Deti so sociálnym vylúčením v škôlke: Podpora a možnosti

Sociálne vylúčenie v ranom veku, a to už aj v predškolskom zariadení, môže mať dlhodobé negatívne dopady na vývoj a budúcnosť dieťaťa. Preto je dôležité venovať tejto problematike zvýšenú pozornosť a zabezpečiť adekvátnu podporu pre deti ohrozené sociálnym vylúčením.

Legislatívny rámec podpory sociálnej oblasti

Zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vytvára legislatívne podmienky na poskytovanie dotácií na podporu rozvoja sociálnej oblasti a rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Tento zákon zaviedol legislatívne podmienky pre poskytovanie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa od 1. januára 2019 pre všetky deti, ktoré navštevovali posledný ročník materskej školy, ako aj pre deti z domácností, ktorým sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorých príjem bol najviac vo výške životného minima.

Po novelách zákona (zákonom č. 417/2020 Z. z. v roku 2020 a zákonom č. 257/2021 Z. z. v roku 2021) dotáciu od 1. januára 2021 dostáva dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník materskej školy alebo základnú školu a žije v domácnosti, v ktorej si ani jeden člen domácnosti neuplatnil na toto dieťa nárok na sumu daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa, ktoré dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, žijúce s ním v domácnosti podľa osobitného predpisu.

Novelou sa rozšírila skupina detí, na ktoré možno poskytnúť dotáciu, o tie deti, ktoré nespĺňajú podmienku pre poskytnutie dotácie na stravu z dôvodov ustanovených v § 4 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) a ktorých rodičia, resp. zákonní zástupcovia nemajú ani nárok na daňový bonus, pretože sú napr. poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, peňažného príspevku na opatrovanie alebo sú evidovanými uchádzačmi o zamestnanie.

Dostupnosť predprimárneho vzdelávania a sociálne znevýhodnenie

Napriek pozitívnemu vplyvu a postupnému zvyšovaniu zaškolenosti detí pred nástupom na základnú školu, dostupnosť predprimárneho vzdelávania naráža v obciach naďalej na problémy. Najčastejšie ide o kombináciu štyroch rizík - nedostatočnej kapacity škôlok, ich problematického financovania, nedostatku tzv. inkluzívnych pracovníkov či ich veľkej vzdialenosti pre sociálne slabšie rodiny, ktoré majú problémy aj s rôznymi formálnymi i neformálnymi poplatkami.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdila, že kapacity škôlok kontrolovaných samospráv sú najmä v prípade menších obcí naplnené prevažne deťmi, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Znížila sa tak jeho dostupnosť pre mladšie ročníky. Pre budovanie nových zariadení či vytváranie podporného personálu v materských školách sú však príjmy obcí nedostatočné. Samosprávy sú tak závislé na externých zdrojoch financovania, najmä na eurofondoch. NKÚ parlamentu navrhuje, aby zaviazal ministerstvo školstva predložiť ucelenú koncepciu predprimárneho vzdelávania.

V porovnaní s priemerom EÚ máme nízku mieru zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní. Škôlkari, ktorí ho absolvujú, sú vo všeobecnosti lepšie pripravení na vstup do školského procesu. Deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia z kvalitného predprimárneho vzdelávania benefitujú najviac. Analýza výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením z roku 2020 ukázala, že takéto deti majú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní kvôli nedostatku kapacít materských škôl. V prípade marginalizovaných rómskych komunít sa pridávajú jazykové, kultúrne a finančné bariéry. Povinné predprimárne vzdelávanie pre 5-ročné deti od roku 2021 bolo zavedené ako riešenie čo najskoršieho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Kontrola NKÚ sa zamerala na jeho dostupnosť v deviatich obciach a mestách Banskobystrického samosprávneho kraja a zistila, že nárastom záujmu o vzdelávanie 5-ročných sa znížili šance na prijatie pre mladšie ročníky. Vypuklejšia bola situácia v obciach, ktoré mali väčšinou len jednotriednu materskú školu prevažne obsadenú staršími deťmi. Kontrola potvrdila pozitívny vplyv zavedenia povinného predprimárneho vzdelávania pre 5-ročné deti. Okrem limitovaných kapacít škôlok existovala pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia aj finančná bariéra, ktorú predstavovali formálne a neformálne poplatky, ale aj potreba zabezpečiť pre dieťa ďalšie veci pri nástupe do materskej školy.

