
Problematika sluchového postihnutia je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Ranná starostlivosť o sluchovo postihnuté deti zohráva kľúčovú úlohu v ich ďalšom vývine a integrácii do spoločnosti. Tento článok sa zameriava na výskum, štúdie a súčasné trendy v rannej starostlivosti o sluchovo postihnutých, pričom sa opiera o poznatky z oblasti surdopedie, pedagogickej audiológie a ďalších relevantných vedných disciplín. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, s dôrazom na terminológiu, diagnostiku, kompenzačné možnosti, výchovu, vzdelávanie a sociálnoprávnu ochranu sluchovo postihnutých.
Surdopedie je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním osôb so sluchovým postihnutím. Historický pohľad na surdopediu odhaľuje postupný vývin vyučovacích metód, ktoré sa prispôsobovali potrebám sluchovo postihnutých. Významným predstaviteľom slovenskej surdopedie je Viliam Gaňo, ktorého prínos pre teóriu a prax vyučovania nepočujúcich je neoceniteľný. Surdopedie úzko súvisí s ďalšími vednými disciplínami, ako sú pedagogika, psychológia, lingvistika, medicína (audiológia, foniatria) a sociológia.
Pre porozumenie problematike sluchového postihnutia je nevyhnutné definovať základné pojmy. Sluchové postihnutie zahŕňa rôzne stupne a typy porúch sluchu, ktoré môžu mať vplyv na vývin reči, poznávania a sociálnu interakciu. Patológia sluchových funkcií a sluchových porúch je oblasť, ktorá sa zaoberá príčinami, prejavmi a diagnostikou sluchových problémov. Klasifikácia sluchových postihnutí sa riadi medzinárodnými štandardmi a slúži na presné určenie stupňa a typu postihnutia.
Včasná diagnostika sluchového postihnutia je kľúčová pre úspešnú intervenciu. Moderná diagnostika využíva širokú škálu metód a techník, ktoré umožňujú presné určenie sluchovej straty. Kompenzačné a protetické možnosti súčasnej vedy, ako sú načúvacie prístroje a kochleárne implantáty, významne zlepšujú kvalitu života sluchovo postihnutých. Kochleárny implantát je indikovaný pre osoby s ťažkou až veľmi ťažkou sluchovou stratou, u ktorých načúvacie prístroje neprinášajú dostatočný úžitok. Aplikácia a využitie kochleárneho implantátu si vyžaduje komplexnú rehabilitáciu a logopedickú starostlivosť.
Docent PharmDr., prvý nepočujúci docent na Slovensku, zdôrazňuje, že osoby so sluchovým postihnutím majú v dôsledku ich postihnutia podstatne obmedzené možnosti sami si telefonicky privolať záchrannú službu, dohodnúť si vyšetrenie u lekára prvého kontaktu alebo u odborného lekára a pod. U nás však pretrváva objednávanie sa iba linkovým telefónom. Bariérou môže byť aj komunikácia v lekárni, ak v rade čaká viac pacientov.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Vývin poznávania u sluchovo postihnutých prebieha odlišne v porovnaní s počujúcimi deťmi, najmä v oblasti jazykového vývinu a abstraktného myslenia. Proces učenia u sluchovo postihnutých si vyžaduje špeciálne metódy a prístupy, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a možnosti. Alternatívy vzdelávania sluchovo postihnutých zahŕňajú integráciu do bežných škôl, špeciálne školy pre sluchovo postihnutých a individuálne vzdelávanie. Sluchová výchova predstavuje systematický rozvoj sluchových schopností a je dôležitou súčasťou komplexnej starostlivosti o sluchovo postihnutých.
Ranná starostlivosť o sluchovo postihnuté dieťa začína v rodine a pokračuje v predškolských zariadeniach. Podpora rodiny a úzka spolupráca s odborníkmi sú nevyhnutné pre optimálny vývin dieťaťa. Predškolské zariadenia pre sluchovo postihnutých ponúkajú špecializované programy, ktoré rozvíjajú komunikačné, kognitívne a sociálne zručnosti detí. Súčasné možnosti a alternatívy vzdelávania sluchovo postihnutých žiakov na základných a stredných školách zahŕňajú integráciu, inklúziu a špeciálne triedy. Vysokoškolské štúdium je pre sluchovo postihnutých dostupné, pričom niektoré univerzity ponúkajú špeciálnu podporu a asistenciu.
