Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych typoch príspevkov, ktoré môžu pomôcť pri získaní zamestnania alebo podpore zamestnancov po určitej dobe zamestnania. Zameriame sa na príspevok na rekreáciu, príspevok na športovú činnosť dieťaťa a na príspevok na podnikanie.

Príspevok na rekreáciu

Podmienky a výška príspevku

Od 1. januára 2019 platí, že príspevky na rekreáciu zamestnancov, ktoré sú poskytnuté podľa § 152a Zákonníka práce, sú daňovým výdavkom zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, môže zamestnancovi poskytnúť príspevok na rekreáciu za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Podľa § 52zt zákona o dani z príjmov sa všetky ustanovenia týkajúce sa príspevkov na rekreáciu v znení účinnom od 1.1.2019 použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.12.2018. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Oprávnené výdavky

Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo-rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Doklady preukazujúce oprávnené výdavky

Podľa § 152a ods. 6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom (po splnení ostatných podmienok ustanovených v § 152a ZP) do daňových výdavkov v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.

Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v § 10 zákona o účtovníctve. Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa § 152a ZP.

Je možné považovať za účtovný doklad od zamestnanca aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle § 754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Na účely § 152a ZP možno aj takúto zmluvu považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.

Špecifické situácie a príklady

Rekreácia začatá koncom roka a ukončená začiatkom nasledujúceho roka

Príspevok na rekreáciu nemožno oslobodiť od dane, ak rekreácia začala od 28.12.2018 a trvala do 6.1.2019. Príspevok na rekreáciu v sume 60,50 €, ktorý je u zamestnanca zdaniteľný príjem, môže byť daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov len ak sú splnené ustanovené podmienky.

Ak však rekreácia začala od 2.1.2019 a trvala do 6.1.2019, zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €) je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Preddavok na rekreáciu

Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi aj preddavok na rekreáciu v dohodnutých termínoch. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu, o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku na určený účel. Znamená to, že preddavok na rekreáciu v čase poskytnutia zamestnancovi nezdaní.

Zamestnávateľ v čase vyúčtovania preddavku, t. j. najneskôr do konca roka posúdi, či sú splnené všetky ustanovené podmienky v § 152a ZP. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov. Ak však ustanovené podmienky nie sú splnené, preddavok na rekreáciu v sume 200 € zamestnancovi zdaní, a to najneskôr v decembrovej výplate, u zamestnávateľa nepôjde o daňový výdavok (náklad), mohlo by ísť o daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Ubytovanie vo vlastnom rekreačnom zariadení

Ak spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastnom rekreačnom zariadení výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom, a ak vlastné rekreačné zariadenie spĺňa podmienky ustanovené v § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. a má v predmete podnikania ubytovacie služby, potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok uvedených v § 152a ZP budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom. Ak nebudú splnené podmienky, zamestnávateľ bude postupovať podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Rekreácia rodiča zamestnanca

S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. Rekreačný príspevok si môžete dať od 1. 1. 2025 preplatiť aj za svojho rodiča. Poukaz si môžete uplatniť na rekreáciu vašich rodičov aj v prípade, že vy sa rekreácie nezúčastníte.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Podmienky a výška príspevku

Od 1. januára 2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa § 152b Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Kto sa považuje za dieťa?

Za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov.

Príspevok na podnikanie

Kto môže žiadať o príspevok?

Príspevok na začatie podnikania poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. O finančnú podporu môžu požiadať len živnostníci, SZČO, ktorí podnikajú vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť alebo vykonávatelia poľnohospodárskej výroby (hospodárenia v lesoch a na vodných plochách). Na nenávratný príspevok pre začínajúcich podnikateľov majú nárok aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky ani postup podania žiadosti sa nemení. O dotáciu musia požiadať písomne na ÚPSVaR.

