Preškoľovanie vodičov referentských vozidiel: Povinnosť alebo dobrovoľnosť?

Používanie firemných vozidiel zamestnancami, často označovaných ako "referentské vozidlá," je bežnou praxou v mnohých podnikoch. Títo zamestnanci, známi ako "referentskí vodiči," využívajú vozidlá zamestnávateľa na pracovné cesty a iné podnikateľské účely. V praxi sa zaužíval pojem „referentské vozidlá“, hoci legislatíva tento pojem nepozná. V súvislosti s používaním týchto vozidiel sa často diskutuje o povinnosti zamestnávateľov pravidelne preškoľovať týchto vodičov z dopravných predpisov. Cieľom tohto článku je preskúmať, či súčasná legislatíva túto povinnosť ukladá, alebo nie.

Je dôležité zdôrazniť, že tento článok sa zaoberá len vodičmi - neprofesionálmi, ktorí majú v pracovnej zmluve dohodnutý iný druh práce, a ktorí pri svojej práci používajú osobné motorové vozidlo zamestnávateľa na pracovné cesty. Netýka sa vodičov, ktorí vykonávajú nákladnú alebo osobnú prepravu, na ktorých sa vzťahujú špecifické požiadavky.

Povinnosť školenia vodičov referentských vozidiel v legislatíve

Preškoľovanie zamestnancov, ktorí používajú firemné motorové vozidlá, má zaistiť bezpečnosť a ochranu ich zdravia pri vedení týchto vozidiel. Základným predpisom, ktorý upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Podľa § 7 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zákonník práce v § 39 ods. 1 definuje, čo sa rozumie "právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci". Patria sem aj dopravné predpisy.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec počas výkonu svojej práce používa motorové vozidlo, zamestnávateľ je povinný ho preškoľovať aj z dopravných predpisov. Tieto predpisy totiž bezprostredne ovplyvňujú bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnanca. Od ich znalosti môže závisieť ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnanca pri práci. Nedostatočná znalosť dopravných predpisov predstavuje nebezpečný činiteľ, ktorý pôsobí na zdravie zamestnanca počas pracovného procesu. Zamestnávateľ je povinný takéto nebezpečné činitele minimalizovať alebo vylúčiť.

Kedy a ako často je potrebné preškoľovať vodičov firemných vozidiel

Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci hovorí, že obsah, spôsob a pravidelnosť opakovaného školenia musia byť prispôsobené charakteru práce, pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce zamestnanca. Zamestnávateľ musí vo vnútornom predpise upraviť spôsob vykonávania školenia tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky. To znamená, že pravidelné preškoľovanie zamestnancov jazdiacich na firemných autách sa musí vykonávať minimálne každé dva roky.

Ak zamestnávateľ vie už pri nástupe zamestnanca do zamestnania, že bude pri svojej práci viesť motorové vozidlo, musí ho s dopravnými predpismi oboznámiť už pri jeho prijatí. Ak s tým pri prijatí do zamestnania nepočíta, ale neskôr takáto situácia nastane, školenie sa musí vykonať ešte predtým, než zamestnanec bude prvýkrát viesť firemné motorové vozidlo.

Z čoho je potrebné preškoľovať vodičov firemných vozidiel

Obsah školenia by mal pozostávať predovšetkým zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, z vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, a zo zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Zamestnávateľ musí mať z každého školenia zamestnanca preukázateľný záznam, napríklad písomné potvrdenie podpísané zamestnancom, že sa v daný deň zúčastnil školenia zameraného na konkrétne dopravné predpisy.

Školenia môžu vykonávať samotní zamestnávatelia, prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo dodávateľským spôsobom so špecializovanou firmou. V poslednom prípade môžu školenie zabezpečovať len fyzické a právnické osoby, ktoré majú na to osobitné oprávnenie od Národného inšpektorátu práce.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Rozdielne názory ministerstva a inšpektorátu práce

Zamestnávateľ je povinný najmenej každé 2 roky zabezpečovať školenie z dopravných predpisov aj pre zamestnancov, ktorým poskytne motorové vozidlo na pracovnú cestu. A to aj napriek tomu, že títo zamestnanci sú držiteľmi vodičského preukazu, na ktorého získanie boli povinní tieto predpisy ovládať. Akokoľvek sa môže zdať byť táto povinnosť nezmyselná, ako sme odôvodnili vyššie, z predpisov zamestnávateľovi vyplýva. Nezohľadňuje sa tu teda napríklad ani to, či zamestnanec aj v súkromnom živote aktívne vedie motorové vozidlo alebo nie. Neistotu do tejto oblasti vnáša Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce. Na svojich internetových stránkach uvádzajú oficiálne vyjadrenia, z ktorých je zrejmé, že jedna inštitúcia hovorí, že zamestnávatelia takúto povinnosť majú, a druhá inštitúcia hovorí, že zamestnávatelia takúto povinnosť nemajú.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke vo svojom oficiálnom usmernení k predmetnej problematike uvádza: „Zákon č. 124/2006 Z. z. v ustanovení § 7 a ani iný právny predpis nevyžadujú oboznamovanie zamestnancov (tzv. neprofesionálnych vodičov motorových vozidiel) , ktorí majú pridelené referentské vozidlo, používajú súkromné motorové vozidlo s osobitným príkazom na pracovnú cestu so skutočnosťami, ktoré sú predmetom osobitnej odbornej spôsobilosti (kvalifikácie), na základe ktorých sa získava vodičský preukaz, tzn. s právnymi dopravnými predpismi“.