Na predstavení novej publikácie Máme dieťa s poruchou sluchu, 2.diel sme sa stretli aj s prof. Darinou Tarcsiovou, jednou z autoriek tejto 2-dielnej publikácie, ktorá pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD. sa v rámci štúdii zaoberala špeciálnou pedagogikou, ktorú ukončila štátnicami zo surdopédie, logopédie a psychopédie. Venuje sa problematike osôb so sluchovým postihnutím a čiastočne hluchoslepotou. Na Katedre špeciálnej pedagogiky UK v Bratislave sa zaoberá komunikáciou, hlavne špecifickými komunikačnými formami. Pri príležitosti predstavenia spomínanej publikácie Máme dieťa s poruchou sluchu, 2. diel sme prof. Darine Tarcsiovej, PhD. Z. V. D. TARCSIOVÁ: Som CODA dieťa, čiže počujúce dieťa nepočujúcich rodičov a toto moje rodinné zázemie ovplyvnilo aj moje profesionálne smerovanie. Vyštudovala som špeciálnu pedagogiku, pričom môj jednoznačný cieľ bola pedagogika sluchovo postihnutých, ktorá sa v tom čase volala surdopédia. Vzhľadom na to, že doma sme s rodičmi posunkovali a ja som prvé z dvoch počujúcich detí, tak ovládam aj fluentne posunkový jazyk, bola som tzv. most medzi svetom počujúcich a Nepočujúcich a venujem sa aj iným činnostiam v rámci komunity Nepočujúcich (napr. tlmočenie).
Význam včasnej diagnostiky je hlavne v tom, že v súčasnosti už vieme, že čím skôr sa strata sluchu zistí, pridelia sa kompenzačné pomôcky a začne sa s dieťaťom pracovať, tak tým väčšiu šancu má vyvíjať sa podobne ako jeho počujúci rovesníci. Potrebné je tiež povedať, že možnosť, že si dieťa s poruchou sluchu osvojí jazyk a reč je neporovnateľne väčšia ako tomu bolo pred cca 30 rokmi. A práve raná/včasná diagnostika a využitie tzv. kritického obdobia má v tomto procese veľmi dôležitú úlohu. Moderná pedagogika sluchovo postihnutých v zahraničí uznáva tzv. model 1-3-6, ktorý znamená: V prvom mesiaci diagnostika straty sluchu, v treťom mesiaci pridelenie kompenzačných pomôcok a v 6 mesiaci začiatok špeciálnopedagogickej starostlivosti. Pri dodržaní týchto termínov je zrejmé, že v oblasti reči môžeme zachytiť veľmi dôležité obdobie napodobňujúceho džavotania (6 - 8 mesiac života), v ktorom sa nám začínali deti so stratou sluchu líšiť od ich intaktných rovesníkov, pretože vzhľadom na svoju stratu sluchu nemohli, resp. nemohli dostatočne napodobňovať zvuky, ktoré sa okolo nich prezentovali a preto sa začínali oneskorovať v osvojovaní si jazyka a reči.
Reakcie rodičov sú v odbornej literatúre veľmi dobre popísané a je to podobne ako aj u iných skupín detí so zdravotným znevýhodnením. Veľmi zjednodušene ide o nasledovné reakcie: šok - popretie - úzkosť a strach - vina - hnev - depresia - prijímanie reality - negatívne reakcie, strácajú na sile - následne začínajú rodičia vnímať aj silné stránky svojho dieťaťa a riešiť oblasti, ktoré sú dôležité pre ich dieťa (odborníci, starostlivosť, kontaktovanie iných rodín…). Rodičia musia prejsť všetkými týmito reakciami, ale u každého z nich môžu trvať jednotlivé časti rozlične dlho a mať rozličný charakter.
