
Strata zamestnania je často sprevádzaná neistotou a stresom. Ak sa k tomu pridružia aj zdravotné problémy, situácia sa môže zdať ešte zložitejšia. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti v kontexte práceneschopnosti, povinnosti uchádzača o zamestnanie, a ďalšie dôležité aspekty, ktoré by ste mali vedieť. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a uľahčiť orientáciu v tejto problematike.
Dávka v nezamestnanosti je sociálna dávka poskytovaná ľuďom, ktorí prišli o zamestnanie. Nárok na ňu vzniká, ak uchádzač o zamestnanie spĺňa podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení.
Hlavnou podmienkou je, aby občan bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, čo predstavuje 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je teda podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti. Táto podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018, predtým platila podmienka troch rokov (do 31. decembra 2017).
Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká okamihom zaradenia občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie. O zaradení rozhoduje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Týmto krokom sa začína tzv. „podporné obdobie v nezamestnanosti“, ktoré trvá maximálne šesť mesiacov.
Na uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné podať žiadosť. Od 1. júla 2020 je možné požiadať o dávky v nezamestnanosti aj priamo na úrade práce, a to prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie“, ktoré slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne, alebo vám ju poskytne Sociálna poisťovňa priamo. Vyplnenú žiadosť odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta vášho trvalého pobytu.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Dôležité je nežiadať o dávku v nezamestnanosti na oboch úradoch súčasne. K žiadosti nie je potrebné prikladať žiadne iné doklady, s výnimkou policajtov alebo vojakov, ktorí priložia aj tlačivo „Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti“.
Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje na základe príjmov žiadateľa a výpočtu priemernej mzdy v období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Konkrétne, výška dávky je 50 % denného vymeriavacieho základu.
Od 1. júla 2025 sa mení maximálna výška dávky v nezamestnanosti v súvislosti s novým vymeriavacím základom. Na základe toho bude výška dávky v nezamestnanosti za jednotlivé mesiace v období od 1. júla 2025 do 30. júna 2026 nasledovná:
Tento výpočet vychádza z pravidla, že dávka v nezamestnanosti sa určuje ako 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) vynásobeného počtom dní v príslušnom mesiaci.
Podporné obdobie trvá maximálne šesť mesiacov. Počas tejto doby má uchádzač o zamestnanie získať nové zamestnanie alebo si doplniť svoje odborné zručnosti, ktoré môžu pomôcť na trhu práce. Po uplynutí tejto doby nárok na dávku zaniká.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Je však možné, že čerpanie dávky bude kratšie ako šesť mesiacov, ak si človek nájde prácu. Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok. Ak bol poistenec vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne.
Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý, či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí, aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.
Strata zamestnania je nepríjemná situácia, ktorú ešte zhoršuje choroba, úraz alebo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, na aké dávky má nezamestnaný nárok a ako postupovať.
Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí splniť všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.
Dôležitým faktorom je čas, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, platí tzv. ochranná lehota. Ochranná lehota je 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť je potrebné nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo „Žiadosť o nemocenské“, ktoré vystaví lekár.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok.
Ak bol zamestnanec zamestnaný z Úradu práce ako dlhodobo nezamestnaný, čím zamestnávateľovi vznikol nárok na neplatenie odvodov, zamestnanec počas obdobia 12 mesiacov nemá nárok na nemocenské dávky. V prípade PN mu síce za prvých 10 dní zamestnávateľ musí vyplatiť náhradu príjmu, ale v prípade dlhodobej PN (t.j. od 11. dňa) už nemá nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne. Počas tohto obdobia nemá zamestnanec nárok ani na dávku v nezamestnanosti.
Ak zamestnávateľ síce platil odvody, ale nedoručoval výkazy, čo znemožňuje vyplácanie PN, platí, že povinnosti zamestnávateľa určuje zákon o sociálnom poistení. Za nesplnenie povinností môže Sociálna poisťovňa uložiť zamestnávateľovi pokutu. V takejto situácii je vhodné požiadať Sociálnu poisťovňu o vyplatenie nemocenských dávok preddavkovo, odvolávajúc sa na ust. § 116 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a ochoriete, je dôležité túto skutočnosť úradu oznámiť. Urobiť tak môžete osobne, telefonicky alebo poštou. Následne je potrebné od lekára získať doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
V súčasnosti lekári väčšinou vystavujú elektronickú práceneschopnosť (ePN). Ak váš lekár ponúka možnosť ePN, údaje o vašej práceneschopnosti sa automaticky dostanú do Sociálnej poisťovne. Informácie o ePN a vybavovaní nemocenského môžete sledovať cez Elektronický účet poistenca v eSlužbách Sociálnej poisťovne. Ak lekár nevystavuje ePN, dostanete päťdielne papierové tlačivo.
Ak si nesplníte informačné povinnosti voči úradu práce, môže to mať negatívne dôsledky. Úrad vás môže vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Úrad práce nemusí potrestať vyradením z evidencie, ak sú za nesplnením povinností vážne dôvody. Medzi tieto dôvody patrí napríklad:
Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.
Ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad z dôvodu nemoci, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa do odpracovaných rokov. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.
Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.
Počas evidencie na úrade práce si môžete privyrobiť na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Táto dohoda (jej trvanie) nesmie presiahnuť v úhrne 40 kalendárnych dní v kalendárnom roku. Výška odmeny za vykonávanú činnosť nesmie presiahnuť v úhrne 284,13 eur. Dohodu (kópiu) musíte predložiť na úrade práce, kde ste evidovaný, najneskôr deň pred jej začiatkom. Do 8 kalendárnych dní musíte preukázať úradu práce výšku odmeny z „privyrobenia“ za uplynulý kalendárny mesiac.
Úrad práce vás nemôže vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie za akékoľvek pochybenie pri plnení vašich povinností. Vyškrtnutím sa trestá najmä tzv. nespolupráca s úradom. Dopúšťate sa jej, ak:
Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom (v ktorého územnom obvode zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto) a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov.