo klesá.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Súdne vymáhanie pohľadávok

Ak mimosúdne vymáhanie zlyhá, je potrebné zvážiť súdne vymáhanie.

Žaloba na súd

Samotná žaloba na súd pôsobí na dlžníkov často zastrašujúco, nakoľko si uvedomia dôsledky, ktoré im v súvislosti so súdnym vymáhaním hrozia. Najvhodnejšie riešenie je zvoliť si na zastupovanie advokáta (odborníka). Neodporúča sa zvoliť si na vymáhanie pohľadávky vymáhačskú firmu, ktorá nespolupracuje s advokátskou kanceláriou, pretože nielenže môžete prísť o svoju pohľadávku neodborným postupom pri vymáhaní ale dokonca môžete za túto "službu" ešte aj zaplatiť.

Aj po podaní žaloby je možné sa s dlžníkom dohodnúť na úhrade dlhu a súd Vám dokonca môže vrátiť 99% zaplateného súdneho poplatku.

Upomínacie konanie

V súčasnosti sú dva spôsoby, ako vymáhať peňažnú pohľadávku súdnou cestou. Prvým je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku, druhým je podanie návrhu v upomínacom konaní (podľa zákona č. 307/2016 Z. z.). Pokiaľ máte peňažný nárok voči dlžníkovi, môžete požiadať súd o vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní. Konanie sa bude začínať podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh sa podáva výhradne elektronickou formou do elektronickej schránky súdu na predpísaných formulároch, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR (§4). Rovnako sa na uvedenej webovej stránke prostredníctvom elektronického formulára odstraňujú aj prípadné chyby a nesprávnosti návrhu. Prílohy k návrhu (listiny, vyhlásenia) sa musia podať tiež elektronicky spolu s návrhom. Pokiaľ je tak žalobca ako žalovaný podnikateľom (tzn. účtovnými jednotkami), zákon uvádza, že na preukázanie uplatneného nároku stačí doložiť k návrhu faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a zároveň vyhlásiť, že tento nárok je evodovaný žalobcom vo svojom účtovníctve. Prípady, kedy návrh nebude prípustný, upravuje § 3 ods. 6 a 7 zákona o upomínacom konaní. Rovnako nebude návrh prípustný, ak nebude podaný elektronickými prostriedkami prostredníctvom určeného elektronického formulára, ak žalobca resp.

Súd vydá platobný rozkaz, ak budú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nebudú dôvody na odmietnutie návrhu, najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Platobný rozkaz spolu s návrhom na jeho vydanie, prílohami a tlačivom na podanie odporu sa tak žalobcovi ako aj žalovanému doručuje ako elektronický úradný dokument podľa zákona o e-Governmente do elektronickej schránky. Ak žalovanému nebude možné doručiť platobný rozkaz do elektronickej schránky, platobný rozkaz sa mu doručí na adresu uvedenú žalobcom. Platobný rozkaz patrí medzi osobitné procesné postupy, ktoré sa vyznačujú rýchlosťou, jednoduchosťou a využívajú sa v prípadoch, kedy sa uplatnený nárok javí byť nesporným. Platobný rozkaz je výsledkom upomínacieho konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu môže veriteľ podať v prípade, ak má dlžník voči nemu neuhradenú pohľadávku po lehote splatnosti. Procesné postupy priebehu upomínacieho konania upravuje zákon č. 160/2015 Z. z.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Poučenie o procesných právach a povinnostiach