Prečítajte si tiež: Slovenský výskum paliatívnej starostlivosti
Program Mobilný pedagóg sa realizuje už 5 ročníkov a je to program, ktorý realizuje TELECOM prostredníctvom nadácie PONTIS. Zjednodušene povedané ide o podporu rodín s deťmi so stratou sluchu priamo v rodine. Okrem toho, že počas 10 mesiacov chodí do rodín špeciálny pedagóg, tak rodičia majú dve stretnutia, úvodné a záverečné, kde sa stretávajú, vzájomne spoznávajú, vymieňajú si skúsenosti zo starostlivosti o takéto dieťa… V posledných ročníkoch sa nám podarilo dostať do programu už niekoľkomesačné deti, čiže rodiny mali možnosť začať veľmi skoro špeciálnopedagogickú podporu. Tým, že sa podpora realizuje doma, rodičia vidia, že nemusí ísť len o cielene cvičenia, ale že dieťa môžu rozvíjať počas každodenných aktivít a že môžu pri tom používať bežné pomôcky, ktoré majú doma (napr. hrnce, varešky..).
Komunikácia je kľúčovým aspektom života sluchovo postihnutých. Rozvoj komunikačných zručností, slovnej zásoby a čítania je prioritou v ich vzdelávaní. Klasifikácia komunikačných systémov zahŕňa orálnu komunikáciu, manuálnu komunikáciu (posunkový jazyk) a kombinované prístupy. Totálna komunikácia a bilingválne prístupy sa zameriavajú na využitie všetkých dostupných komunikačných prostriedkov a na rozvoj materinského jazyka (posunkového jazyka) a hovoreného jazyka. Poruchy reči a komunikácie môžu byť spojené so sluchovým postihnutím, preto je dôležitá logopedická intervencia. Vzájomné pôsobenie jednotlivých zmyslových analyzátorov má vplyv na komunikáciu sluchovo postihnutých.
Strata sluchu rôzneho stupňa si vyžaduje vyššiu schopnosť komunikácie, prejavovania svojich myšlienok, pocitov a interakcie so svojím okolím. Zároveň sa vyžaduje schopnosť prijímať informácie prostredníctvom rôznych komunikačných foriem, ktoré sú pre nich vhodné a prístupné.
V súčasnej spoločnosti sa komunikačné technológie považujú za mimoriadne dôležité pre online interakciu, výmenu informácií a preukazovanie vlastnej identity. Ide o moderný trend spoločenského života, ktorý ovplyvňuje aj skupinu osôb s poruchou sluchu vrátane nepočujúcich. Využívajú rôzne dostupné platformy sociálnych médií na spojenie s priateľmi alebo skupinami ľudí. Osoby s poruchou sluchu si zároveň rýchlejšie získavajú viac informácií, ktoré zvyčajne nedostávajú tak rýchlo ako počujúce osoby počúvajúce správy z rádia či sledujúce televíziu.
Novšie formy sociálnych médií výrazne prekonali bariéru medzi nepočujúcimi a počujúcimi osobami, ako aj širokou verejnou spoločnosťou. Jedným z hlavných míľnikov na platforme sociálnych médií bol vynález internetu, ktorý priniesol veľké rozšírenie vedomostí a poznatkov. Komunikácia nepočujúcich je založená predovšetkým na vizuálnom spôsobe komunikačného kanálu, ktorý sa spravidla prenáša prostredníctvom posunkového jazyka, písomnej formy hovoreného jazyka alebo čítania textových správ.
Prečítajte si tiež: Reálna skúsenosť sociálneho pedagóga
Používanie súčasných sociálnych médií pomáha nepočujúcim osobám vyjadrovať svoje myšlienky a pocity voči ostatným, komunikovať s rodinou a priateľmi a budovať medziľudské vzťahy. Prístup k informáciám a poznatkom o osobnom živote jednotlivcov a ich komunitách prostredníctvom sociálnych médií zvýšil súdržnosť komunity nepočujúcich. V súčasnosti majú nepočujúci možnosť sledovať aktuálne informácie z domova a zo sveta, ako aj skúmať množstvo dostupných informácií. Komunita nepočujúcich sa teší z dostupnosti digitálnej komunikácie - sociálnych médií. Vníma to ako alternatívny druh komunikácie, pretože bola dlhodobo vylúčená z jednoduchého prístupu k tradičným médiám. O svoje nádherné individuálne zážitky sa delia v danej komunite. Nepočujúci ľudia navzájom komunikujú a sociálne médiá sa pre nich stávajú domovom pre konverzáciu a priateľstvo. Individuálne alebo skupinové zážitky sú vyjadrené v textoch, prejavoch a prostredníctvom komunikačných kanálov sa odovzdávajú ďalším nepočujúcim ľuďom a širšej komunite.
Viaceré štúdie naznačujú, že primárna písomná komunikácia na sociálnych sieťach v mnohých prípadoch pomáha maskovať stratu sluchu, čo spôsobuje, že osoby s poruchou sluchu sa cítia menej stigmatizované. Emotikony majú tiež veľký význam pre nepočujúcich ľudí, pretože posilňujú význam ako náhradu za paralingválne prostriedky, ľudské hlasy alebo zvuky, ktoré nepočujú. Používajú sa na vyjadrenie pocitov radosti, bolesti, smútenia, sklamania, hnevu alebo šťastia.
Sociálne médiá sú online médiá, v rámci ktorých obsah vytvárajú a zdieľajú používatelia.
Cieľom výskumu bolo preskúmať preferencie, účely a vzorce používania dostupných sociálnych médií medzi osobami s poruchou sluchu v súčasnosti.
Štruktúrované dotazníky vo formáte formulára patriaceho softvéru Google Disk vyplnilo až 212 respondentov v období od 18. októbra do 25. novembra 2024. Pod každou položkou bola vytvorená videonahrávka s prekladom otázky a jej odpovedí do slovenského posunkového jazyka, keďže niektorí respondenti s poruchou sluchu preferujú slovenský posunkový jazyk ako komunikačný jazyk, a súčasne aby sme predišli neporozumeniu otázok a vybraných odpovedí od respondentov.
Všetci účastníci výskumu boli osoby s poruchou sluchu rôzneho stupňa straty sluchu rozdelené do piatich kategórií. V prvej kategórii ľahkej straty sluchu (26 - 40 dB) sa zúčastnili 3 respondenti (1,4 %), v druhej kategórii strednej straty sluchu (41 - 55 dB) rovnako 3 respondenti (1,4 %), v tretej kategórii stredne ťažkej straty sluchu (56 - 70 dB) 20 respondentov (9,4 %), vo štvrtej kategórii ťažkej straty sluchu (71 - 90 dB) 45 respondentov (21,3 %) a v piatej kategórii veľmi ťažkej straty sluchu (91 dB a viac) 141 respondentov (66,5 %). Z 212 respondentov deviati (4,3 %) používajú kochleárne implantáty, 98 respondentov (46,2 %) používa načúvacie aparáty a zvyšných 105 respondentov (49,5 %) nepoužíva žiadnu pomôcku.
Respondenti podľa pohlavia boli zastúpení 134 ženami (63,2 %) a 78 mužmi (36,8 %). V skupine od 18 do 24 rokov bolo 13 respondentov (6,1 %), skupinu od 25 do 44 rokov tvorilo spolu 111 respondentov (52,4 %), v skupine od 45 do 64 rokov bolo 79 respondentov (37,3 %) a do skupiny nad 65 rokov patrilo dohromady 9 respondentov (4,2 %).
