Príspevok pre vybudovanie mosta: Spojenie komunít a zlepšenie života v pohraničných oblastiach

Rieka Ipeľ, ktorá tvorí 140-kilometrovú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom, bola kedysi pretkaná sieťou 48 mostov. Tieto mosty spájali dediny a rodiny, podporovali obchod a kultúrnu výmenu. Avšak, väčšina z nich bola zničená počas 2. svetovej vojny, čo malo za následok izoláciu a obmedzené možnosti pre obyvateľov pohraničných oblastí. Iniciatívy na obnovu týchto mostov, ako je Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Maďarská republika 2007 - 2013, priniesli nové príležitosti a zlepšili život mnohým ľuďom.

Obnovenie spojenia cez Ipeľ: Príbeh mostov v Kiarove a Peťove

Príkladom pozitívneho vplyvu obnovy mostov je príbeh dvoch kamarátov z Kiarova, malej obce s približne 300 obyvateľmi v okrese Veľký Krtíš. Marián Baukov a Ladislav Velebný sa zhodujú, že vybudovanie dvoch mostov cez Ipeľ im výrazne uľahčilo život.

„Kiarov je malá obec. Okolo 300 obyvateľov. Do Maďarska máme teraz oveľa bližšie. Predtým sme museli cestovať dookola aj 40 kilometrov. A u nás roboty niet,“ hovorí Marián Baukov.

Ladislav Velebný ho dopĺňa: „Takto máme aj do Lučenca oveľa bližšie. Jedným mostom prejdeme do Maďarska, tam je lepšia cesta a druhým sa vrátime na Slovensko. Viacerí odtiaľto vďaka novým mostom majú bližšie do práce v Maďarsku.“

Podobný príbeh sa odohráva aj v obci Peťov, ktorá patrí do katastra Kováčoviec. Starosta Kováčoviec, Jozef Filip, ktorý kedysi pôsobil v Občianskom združení pre obnovu Ipeľských mostov, podrobne opisuje situáciu. "Zo 48 mostov v 2. svetovej vojne Sovietska armáda vyhodila do vzduchu takmer všetky. Niektoré obnovili samotní Rusi, aby mohli prejsť cez Ipeľ, čiže dlhé roky existovalo už len deväť mostov. V Peťove sme most nemali takmer 70 rokov. Dnes nesie meno Katalin po predsedníčke nášho občianskeho združenia Katalin Molnárovej, ktorá sa dokončenia dvoch nových mostov už nedožila. Bola to vizionárka, ktorá túžila potom, aby sme mali opäť bližšie k sebe najmä rodiny rozdelené hranicou."

Prečítajte si tiež: Výstavba mosta a financovanie

Milan Molnár z Kováčoviec sa z mosta tiež teší: „Rodinu sme mali na druhom brehu Ipľa, ale cestovali sme k nej aj 50 kilometrov.“

Prínosy obnovených mostov: Práca, rodina, nákupy a turizmus

Obnovené mosty cez Ipeľ priniesli konkrétne výhody pre obyvateľov pohraničných oblastí:

• Prístup k zamestnaniu: Mnohí obyvatelia Kiarova a okolitých obcí našli prácu v Maďarsku vďaka lepšej dostupnosti.
• Stmelenie rodín: Rodiny, ktoré boli rozdelené hranicou, sa teraz môžu ľahšie navštevovať.
• Lepšia dostupnosť služieb: Obyvatelia majú jednoduchší prístup k obchodom, zdravotnej starostlivosti a iným službám v Maďarsku.
• Rozvoj turizmu: Nové mosty prilákali do regiónu turistov z Maďarska, ktorí objavujú prírodné krásy a kultúrne pamiatky. Ako vysvetľuje Július Balla z Kiarova: „Náš Kiarovský močiar je plný vzácnych živočíchov. Chodia ich sem študovať vysokoškoláci, či turisti z Maďarska najmä na bicykloch tu chodia dnes oveľa častejšie, než predtým, kým prišli cez Balažské Ďarmoty, než sa v Peťove nepostavil most.“
• Rozvoj podnikateľských možností: Ľuboslav Dobrodský, manažér hotela v Dolnej Strehovej, si pochvaľuje: „Od otvorenia nových mostov cez Ipeľ cítime zvýšený záujem turistov z Maďarska o naše služby až natoľko, že sme museli posilniť personál na pokladniach o ľudí, ktorí ovládajú aspoň základy maďarského jazyka. Vždy sme mali klientelu z Maďarska, ale nie až v takej miere, ako teraz.“

Helena Jančová z Kováčoviec si našla brigádu v meste Széczény, ktoré má okolo osem tisíc obyvateľov: „V Széczény som si našla kamarátku, u ktorej teraz aj brigádujem. Chodievam si tam nakúpiť, na pizzu, či do solária.“

