
Zamestnávatelia sa občas stretávajú so situáciami, kedy im bývalý zamestnanec spôsobí škodu. Tento článok sa venuje podmienkam a postupom, ktoré je potrebné dodržať pri vymáhaní náhrady škody od bývalého zamestnanca v zmysle slovenského Zákonníka práce. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad problematiky, od predpokladov zodpovednosti až po možnosti súdneho vymáhania.
Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Táto zodpovednosť sa opiera o niekoľko kľúčových predpokladov:
Je dôležité zdôrazniť, že všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne, aby zamestnanec niesol zodpovednosť za škodu. Ak jeden z týchto predpokladov chýba, samotný vznik škody nebude zakladať zamestnancovu zodpovednosť.
Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobí úmyselným konaním proti dobrým mravom. Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom je úmyselné konanie, ktoré je konaním proti dobrým mravom a ktoré je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Pojem "dobré mravy" je pomerne široký a zákonom nedefinovaný pojem. Vo všeobecnosti sa pod ním rozumie súhrn pravidiel správania, ktoré sú v spoločnosti uznávané a rešpektované. Zahŕňajú ohľaduplnosť, porozumenie a vzájomné rešpektovanie.
Zamestnávateľ má niekoľko povinností pri zisťovaní a vymáhaní škody od zamestnanca:
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti je výška náhrady škody obmedzená. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak bola škoda spôsobená v opitosti, ktorú si sám privodil, alebo po použití iných omamných alebo psychotropných prostriedkov.
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom. To znamená, že zamestnávateľ bude oprávnený požadovať náhradu tak skutočnej škody, ako aj ušlého zisku. Zákonník práce uvedené definuje ako právo zamestnávateľa, preto tento automaticky nemusí pristúpiť k uplatneniu náhrady ušlého zisku. Je tiež potrebné si uvedomiť, že zamestnávateľ ušlý zisk bude môcť požadovať len ak preukáže, že zamestnanec mu škodu spôsobil, a to aj s úmyslom, aby škoda zamestnávateľovi vznikla.
Osobitnou kategóriou z hľadiska zodpovednosti za škodu je tzv. dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorou zamestnanec na seba preberá zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh a obrat, ktoré je povinný vyúčtovať. Na základe uzatvorenia tejto dohody zamestnanec zodpovedá, ak na predmetných hodnotách vznikne schodok.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná. V dohode musia byť presne vymedzené hodnoty, za ktoré zamestnanec preberá zodpovednosť. Zamestnanec sa zodpovednosti zbaví len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu celkom alebo sčasti, ak preukáže, že škodu nezavinil. Medzi okolnosti, ktoré môžu viesť k zbaveniu sa zodpovednosti, patrí napríklad:
Ak zamestnanec neuzná dobrovoľne svoju povinnosť uhradiť zamestnávateľovi škody a prípadne aj ušlý zisk, zamestnávateľ sa môže domáhať náhrady súdnou cestou. V súdnom konaní je zamestnávateľ povinný preukázať všetky predpoklady zodpovednosti zamestnanca, vrátane zavinenia a výšky škody.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
tags: #vymahanie #škody #od #bývalého #zamestnanca #podmienky