Rozloženie vzorky podľa územného zastúpenia: 59 respondentov (27,8 %) pochádzalo z Bratislavského kraja, 26 respondentov (12,3 %) z Trnavského, 21 (9,9 %) z Prešovského, 21 (9,9 %) zo Žilinského, po 19 (2x po 9,0 %) z Banskobystrického a Nitrianskeho, 16 (7,5 %) z Trenčianskeho, 15 (7,1 %) z Košického kraja a zvyšných 16 respondentov (7,5 %) tvorili Slováci žijúci v zahraničí. V súvislosti s dosiahnutým vzdelaním malo najviac respondentov, celkovo 101 respondentov (47,6 %), stredoškolské vzdelanie s maturitou. Podľa typu základnej školy navštevovalo 171 respondentov (80,7 %) základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím, 30 respondentov (14,1 %) základnú školu bežného typu a 11 respondentov (5,2 %) základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím a základnú školu bežného typu. Tí istí respondenti odpovedali aj na otázku o type strednej školy, pričom 154 respondentov (72,6 %) vychodilo strednú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím, 54 respondentov (25,5 %) strednú školu bežného typu, 3 respondenti (1,4 %) strednú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím a strednú školu bežného typu a zvyšný 1 respondent (0,5 %) neodpovedal (zrejme ide o študenta, ktorý ešte navštevuje strednú školu).
V domácnosti preferujú posunkový jazyk dve tretiny respondentov (66 %), zatiaľ čo necelá tretina respondentov (29,7 %) používa v domácnosti hovorený jazyk. Drvivá väčšina respondentov (94,3 %) komunikuje s nepočujúcimi priateľmi posunkovým jazykom. Pri komunikácii s počujúcimi priateľmi prevláda hovorený jazyk u takmer dvoch tretín respondentov (63,2 %). Necelá tretina respondentov (29,2 %) využíva písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s počujúcimi priateľmi.
Messenger využíva 85,3 % respondentov (181), čo ho radí medzi najčastejšie používané komunikačné platformy. Instagram je preferovaný pre sledovanie vizuálneho obsahu a využíva ho 77,8 % respondentov (165). YouTube sleduje 46,2 % respondentov (98) pre sledovanie videonahrávok. Telegram používa 19,8 % respondentov (42) na odosielanie správ. Instagram je druhým najpreferovanejším sociálnym médiom, ktoré využíva 26,4 % respondentov. Messenger je preferovanou platformou pre 14,6 % respondentov. YouTube používa na sledovanie videí len 2,4 % respondentov.
Najpopulárnejším technickým prostriedkom pre prístup k sociálnym médiám je smartfón, ktorý používa 90,1 % respondentov. Notebook ako prostriedok pre sociálne médiá využíva 35,4 % respondentov. Najväčšia skupina respondentov, konkrétne 39,2 %, trávi na sociálnych médiách 1 - 2 hodiny denne.
74,5 % respondentov preferuje pasívne sledovanie videonahrávok v slovenskom posunkovom jazyku (SPJ). 71,7 % respondentov preferuje sledovanie videonahrávok v slovenskom jazyku (SJ) so zaopatrenými titulkami. Rovnaký podiel, 71,7 % respondentov uprednostňuje čítanie písaných informácií, textov v slovenskom jazyku (SJ). Väčšina (64,2 %) sa aktívne vyjadruje na sociálnych médiách v slovenskom posunkovom jazyku. Takmer dve tretiny respondentov (62,3 %) aktívne používajú písanú formu slovenského jazyka na vyjadrovanie sa.
Integrácia sluchovo postihnutých do intaktnej majority je dôležitým cieľom sociálnej inklúzie. Bariéry v komunikácii a prístupe k informáciám môžu sťažovať ich plnohodnotné zapojenie do spoločenského života. Podpora a integrácia sluchovo postihnutých je zakotvená v štátnej a európskej legislatíve. Sociálnoprávna ochrana sluchovo postihnutých na Slovensku zabezpečuje ochranu ich práv a právom chránených záujmov v ich záujme a v ich prospech.
Európska kultúrna spoločnosť (EKS) a Slovenský zväz sluchovo postihnutých (SZPB) už niekoľko rokov spolupracujú na projektoch, ktoré sú zamerané na vzdelávanie sluchovo postihnutých a ich lepšie začlenenie do pracovného života. Cieľom nosných aktivít spolupráce je podpora celoživotného vzdelávania sluchovo postihnutých. V roku 2005 bolo prostredníctvom rezidenčných školení, ktoré viedli sluchovo postihnutí lektori Michal Hefty a Richardf Schramm vyškolených viac ako 100 sluchovo postihnutých v 10 regiónoch Slovenska.