Inkluzívne vzdelávanie a identifikácia detí so špeciálnymi potrebami

Každá materská škola by v súčasnosti mala byť schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie, ktoré je hlavne pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami kľúčovým predpokladom pre získanie akýchkoľvek základných zručností, vrátane digitálnej gramotnosti. Tieto deti však musia byť najskôr identifikované. Kontrolou bolo zistené, že škôlky kontrolovaných obcí vykazovali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v nízkom počte, resp. neevidovali žiadne takéto dieťa, pričom ich navštevovali deti z rodín v hmotnej núdzi a marginalizovaných rómskych komunít.

V súvislosti s predpokladaným zavedením povinného predprimárneho vzdelávania, postupne pre deti vo veku štyroch a následne troch rokov, národní kontrolóri upozorňujú na možný nedostatok kapacít materských škôl v obciach a mestách, ktoré zatiaľ nevykázali zamietnuté žiadosti o prijatie dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

V roku 2020 bolo na Slovensku vyše 177-tisíc 3 až 5-ročných detí. Ich počet mal kulminovať v roku 2021 na hodnote asi 180-tisíc a do roku 2025 by sa mal znížiť na približne 170-tisíc. „Je preto potrebné budovať, resp. rozširovať priestorové možnosti existujúcich zariadení aj s ohľadom na demografický vývoj, aby po období kulminácie počtu detí nezostali vybudované kapacity škôlok nevyužité. Vhodným riešením by bolo stavať ich s perspektívou ich ďalšieho aktívneho využitia na iný sociálny či edukačný účel,“ uviedol podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Systémové nedostatky a odporúčania NKÚ

Kontrolou boli zistené systémové nedostatky pri plnení novej povinnosti samosprávami a materskými školami, a to pri evidovaní detí s trvalým pobytom v obci a overovaní, kde dané dieťa absolvuje povinné predprimárne vzdelávanie. V prípade, že dieťa navštevovalo škôlku v inej obci, oznamovanie spádovej škôlke nefungovalo dostatočne. V obciach bez materskej školy, ktoré nemali s inou obcou uzatvorenú dohodu o spádovej materskej škole, mohli ostať niektoré deti mimo systému. Kontrolóri z tohto dôvodu odporúčajú upraviť v legislatíve nastavenie oznamovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v inej obci nie príslušnej spádovej materskej škole, ale priamo obci. Zároveň odporúčajú stanoviť obciam povinnosť oznámiť neplnenie povinnosti zákonných zástupcov prihlásiť svoje 5-ročné dieťa do škôlky príslušnému orgánu štátnej správy. Túto povinnosť teraz vykonávajú riaditelia materských škôl.

Kontrola odhalila aj ďalšie systémové nedostatky vyplývajúce z nastavenia legislatívy. Príkladom je príspevok na dopravu, ktorý môžu deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj ostatné deti, využívať len čiastočne. Podmienkou je samotná existencia potrebného dopravného spojenia. Okrem toho, na osady, ktoré sú síce vzdialenejšie od obce, ale tvoria jej miestnu časť, sa príspevok nevzťahuje. Nevypláca sa ani osobe, ktorá musí s dieťaťom do škôlky cestovať. „Tieto skutočnosti sa v konečnom dôsledku negatívne premietajú v dochádzke detí do školských zariadení z tých obcí, ktoré ich nemajú zriadené, alebo deti musia s rodičmi dochádzať do škôlky zo vzdialenejších osád,“ približuje Ľ. Andrassy.

Dochádzku v druhom polroku 2020 a v roku 2021 ovplyvnila aj prebiehajúca situácia v súvislosti s pandémiou Covid-19, keď sa do materských škôl vrátilo menej detí aj zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože rodičia mali obavu z nakazenia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča venovať pozornosť a motivovať zákonných zástupcov detí, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia, k riadnej dochádzke detí do škôlky. „Napríklad zvýšením informovanosti o význame predprimárneho vzdelávania či prostredníctvom nárokovateľných finančných príspevkov.

Revízia výdavkov a adresnosť podpory

Revízia výdavkov konštatuje, že v roku 2017 viac ako polovica detí a mladých ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (90 000 jednotlivcov) nemala prístup k nástrojom podpory, ktoré by im vo vzdelávaní mali pomáhať. V slovenskom vzdelávacom systéme mohli v roku 2017 materské a základné školy na deti z chudobných rodín poberať dotácie na obedy. Základné školy mali nárok aj na špeciálny príspevok pre týchto žiakov, z ktorého financovali, okrem iného, tiež platy asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Dotácie na obedy v základných školách boli nástrojom, z ktorého mal úžitok najvyšší podiel detí, a to 12% všetkých žiakov základných škôl. Príspevok pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia poberali základné školy na 9 % žiakov. Dotácie na obedy v materských školách a štipendiá na stredných školách dostávali nižšie podiely detí, približne 4 %. Problém spočíva v tom, že deti, ktoré benefitovali z týchto nástrojov, predstavovali vo všetkých prípadoch menej ako polovicu mladých ľudí, ktorí sú podľa európskej definície ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením. Takéto nastavenie spôsobuje v systéme vzdelávania problémy, pretože výška našej sociálnej pomoci je hlboko pod európskou hranicou rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia a predstavuje štvrtý najnižší garantovaný príjem v Európskej únii.