Výška príspevku

Podnikateľ môže získať plnú výšku príspevku bez akýchkoľvek znížení, 60 % alebo 40 % z maximálnej výšky. Finálna výška príspevku sa určuje na základe miery nezamestnanosti v konkrétnom kraji a celoslovenského priemeru.

Na čo sa dá príspevok použiť?

Dotáciu na podnikanie môžete použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk vám tento príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Výdavky zapisujete do správy a pri kontrole predkladáte úradu práce. Príkladom sú výpočtová technika (počítače, notebooky) a spotrebný materiál (toner do tlačiarne). Na počítačovú zostavu s operačným systémom môžete minúť max. 1 700 €.

Postup pri žiadosti o príspevok

1. Navštívte úrad práce, sociálnych vecí a rodiny konkrétne oddelenie schvaľovania príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť.
2. Vypracujte si podnikateľský plán.
3. Overte si svoju pripravenosť na podnikanie absolvovaním testu. Na úspešné absolvovanie testu potrebujete min. 10 správnych odpovedí.
4. Po podpísaní dohody s úradom práce ich požiadajte o úhradu platby.
5. Posledný krok je založenie účtu v banke.

Vyplácanie príspevku

Vyplácanie príspevku prebieha v 2 fázach. Do 30 dní dostanete 60 % príspevku.

Povinnosti po získaní príspevku

Pravidelné informovanie úradu o čerpaní príspevku a prevádzkovaní vášho podnikania je nevyhnutné. Prvá správa sa predkladá po 12 mesiacoch. Jej obsahom sú doklady o vynaložených nákladoch za dané obdobie. Doklady a faktúry o tom, ako ste peniaze z príspevku minuli, musíte vo svojom účtovníctve evidovať po dobu 10 rokov od ukončenia záväzku s úradom o vykonávaní SZČ. Po získaní príspevku musí podnikateľ predložiť úradu ostatné doklady o prevádzkovaní SZČ. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií. Urobiť tak musíte do 6 mesiacov od uzavretia dohody.

Ďalšie príspevky a peňažné podpory

Náhrada časti cestovných výdavkov

Náhrada časti cestovných výdavkov sa poskytuje na základe písomnej žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo osoby v hmotnej núdzi. Žiadosť o náhradu časti cestovných výdavkov je možné podať elektronickými prostriedkami pomocou formulára zverejneného na portáli www.slovensko.sk /Elektronická služba Žiadosť o náhradu časti cestovných výdavkov/ alebo je možné podať listinne (poštou alebo osobne) na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

K žiadosti o náhradu časti cestovných výdavkov je potrebné priložiť potvrdenie o absolvovaní vstupného pohovoru alebo výberového konania alebo o účasti na skupinovom sprostredkovaní zamestnania, originál cestovných lístkov a potvrdenie o prechodnom pobyte (v prípade, ak uchádzač o zamestnanie alebo osoba v hmotnej núdzi tento údaj uvedie v tejto žiadosti). Žiadosť o náhradu časti cestovných výdavkov predkladá uchádzač o zamestnanie alebo osoba v hmotnej núdzi najneskôr do desiatich pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca, v ktorom mu vznikol nárok na poskytnutie náhrady časti cestovných výdavkov.

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska

Úrad poskytuje samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce a ktorá na chránenom pracovisku prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska.

Za prevádzkové náklady chráneného pracoviska zriadených občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorému sa poskytuje príspevok, sa považujú:

• nájomné za priestory, v ktorých sa prevádzkuje alebo vykonáva samostatná zárobková činnosť,
• náklady na elektrickú energiu, plyn a iné druhy energie,
• náklady na vodu,
• náklady na vykurovanie,
• náklady na odvoz a likvidáciu odpadu,
• náklady na telefónne a internetové pripojenie,
• náklady na opravu a údržbu priestorov,
• náklady na poistenie priestorov,
• ostatné prevádzkové náklady súvisiace s prevádzkovaním alebo vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti.