V januári 2006 začali s realizáciou 2. fázy projektu s názvom Bezbariérové vzdelávanie sluchovo postihnutých. Cieľom projektu Bezbariérové vzdelávanie sluchovo postihnutých (SP) -zvyšovanie digitálnej gramotnosti SP je vyškoliť 120 sluchovo postihnutých z 10 regiónov Slovenska, ktorí po absolvovaní kurzu získajú nové vedomosti a zručnosti v ovládaní počítača a internetu. Školenia sa realizujú formou bezbariérového prístupu.
Cieľom projektu je zvyšovanie digitálnej gramotnosti sluchovo postihnutých formou kombinovaného vzdelávania, ktoré využíva aj nové formy vzdelávania - e-learning. E-learningový vzdelávací program Informačno komunikačné technológie a internet pre sluchovo postihnutých je prvým vzdelávacím programom na Slovensku, ktorý aplikoval do metodiky posunkovú reč. Školenia sa poskytujú bezplatne a môžu sa na ne prihlásiť všetci záujemcovia z radov sluchovo postihnutých.
Organizátori očakávajú, že pomôžu etablovať bezbariérovou formu vzdelávania sluchovo postihnutých (sluchovo postihnutí školia sluchovo postihnutých), rozšíriť nové možnosti komunikácie sluchovo postihnutých s počujúcim i nepočujúcim svetom prostredníctvom IKT. Hlavným cieľom je postupne aplikovať nové formy vzdelávania do každodenného života a postupne otvoriť sluchovo postihnutým cestu k novým príležitostiam na trhu práce v profesiách s prevahou duševnej činnosti.
Aby sme mohli pomáhať komunite rodičov detí s poruchou sluchu, muselo sa dať dokopy veľa ľudí, myšlienok a entuziazmu. Na začiatku sme bojovali s nedostatkom informácii, nájdením tých správnych odborníkov a pomoci, hľadaním priateľov, ktorí by prežívali to isté čo my. Neskôr sme sa snažili vymyslieť spôsob, ako vytvoriť „miesto“, kde by sa tieto informácie ucelene, zdarma a dostupne dali nájsť. Na našej novej ceste sme spoznali skvelých priateľov, neoceniteľných odborníkov, utužili si rodinné vzťahy a v mnohých ohľadoch sme aj napriek tomu, že sme veľa riskovali a často krát šli vlastnou cestou, mali obrovské šťastie. Bez nikoho a ničoho v našom živote by sme dnes neboli tam, kde sme. Bez tohto všetkého, by náš syn dnes nemohol byť taký, aký je. Dnes má náš syn 3 roky, ťažkú poruchu sluchu kompenzovanú načúvacími prístrojmi a okrem zhoršenej výslovnosti nemá problém začleniť sa do počujúceho sveta.
V decembri 2013 sme sa stretli s Ľubkou a Ferom Majtánovcami. Skúsenosť s Maťkom im pomohla zamyslieť sa nad Infosluchom a ich neskutočný entuziazmus spojil viacerých ľudí dobrej vôle. A tak som sa spolu s nimi a Maťkou Rzymanovou pustila do nového projektu - portálu Nepocujucedieta.sk. Verím, že teraz sa už môj sen skutočne naplní a rodičia sa podelia o svoje pocity, skúsenosti, rady a nápady. Stránka vychádza zo skvelej stránky www.infosluch.sk Silvie Hovorkovej, ktorá bola dlhé roky jediným zdrojom informácií pre rodiny s deťmi s poruchou sluchu. Na webovej stránke NepocujuceDieta.sk si môžete prečítať moje príspevky o sluchovej výchove, ale aj o komunikácii, ktoré považujem za dôležitú súčasť starostlivosti o dieťa s poruchou sluchu.