Poučenie o procesných právach a povinnostiach je jednou zo záruk zákonnosti a naplnením práva na prístup k súdu. Ide o tzv. V konaní máte právo dať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte. Máte právo zvoliť si advokáta, prípadne obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ak ste osobou v materiálnej núdzi v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. Máte povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ste povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Takýmito prostriedkami sú najmä skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky. Tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť (§ 153 a § 149 C. s. p.). Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii sa nepoužijú v prípade, ak je stranou spotrebiteľ, ktorý nie je zastúpený advokátom (§ 291, § 296 C. s. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C. s. Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak žalovaný napriek uznesením uloženej povinnosti súdom v určenej lehote nesplnil svoju povinnosť sa písomne vyjadriť k žalobe a uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 273 C. s. p.). Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa (§ 299 ods. 1 C. s. Podania urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami bolo možné doložiť do súdneho spisu a každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V opačnom prípade súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. Máte právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má prejednať spor, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Námietku je potrebné uplatniť najneskôr v lehote 7 dní, odkedy ste sa dozvedeli o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku súd neprihliada. Rovnako neprihliada ani na námietku týkajúcu sa procesného postupu sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti. V námietke musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť vylúčený, kedy sa o dôvode dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Na podanie, ktoré nespĺňa tieto náležitosti, súd neprihliada (§ 52 a nasl. C. s. Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Súd doručuje písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom alebo inom registri. Ak nemožno doručiť písomnosť na túto adresu, považuje sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 111 ods. 3 C. s. Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 C. s. p. a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 C. s. p. Súd môže uložiť poriadkovú pokutu až do 500,- Eur tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom, nedostaví sa na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, ruší dôstojný priebeh pojednávania alebo urobí hrubo urážlivé podanie. Pri opakovanom sťažení postupu konania môže uložiť pokutu do 2 000,00 Eur (§ 102 C. s. Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť. Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný (§ 101 C. s. Súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná to oznámiť súdu bezodkladne po tom, čo sa o dôvode dozvedela alebo mohla dozvedieť (§ 183 C. s. Na návrh môže súd nariadiť v priebehu konania, aj po jeho skončení, neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 324 a nasledujúcich C. s. p.). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musia byť pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 C. s. Na návrh súd môže zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 344 C. s. Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo to ustanovuje tento zákon. (§ 177 C. s. V sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva musí byť strana zastúpená advokátom. To neplatí, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V prípade, že platobný rozkaz nebude možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom informuje žalobcu a zároveň ho vyzve, aby požiadal o pokračovanie v konaní v lehote 15 dní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak by tak neurobil, platobný rozkaz sa zruší a konanie sa zastaví. Podobne ako v prípade podania odporu podľa CSP, aj podľa tohto zákona sa musí odpor vecne odôvodniť. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 44/2020) „Ak odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods. 2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. Pri podnikateľoch je opäť špecifikum, že žalovaný musí v odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Pokiaľ odpor nebude odmietnutý, podaním odporu sa platobný rozkaz zruší. Aj pri podaní odporu je potrebné rozliśovať, či bol platobný návrh vydaný na základe Civilného sporového poriadku alebo podľa zákona o upomínacom konaní. Od 01.07.2021 sa zmenil zákon o upomínacom konaní. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 211/2021 Z. z. „Platná a účinná právna úprava v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) obsahuje povinnosť vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu. Ak žalovaný uplatnený nárok spochybňuje, musí sa podľa súčasnej právnej úpravy brániť podaním odporu s vecným odôvodnením. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, v pripojení listín na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nevyzýva žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže spôsobovať pre spotrebiteľov ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc). Môže nastať prípad, kedy si spotrebiteľ vyhotoví odpor na základe svojich osobných znalostí práva, v dôsledku čoho môže byť odpor súdom odmietnutý ako nedostatočne odôvodnený, čo môže znamenať automatickú prehru v spore, nakoľko platobný rozkaz, ktorý súd odmietol má účinky právoplatného rozsudku (je exekučným titulom). Cieľom vládneho návrhu zákona je tak prehodnotenie právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku v súvislosti s povinnosťou súdu prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Zákon zavádza aj možnosť žalovaného v lehote na podanie odporu podať žiadosť o povolenie plnenia v splátkach.