Úrad poskytuje príspevok za kalendárny štvrťrok vo výške preukázanej na základe dokladov o úhrade vynaložených nákladov, najviac vo výške 25 % zo súm ročnej výšky príspevku stanovenej pre rok 2025. Doklady o úhrade vynaložených nákladov je žiadateľ povinný predložiť úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa príspevok poskytuje.

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením hygieny sú výdavky na bežnú osobnú hygienu a hygienu domácnosti v dôsledku zdravotného postihnutia fyzickej osoby s ŤZP.

Dávky v nezamestnanosti

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Aby mal poistenec nárok na dávku v nezamestnanosti, musí byť v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti. Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31.12.2017 platila podmienka troch rokov.

Obdobie poberania dávky

Obdobie poberania dávky je 6 mesiacov. Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu.

Súbeh viacerých zamestnaní

V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti.

Výpočet dávky v nezamestnanosti

Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov. Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.

Časté omyly a nejasnosti

Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.

Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.

Opätovný nárok na dávku v nezamestnanosti

Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Opätovný nárok na dávku v nezamestnanosti je možné len za splnenia podmienky odpracovania dvoch rokov (730 dní), v ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti a ak zároveň platí, že predchádzajúca dávka je vyčerpaná a uplynuli dva roky od jej priznania.

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti.

Vplyv dobrovoľného ukončenia pracovného pomeru

Skončenie pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.

Živnosť a dávka v nezamestnanosti

Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Sabbatical a dávka v nezamestnanosti

Sabbatical je pracovná prestávka, ktorá trvá napríklad dva mesiace, poprípade aj celý jeden rok. Túto formu oddychu využívajú ľudia, ktorí radi pracujú ale sú unavení a vyčerpaní a potrebujú sa tzv. „zresetovať“ - potrebujú si fyzicky ale hlavne psychicky oddýchnuť a načerpať nové sily na ďalšiu prácu a rozsah klasického počtu dní dovolenky im na to nepostačuje. U nás ešte táto forma benefitu zo strany zamestnávateľa nie je veľmi rozšírená. V prípade sabbaticalu nepredpokladám, že by si zamestnanec hľadal nové pracovné miesto, nakoľko sabbatical je riešený formou súhlasu (uvoľnenia) z pracovného pomeru zamestnávateľa a po ukončení sabbaticalu sa zamestnanec zväčša vracia na svoje pracovné miesto.

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.

Stabilizačný príspevok

Otázky a odpovede ohľadom stabilizačného príspevku

Stabilizačný príspevok a materská dovolenka

Možno stabilizačný príspevok poskytnúť zamestnankyni na materskej dovolenke? Ak áno, odkedy jej začne plynúť záväzok zotrvať u zamestnávateľa počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov? Písomnú dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku môže so zamestnávateľom uzatvoriť (najneskôr do 20. januára 2023) aj zamestnankyňa na materskej dovolenke. Do trojročnej doby zotrvania u zamestnávateľa v pracovnom pomere na dohodnutej pracovnej pozícií v dohodnutom rozsahu pracovného času, ktorá plynie odo dňa podpisu tejto dohody, sa však nezapočítava zvyšný čas čerpania materskej dovolenky u tejto zamestnankyne ku dňu podpisu tejto dohody - teda čas jej reálnej neprítomnosti v práci z tohto dôvodu. To znamená, že táto trojročná doba zotrvania zamestnankyne u zamestnávateľa sa predlžuje o čas čerpania materskej dovolenky pretrvávajúci po podpise tejto písomnej dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku. Uvedené sa rovnako vzťahuje na zamestnanca na rodičovskej dovolenke a otcovskej dovolenke, prípadne PN.