V praxi to znamená, že na to, aby deti zo slovenskej domácnosti s nízkym príjmom mali vo vzdelávacom procese nárok na pomoc zo strany štátu, musia ich rodičia hospodáriť s významne nižším rozpočtom v porovnaní s európskymi štandardmi. Socio-ekonomické zázemie má na Slovensku významný vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov. Adresnosť nástrojov podpory, ktorých cieľom je eliminovať dopad chudoby vo vzdelávaní, si preto zasluhuje mimoriadnu pozornosť. Ponúkajú sa viaceré možnosti. Prvou je zvýšenie hranice príjmu určujúcej nárok na podporu tak, aby pokryla väčšiu skupinu detí žijúcich v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Druhou je univerzálny prístup k istým typom nástrojov ako v prípade nedávneho zavedenia plošných dotácií na obedy pre všetkých predškolákov a žiakov základných škôl.

Príplatky pre učiteľov a náročnosť vzdelávacieho prostredia

Minister školstva nedávno otvoril diskusiu o regionálnych príplatkoch k učiteľským platom. Časť učiteľskej obce prijala túto myšlienku s nevôľou, argumentujúc, že sa majú zohľadňovať len životné náklady a nie napríklad aj náročnosť vzdelávacieho prostredia. Učitelia na východnom Slovensku vzdelávajú vo väčšej miere deti z chudobného prostredia, ktoré zväčša majú horšie vedomosti a zručnosti.

Systém, ktorý by finančne zohľadňoval náročnosť vzdelávacieho prostredia, už na Slovensku existuje. Podľa platnej legislatívy vyučujúci na základných školách dostávajú špeciálny príplatok, ak vzdelávajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo deti so zdravotným znevýhodnením. Na to, aby bolo možné príplatok vyplatiť, treba splniť viaceré podmienky: učiteľ musí deti vyučovať samostatne a v triede sa musí vzdelávať aspoň 8 takýchto detí, ak ide o triedu na prvom stupni, a minimálne 9 detí na druhom stupni.

Školy na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia dostávajú k bežným normatívnym financiám aj špeciálny príspevok, ktorý slúži napríklad na zaplatenie pedagogickej asistentky alebo asistenta, učebných pomôcok, výletov a exkurzií alebo práve na zabezpečenie príplatku pre učiteľky a učiteľov. Na rok 2023 dostali školy príspevok pre viac ako 38-tisíc detí.

Údaje z roku 2022 skutočne ukazujú, že platy boli na východnom Slovensku v priemere vyššie než platy v iných častiach Slovenska. Platy na východe boli v porovnaní so slovenským priemerom vyššie o približne 2,5 percenta (Košický kraj) alebo o 2 percentá (Prešovský kraj). No tieto rozdiely nemusia súvisieť len s príplatkami za prácu s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Výšku platu totiž výrazne ovplyvňujú aj roky praxe, atestácie, príplatky za profesijný rozvoj a podobne. Náročnejšie vzdelávacie prostredie sa teda v učiteľských platoch zrejme príliš neodráža.

Problémom nie je to, že by sme na tento účel nemali vytvorený systém, ale že nie je dobre nastavený. Definícia detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pokrýva len malú časť detí, ktoré sú reálne ohrozené chudobou. Podľa odhadu v roku 2018 príspevok pokrýval len približne 39 percent detí ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením. Suma 150 eur ročne na jedno dieťa nepostačuje na to, aby školy mohli zaplatiť všetku potrebnú podporu. Navyše ak má škola viac ako 50 detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, musí minimálne polovicu príspevku použiť na podporný personál. A napokon sú významným problémom aj podmienky vyplácania príplatku, najmä minimálny počet detí so znevýhodnením v triede.

Je zrejmé, že systém príplatkov za prácu v náročnejšom vzdelávacom prostredí treba zmeniť. Pokiaľ chceme, aby bolo odmeňovanie učiteliek a učiteľov nastavené spravodlivo, jednoznačne by bolo potrebné venovať sa aj príplatkom za vzdelávanie detí so znevýhodnením.

tags: #deti #so #socialnym #vylucenim #v #skolke