Exekúcia

Vymáhanie pohľadávky pomocou exekúcie sa realizuje spôsobmi upravenými v Exekučnom poriadku. Ak je dlžník zároveň aj zamestnancom, efektívnym a často používateľným prostriedkom výkonu rozhodnutia je exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov zamestnanca. V prípade, že sa exekútor rozhodne postupovať týmto spôsobom, platiteľ mzdy dlžníka, ktorým je najčastejšie zamestnávateľ, je povinný splniť si zákonom stanovené povinnosti. Ak tak nespraví, môže mu byť súdom uložená poriadková pokuta. Vzhľadom na možné právne následky je dôležité poskytnúť potrebnú súčinnosť. Často sa však stáva, že zamestnávatelia nevedia, čo sa od nich podľa zákona vyžaduje.

Povinnosti zamestnávateľa pri exekúcii zrážkami zo mzdy

Prvou povinnosťou, ktorú Exekučný poriadok ukladá zamestnávateľovi v prípade začatia exekúcie zrážkami zo mzdy, je povinnosť vykonávať zo mzdy povinného určené zrážky a zadržiavať ich na svojom depozitnom účte. Táto povinnosť sa na Vás ako na zamestnávateľa vzťahuje dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného resp. príkazu na začatie exekúcie. Zamestnávateľ je podľa Exekučného poriadku povinný začať vyplácať exekútorovi sumy zrazené zo mzdy povinného až po obdŕžaní exekučného príkazu. Exekučný príkaz resp. príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy exekútor vydá po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.

Situácia sa pre Vás ako zamestnávateľa môže skomplikovať v prípade, ak váš zamestnanec má viac ako jeden nesplnený peňažný záväzok. Tu je zamestnávateľ pri odvádzaní zrážok povinný dbať aj na poradie oprávnených veriteľov. Za správnosť postupu pri výkone zrážok zo mzdy je vo všeobecnosti zodpovedný zamestnávateľ. Ako platiteľ mzdy ste však oprávnený požiadať exekútora, aby určil, aká suma má byť zrazená v príslušnom výplatnom období ako aj to, koľko z nej pripadne každému oprávnenému.

Exekučný poriadok ďalej výslovne ustanovuje, o ktorých skutočnostiach je zamestnávateľ povinný informovať exekútora:

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka

• dočasnú pracovnú neschopnosť zamestnanca, ktorá trvá viac ako desať dní ako aj pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá bude zamestnancovi vyplácať nemocenské.
• skončenie pracovného pomeru, a to do jedného týždňa od tejto udalosti.

V procese exekúcie zrážkami zo mzdy má zamestnávateľ určité práva a povinnosti aj voči svojmu zamestnancovi. Podľa Exekučného poriadku máte napríklad právo vyžiadať si od zamestnanca, ktorého prijímate do zamestnania, potvrdenie vystavené predchádzajúcim zamestnávateľom o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech. Okrem uvedených povinností sa na zamestnávateľa vzťahuje aj všeobecná povinnosť poskytovať exekútorovi súčinnosť. To v praxi znamená, že ak vám exekútor zašle žiadosť o poskytnutie súčinnosti, ste povinný s ním spolupracovať a poskytovať mu informácie, o ktoré požiada. Zo zákona máte zároveň právo na to, aby sa vám exekútor preukázal svojím poverením na vykonanie exekúcie. Tu zdôrazňujeme, že exekútor by od vás ako od zamestnávateľa nemal požadovať poskytnutie osobných informácií o zamestnancovi.

Ochrana zamestnanca pri výkone zrážok zo mzdy

Mzda zamestnanca je v rámci pracovnoprávnej legislatívy chránená. Jej ochrana spočíva okrem iného i v tom, že v § 131 ZP sa zamestnávateľovi ustanovuje povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Podľa § 132 ZP sa to rovnako vzťahuje na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom. Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ zabezpečí v prvom rade prednostné zrážky zo mzdy, ktoré súvisia s platením povinného poistného a dane zo závislej činnosti. Až po ich zabezpečení môže realizovať zrážky na základe rozhodnutí súdu a orgánu štátnej správy, exekučných príkazov, dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených podľa zákona č. 40/1964 Zb.