Stabilizačný príspevok a starobný dôchodok

Je možné vyplatiť stabilizačný príspevok zamestnancovi, ktorý je poberateľom starobného dôchodku? Napr. ak sa zaviaže zotrvať v pracovnom pomere na kratšiu dobu ako 3 roky (napr. len na dobu dvoch rokov). Písomnú dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku môže so zamestnávateľom uzatvoriť aj zamestnanec v pracovnom pomere, ktorému v priebehu trvania trojročného záväzku zotrvania u zamestnávateľa v pracovnom pomere na dohodnutej pracovnej pozícií v dohodnutom rozsahu pracovného času vznikne nárok na starobný dôchodok alebo je poberateľom starobného dôchodku. Tento zamestnanec však tiež musí splniť podmienku zotrvania u zamestnávateľa počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov. V písomnej dohode nemôže byť dohodnutá kratšia doba zotrvania než sú tri po sebe nasledujúce roky, ktoré začínajú plynúť po podpise tejto dohody zamestnancom a zamestnávateľom. Ak by sa tento zamestnanec následne po uzatvorení tejto písomnej dohody rozhodol napr. po dvoch rokoch ukončiť pracovný pomer u zamestnávateľa, je povinný vrátiť zamestnávateľovi (a ten následne bezodkladne ministerstvu, ako poskytovateľovi dotácie na úhradu tohto stabilizačného príspevku) alikvotnú (pomernú) časť poskytnutého stabilizačného príspevku, ktorá zodpovedá časti nesplneného záväzku zamestnanca, a to spôsobom uvedeným v otázke č. 24.

Ak sa stabilizačný príspevok poskytne zamestnancovi, ktorý ešte nepožiadal o starobný dôchodok, ani nedoručil žiadosť o ukon č enie pracovného pomeru z d ô vodu odchodu na starobn ý d ô chodok, aj ke ď nárok už naň má a v čase trvania trojročného záväzku pôjde na starobný dôchodok, nemusí pomernú časť vr á tiť? Podľa aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy dosiahnutie veku rozhodného pre priznanie starobného dôchodku nie je samo o sebe dôvodom na možnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom. Ak sa zamestnanec rozhodne podať výpoveď a nejde o dôvody tejto výpovede podľa aktuálneho Zákonníka práce taxatívne ustanovené v § 3o ods. 3 nariadenia vlády (za splnenia ktorých nevznikne zamestnancovi povinnosť vrátiť pomernú časť vyplateného stabilizačného príspevku aj ak nedodrží svoj záväzok zotrvať u zamestnávateľa po dobu najmenej troch rokov a v pracovnom pomere vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť v dohodnutom rozsahu pracovného úväzku), tak bez ohľadu na vek tejto zamestnankyne jej vznikne povinnosť vrátiť pomernú časť vyplateného stabilizačného príspevku v rozsahu nesplnenia tohto záväzku.

Stabilizačný príspevok a skrátený pracovný čas

Opatrovateľky, sestry a praktické sestry majú v zmysle Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa skrátenú pracovnú dobu na 37 hod. týždenne, v 3 - zmennej pracovnej dobe, alebo ustanovený týždenný pracovný čas napr. 35 hod. týždenne. Má sa im krátiť alikvótne v tom prípade aj stabilizačný príspevok? Nie, ak majú zamestnanci ustanovený týždenný pracovný čas v tomto rozsahu, tomu zodpovedá aj „plná“ výška stabilizačného príspevku určená v nariadení, ktorá zodpovedá príslušnej pracovnej pozícii. T.j. ak má zamestnanec (napr. opatrovateľ v ZSS) ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny a jeho rozsah pracovného vzťahu je 37,5 hodiny patrí mu príspevok vo výške 3 000 €. Rovnako ak má zamestnanec (napr. opatrovateľ v ZSS) ustanovený týždenný pracovný čas 35 hodín a jeho rozsah pracovného vzťahu je 35 hodín patrí mu príspevok vo výške 3 000 €. Rozhodujúci je pomer rozsahu jeho pracovného vzťahu k ustanovenému týždennému pracovnému času u konkrétneho zamestnávateľa a na konkrétnej pracovnej činnosti.

#

tags: #prispevok #pri #ziskani #zamestnania #po #24