Negatívne aspekty: Kriminalita a strata kultúrneho dedičstva

Napriek mnohým prínosom, vybudovanie mostov prinieslo aj určité negatívne aspekty. Ing. Ivan Daniel z Peťova sa na situáciu pozerá triezvo: „Na jednej strane most v Peťove mnohým pomohol, veď v Maďarsku majú vďaka nižšej DPH na potraviny lacnejšie nákupy, ale na druhej strane sa v našej oblasti zvýšila kriminalita.“

Rovnaký pocit má aj Tibor Jekel: „Z Maďarska k nám chodia najmä v noci neprispôsobiví občania a čo môžu, si odnesú.“

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Štefan Scéry z Peťova informácie dopĺňa: „Pri moste stál historický vodný Drexlerov mlyn. Z kolesa už zmizlo veľa železa do zberných surovín do Maďarska a to nás dosť mrzí, aj keď sme doteraz žili akoby na konci sveta.“

Snaha o ďalšie mosty: Príbeh Muli a Záhorskej Vsi

Úspešná obnova mostov cez Ipeľ motivovala aj ďalšie obce, aby sa usilovali o vybudovanie nových prepojení. Starosta obce Muľa, Vojtech Nagy, hovorí: „Čakáme už viac ako 70 rokov, kým sa aj u nás v dedine obnoví most cez Ipeľ. Sľúbili nám, že v druhom kole sa postaví most aj u nás. Bolo by to dobré, lebo sa k nám viacerí prisťahovali z Maďarska a naši občania majú veľa príbuzných na druhej strane rieky. Sme pripravení, máme už aj príjazdovú cestu vyasfaltovanú, ale zatiaľ vedie len k zbombardovaným pilierom, pozostatkom mosta, ktorý zanikol v 2. svetovej vojne.“

Podobná situácia je aj v Záhorskej Vsi, kde obyvatelia už viac ako 110 rokov čakajú na nový most cez rieku Moravu, ktorá tvorí hranicu s Rakúskom. História výstavby mosta je komplikovaná, pričom projekt opakovane zlyhal na financiách alebo politických prekážkach. Zdenka Meňhartová, zástupkyňa záhoráckych pendlerov, poukazuje na problémy s existujúcou kompou: „Pravidelné čakanie (25 až 70 minút) nám pripomína doby minulé, keď sme na štátnej hranici boli kontrolovaní príslušníkmi hraničných polícií. Keď kompa nejazdí, cesta do práce pre mnohých z nás predstavuje aj dve hodiny jazdy autom. Bývajú to veľmi nepríjemné a nebezpečné týždne, najmä v zimnom období.“

Obnova mosta v Prešove a rekonštrukcia mosta pri Trstenej na Ostrove

Mestu Prešov bola schválená žiadosť o nenávratný finančný príspevok (NFP) pre projekt „Most nad riekou Torysa na ul. Jána Pavla II. Realizácia projektu stavebných úprav mosta na ul. Jána Pavla II. bude priamo nadväzovať na komunikáciu napojenú na mostný objekt na ul. Škultétyho, na ktorom bola koncom roka 2022 ukončená rekonštrukcia z dôvodu jeho havarijného stavu. Výsledkom rekonštrukcie mosta na ul. Jána Pavla II. bude aj jeho napojenie na cyklistickú sieť mesta, keďže súčasťou stavebných prác bude aj vybudovanie cyklochodníka a jeho prepojenie s okolitými úsekmi cyklotrás mesta.

Trnavský samosprávny kraj pokračuje v rekonštrukcií mostov. Pri obci Trstená na Ostrove začali práce na rozsiahlej rekonštrukcii mosta na ceste II/506. Dôvodom modernizácie je jeho havarijný stav, ktorý už nevyhovuje technickým ani bezpečnostným požiadavkám a predstavuje riziko pre vodičov. Rekonštrukcia zahŕňa výstavbu nového mosta, kompletnú obnovu mostného zvršku, vybudovanie novej spodnej stavby a inštaláciu odvodňovacieho systému. Odstránia sa tiež nerovnosti povrchu vozovky.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Význam mostov pre cezhraničnú spoluprácu a regionálny rozvoj

Príbehy z Kiarova, Peťova, Muli a Záhorskej Vsi ukazujú, aký dôležitý je rozvoj dopravnej infraštruktúry, najmä v pohraničných oblastiach. Mosty nielenže uľahčujú pohyb osôb a tovaru, ale aj podporujú cezhraničnú spoluprácu, regionálny rozvoj a stmeľovanie komunít. Aj Milan Šebian pre most zachránil aj historickú sochu sv. Jána Nepomuckého, ktorá je dnes ozdobou mosta v Rároši: „Táto socha stála pred vstupom na pôvodný železný most, ktorý vyhodili Rusi v 2. svetovej vojne do vzduchu. Sochu zachránila rodina mojej manželky. Dal som ju zrekonštruovať, lebo už mnohé jej časti boli ako ruky či nohy odťaté, tak aj pôvodné gravírovanie na železnej soche nebolo vidieť.

tags: #príspevok #pre #vybudovanie #mosta #druhy