Poradie zrážok zo mzdy

Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi vykonať zrážky zo mzdy zamestnanca v presne predpísanom poradí, podľa ustanovení viacerých zákonov a právnych noriem:

• poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z.
• preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie a nedoplatok z ročného zúčtovania poistného podľa zákona č. 580/2004 Z. z.
• príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý platí zamestnanec podľa zákona č. 650/2004 Z. z.
• zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka, na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z.
• ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Dohoda o zrážkach zo mzdy

Podľa ustanovenia § 551 ObZ je možné uspokojenie pohľadávky zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, pričom zrážky nesmú byť vyššie, než by boli pri výkone rozhodnutia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak bola dohoda podpísaná v zmysle § 551 ObZ, uzatvorením dohody vznikol vzťah nielen medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy, teda zamestnávateľom dlžníka, i napriek tomu, že v čase podpisu dohody nebol účastníkom tejto dohody, pretože bol dlžníkom daný súhlas na výkon zrážok zo mzdy. Písomnú dohodu uzatvorenú medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 551 ObZ musí predložiť platiteľovi mzdy veriteľ. Získava tak poradie pre uspokojovanie svojej pohľadávky a platiteľ mzdy je v takomto prípade povinný zrážky na základe predloženej dohody vykonávať. Ak by ich nevykonával, tak sa vystavuje nebezpečenstvu požadovania náhrady škody zo strany veriteľa, ktorá by veriteľovi vznikla, ak by zrážky platiteľ mzdy nevykonával.

Nepostihnuteľná časť mzdy

Zrážky zo mzdy a z iných príjmov možno vykonávať len do výšky exekučným rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva tak, že povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma určená nariadením vlády, tzv. nepostihnuteľná časť mzdy. Podľa § 279 OSP a § 71 ods. 1 EP z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu.

Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy povinného sa vypočíta podľa § 279 ods. 1 OSP a podľa § 71 ods.

Vyživované osoby

Na účely zrážok zo mzdy sa za vyživovanú osobu nepovažuje druh a družka. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu nezaniká ani rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu. Ak súd zveril maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, vyživovacia povinnosť rodiča tým nezanikla. Aj takéto dieťa je považované za vyživovanú osobu. Pri osvojení si dieťaťa pôvodní rodičia vyživovaciu povinnosť strácajú. Vyživovacia povinnosť vzniká osvojiteľovi, čiže osvojené dieťa je považované za vyživovanú osobu u osvojiteľa. Dieťa manžela/manželky (nie vlastné alebo osvojené) nie je vyživovanou osobou.

Postup zamestnávateľa pri výpočte zrážok

Nesprávnym započítaním sumy do nepostihnuteľnej časti mzdy môže dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu sumy zrážok zo mzdy, čím sa vystavuje platiteľ mzdy nebezpečenstvu žaloby zo strany oprávneného - ak zrazené sumy mali byť vyššie, prípadne žaloby zo strany povinného - ak platiteľ mzdy neoprávnene zrazil viac.

Zrážky pri viacerých pohľadávkach

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky. Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov. Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie. Ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

Informačná povinnosť zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný informovať exekútora o dôležitých skutočnostiach, ako sú dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, skončenie pracovného pomeru a iné. Za neplnenie týchto povinností môže súd uložiť zamestnávateľovi poriadkovú pokutu.

Premlčanie nároku na mzdu

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Nakoľko pri mzde ide o majetkový nárok, aj v tomto prípade sa uplatní trojročná premlčacia lehota v trvaní 3 rokov.

Judr. Ficek

JUDr. Ficek je advokát, ktorý sa zaoberá skončením pracovného pomeru a pracovnoprávnymi spormi. Pôsobí od roku 2010 a je zapísaný v Slovenskej aj Českej advokátskej komore. Publikuje v Hospodárskych novinách a Trende a jeho kancelária patrí medzi rešpektované advokátske kancelárie na Slovensku.

tags: #vymahanie #mzdy #súdom #postup