Osoby so sluchovým postihnutím sú špecifickou marginalizovanou skupinou osôb v našej spoločnosti. V samotnej spoločnosti sa stretávajú s komunikačnou a informačnou bariérou, čo je jednou z príčin ich vyčlenenia z majoritnej spoločnosti. Nepočujúci ako primárny komunikačný prostriedok využívajú posunkový jazyk, prostredníctvom ktorého získavajú informácie v im najvhodnejšej forme. Slovenský jazyk v hovorenej alebo písomnej forme je pre osoby so sluchovým postihnutím až druhým jazykom a je pre nich „cudzím“ jazykom, rovnako ako pre počujúcich je anglický jazyk cudzím jazykom.
Titulkované programy sa aj z tohto dôvodu považujú za jeden z nástrojov na rozvíjanie funkčnej gramotnosti, a to ako písania, tak aj čítania s porozumením. Zabezpečovanie titulkov je jednou z podmienok pre vytváranie rovnakých príležitostí a možnosti ľudí so zdravotným postihnutím, v našom prípade konkrétne ľudí so sluchovým postihnutím, zúčastňovať sa na živote spoločnosti, a to konkrétne v kultúrnej oblasti.
Prvé pokusy o vytvorenie titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím sa datujú do 70. rokov minulého storočia, pričom v 80. rokoch sa už audiovizuálne texty a audiovizuálny preklad začínajú charakterizovať ako špecifický typ komunikácie. Na území Slovenskej republiky ako prvá televízia, ktorá na konci 90. rokov dobrovoľne spustila zopár relácií s titulkami bola TV Markíza. Ďalšie vysielanie sprevádzané titulkami boli v ďalších rokoch už priamo upravené zákonom.
Titulkované programy predstavujú určitý prielom pre osoby so sluchovým postihnutím. Osoby so sluchovým postihnutím sú vystavované písomnej forme hovoreného jazyka a podporujú prirodzený vývin gramotnosti od detstva. V tejto súvislosti sa začína používať pojem „televízna gramotnosť“. Titulkovanie sa teda právom považuje za spôsob debarierizácie a znižovania informačnej bariéry u osôb so sluchovým postihnutím.
Titulky samotné sú zväčša umiestnené na spodnej časti obrazovky, pričom spĺňajú určité podmienky. Ako najvhodnejšie, vzhľadom aj na ďalšie špecifiká titulkov, sa považujú jednoriadkové titulky, Zväčša sa však vytvárajú dvojriadkové titulky, a to aj vzhľadom na fakt, že do titulkov sa dopĺňajú aj informácie v zátvorke (zvoní telefón, padol pohár, buchli dvere, označenie vnútorného monológu osoby…), ktoré dávajú zmysel deju a pochopenie pre nepočujúceho. Text je zarovnaný na stred a maximálna dĺžka znakov v jednom riadku je v počte 36 znakov. Každý riadok titulkov by mal byť na obrazovke po dobu 3 sekúnd, druhý riadok 1 - 2 sekundy. Pri titulkoch sa využíva viacero farieb na odlíšenie osôb počas rozhovoru. Titulky sú zobrazené na tmavom podklade a farebnosť písma je v kontraste k podkladu. Farba písma nemôže byť červená, fialová a sivá, pričom v jednom programe sa nemôže použiť viac ako päť farieb. Veľkosť titulkov by mala byť taká, aby nerušila vizuálnu stránku programu a súčasne bola čitateľná pre osobu so sluchovým postihnutím. Ako font sa využíva Times New Roman a Arial. Písmo je jednoduché, kurzíva a tučné písmo sa využíva na zvýraznenie priamej reči alebo komentára. Napríklad, ak osoba nie je na obraze, ale rozpráva, označí sa veľkým písmom jej meno a po ňom sa dá dvojbodka. V prípade, že je potrebné skrátenie titulkovaného textu, jeho úprava nemôže narušiť alebo skresliť zmysel hovoreného slova.
#
tags: #výskum #sluchovo #postihnutých #na #Slovensku