Národný inšpektorát práce na svojej internetovej stránke zase uvádza k tejto téme takéto stanovisko: „Nakoľko v zmysle § 39 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v platnom znení medzi právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patria aj technické predpisy a dopravné predpisy, pokiaľ riešia problematiku bezpečnosti práce zamestnancov a upravujú otázky tykajúce sa ochrany života a zdravia, zamestnávateľ je povinný preškoliť zamestnancov, ktorí v pracovnej dobe vedú vozidlo zamestnávateľa, aj z týchto predpisov (technických a dopravných) ako súčasťou bezpečnostných predpisov.“ A na svojej inej internetovej stránke zase Národný inšpektorát práce skopíroval vyššie spomínané stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré je v rozpore s vlastným stanoviskom samotného Národného inšpektorátu práce.

Snahy o vyriešenie nezrovnalostí

Povinnosť preškoľovať zamestnancov referentských vozidiel sa stala aj víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2012. Touto nejasnosťou sa dokonca zaoberala aj vláda Slovenskej republiky. Jedným z bodov rokovania vlády Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2017 bol aj návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, pričom tretie z týchto opatrení sa zaoberalo aj predmetnou povinnosťou zamestnávateľov. Vláda Slovenskej republiky aj toto opatrenie dňa 27.06.2017 svojim uznesením č. 327 schválila. Zároveň uložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny do 31.03.2018 „vyhodnotiť prax v oboznamovaní zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb, ktorí nie sú zamestnávateľmi, ktorí v rámci svojich pracovných povinností riadia osobné motorové vozidlo, ale nie sú profesionálnymi vodičmi, s ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke“.

Do dnešného dňa ale k žiadnej zmene predpisov v súvislosti s predmetnou povinnosťou nedošlo. A ako vyplýva z vyššie priložených odkazov na webové stránky, dá sa povedať, že dodnes túto povinnosť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce naďalej vnímajú rozdielne.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke

Vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2018. Dôvodom na predloženie návrhu zákona je zjednodušenie vybavovania elektronických podaní pri evidovaní vozidiel, čo vyplýva tiež z uznesenia vlády SR č. 327/2017 k návrhu opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia (bod B.8.). Cieľom je situácia, kedy po spracovaní žiadosti podanej prostredníctvom elektronickej služby bude žiadosť systémovo zasielaná na spracovanie do nového pracoviska v Slovenskej Ľupči, kde sa vytlačí papierové osvedčenie o evidencii časť II, objedná sa elektronické osvedčenie o evidencii časť I a tabuľky s evidenčným číslom sa pripravia na odoslanie.

Voči mladým vodičom, ktorí sú rizikovou skupinou, sa navrhuje zavedenie istej obdoby skúšobnej lehoty, ktorú poznal predchádzajúci zákon č. 315/1996 Z. z., avšak navrhované nové opatrenia sú precíznejšie a zacielené na konkrétnu skupinu vodičov, ktorí v najväčšej miere negatívne ovplyvňujú dopravno-bezpečnostnú situáciu. Pôjde o sústavu opatrení, ktoré budú nasledovať po tom, čo vodič spácha druhé porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom alebo prekročenie rýchlosti jazdy v lehote do dvoch rokov od udelenia vodičského oprávnenia.

Minimálny vek na udelenie vodičského oprávnenia a na vedenie motorových vozidiel vyplýva zo smernice 2006/126/ES o vodičských preukazoch, na základe ktorej sa od roku 2013 zvýšil vek na vedenie motorových vozidiel skupiny C a CE z 18 rokov na 21 rokov a na vedenie motorových vozidiel skupiny D a DE z 21 rokov na 24 rokov. Smernicou Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2018/645, ktorou sa zmenila smernica o vodičských preukazoch sa tento vek znižuje na pôvodnú úroveň, avšak za podmienky dôkladnejšieho a hlbšieho vzdelania mladších vodičov v teórii aj v praxi vedenia takýchto motorových vozidiel. Už aj v súčasnosti využíva možnosť viesť motorové vozidlo na základe aplikácie smernice 59/2003/ES v nižšom veku aj mnoho iných členských štátov Európskej únie (napr. Česká republika, Rakúsko, Poľsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Írsko).

Predmetom návrhu zákona je súčasne aj zlepšenie vymožiteľnosti sankcií ukladaných v rámci objektívnej zodpovednosti, ktorá je najmä vo vzťahu k vozidlám evidovaným v zahraničí značne obmedzená. Zavádza sa nový právny inštitút - blokové konanie o správnom delikte držiteľa vozidla, ktoré umožní ukladať pokuty držiteľovi alebo vodičovi priamo na mieste za porušenie pravidiel zistené v minulosti (vozidlá sa budú zastavovať na základe tzv. black listov evidenčných čísel), na čo budú naviazané ďalšie donucovacie oprávnenia ako uloženie kaucie v prípade neuhradenia pokuty na mieste alebo možnosť zadržať doklady vozidla a tabuľky s evidenčným číslom až do uhradenia pokuty. Zlepšenie vymožiteľnosti pokuty za objektívnu zodpovednosť obdobným spôsobom sa navrhuje upraviť aj v zákone č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a zákone č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. V novele zákona č. 372/1990 Zb.

Cieľom návrhu zákona je zjednodušenie vybavovania elektronických podaní na úseku evidovania vozidiel a zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom zefektívnenia prihlasovania vozidiel do evidencie a vykonávania podaní prostredníctvom elektronických služieb zriadených na tento účel. Cieľom je zmena elektronických služieb na úseku evidovania vozidiel, kedy po spracovaní žiadosti bude žiadosť systémovo zasielaná na spracovanie do nového pracoviska v Slovenskej Ľupči, kde sa vytlačí papierové osvedčenie o evidencii časť II a pripravia sa na odoslanie tabuľky s evidenčným číslom, ktoré budú doručované občanom prostredníctvom kuriérnej služby.

tags: #príspevok #pre #vodičov #referentov #podmienky