Rozširovanie internetu na Slovensku: Štatistiky, výzvy a perspektívy

Slovensko, rovnako ako ostatné členské štáty Európskej únie, čelí výzve naplnenia ambicióznych cieľov v oblasti digitalizácie. Kľúčovým aspektom je dokončenie internetizácie územia, predovšetkým pokrytie tzv. bielych miest, a zabezpečenie plošného zvýšenia kvality internetového pripojenia na vysokorýchlostné. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje nielen technické inovácie, ale aj efektívnu spoluprácu medzi rôznymi subjektmi a strategické investície.

Súčasný stav internetizácie a ciele EÚ

Európska únia si stanovila ambiciózne ciele pre oblasť digitalizácie do roku 2025. Slovensko sa zaviazalo výrazne zvýšiť pokrytie internetovým pripojením s rýchlosťou aspoň 100 megabitov za sekundu (Mbit/s). Pre významné subjekty, ako sú školy, dopravné uzly a poskytovatelia verejných služieb, sa požaduje prístup k pripojeniu s rýchlosťou až 1 gigabit za sekundu (Gbit/s). Tieto ciele kladú vysoké nároky na rozširovanie a modernizáciu existujúcej infraštruktúry.

Riešenia a inovácie v praxi

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) aktívne hľadá riešenia na efektívne dosiahnutie stanovených cieľov. Jednou z ciest je spolupráca s prevádzkovateľmi elektroenergetickej infraštruktúry. Východoslovenská distribučná, a.s. (VSD) demonštrovala v obci Rozhanovce praktický príklad využitia existujúcej distribučnej sústavy doplnenej o optickú vrstvu na vzdušnom elektrickom vedení nízkeho napätia (NN).

VSD dopĺňa svoju infraštruktúru o optickú sieť v súlade s odporúčaniami Európskej komisie, ktoré uprednostňujú využitie existujúcich sietí na rozširovanie internetu. Upgrade distribučnej sústavy na tzv. smart grid, ktorý zahŕňa aj optickú nadstavbu, prináša viaceré výhody. Optická sieť má vyššiu kapacitu, ako potrebuje distribútor, a VSD sa o ňu chce podeliť s telekomunikačnými partnermi. Tento model "čisto veľkoobchodného poskytovateľa" je v súlade s víziou Európskej komisie a preferovaným modelom aj z pohľadu európskych dotačných schém.

Projektový manažér VSD Ivan Trpčevski vyzýva telekomunikačné spoločnosti k spolupráci s cieľom naplniť záväzok vlády SR o pokrytí bielych miest. Vedúci oddelenia stratégie RÚ Ivan Marták ocenil aktivity VSD, ktoré šetria štátu desiatky až stovky miliónov eur bez nároku na podporu z verejných zdrojov.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Prekážky a výzvy

V praxi sa ukazuje, že zainteresované subjekty nie sú vždy dostatočne pripravené na tento nový koncept spolupráce sieťových odvetví. Problémy môžu ohrozovať prevádzkyschopnosť distribučného vedenia a brániť ďalšiemu rozvoju. Ďalšou prekážkou sú rozdielne prístupy stavebných úradov pri povoľovaní doplnení distribučných vedení o optiku a prepájanie existujúcich koridorov distribučných vedení. Zástupcovia RÚ deklarovali, že iniciatívy VSD podporujú a chcú pomáhať pri riešení problémov v praxi v rámci svojich kompetencií.

Štatistiky a trendy v používaní internetu

Počiatky internetu siahajú do roku 1969, pričom oficiálny dátum vzniku je 1. január 1983. V roku 1990 sa internet začal používať na komerčné účely. V roku 1998 bolo na internet pripojených viac ako 36 miliónov počítačov na svete a v roku 2000 to bola viac ako 1 miliarda zariadení. Podiel obyvateľstva používajúceho internet sa extrémne rýchlo zvýšil medzi rokmi 1996 a 2022.

Podľa správy Digital 2023 trávime v online priestore v celosvetovom meradle priemerne viac ako 6 a pol hodiny denne, z toho 2 a pol hodiny na sociálnych sieťach a 1 a štvrť hodiny hraním hier. Deti vo veku 9 až 16 rokov trávia na internete priemerne 167 minút denne. V Slovenskej republike to je 145 minút a v Českej republike 134 minút. Najčastejšie používaným zariadením prepojeným s internetom je smartfón. Osemdesiat percent dospievajúcich v Európe vo veku 15 a 16 rokov ho používa denne.

Riziká nadmerného používania internetu a závislosť

S nárastom používania internetu sa objavujú aj riziká spojené s nadmerným používaním a závislosťou. Na riziko internetovej závislosti ako klinického syndrómu poukázala už v roku 1996 Youngová. Porucha internetovej závislosti (Internet Addiction Disorder) stále nefiguruje ako samostatná nozologická jednotka v klasifikačných systémoch DSM-5 a ICD-11.

Metaanalýza Menga et al. (2022) viedla k odhadom prevalencie jednotlivých typov závislostí. Špecifické patologické používanie internetu (SPIU) sa týka ľudí, ktorí sú závislí od špecifickej funkcie internetu, ako je napríklad online sexuálny materiál, online aukčné služby, online obchodovanie s akciami a online hazardné hry. Špecifická závislosť od internetu sa viaže na činnosti pôvodne neviazané na internetové prostredie, ako je závislosť od virtuálnej sexuality, virtuálnych vzťahov, internetové kompulzie, preťaženie informáciami a závislosť od počítača (hranie hier). Generalizované patologické používanie internetu (GPIU) je všeobecné viacrozmerné nadmerné používanie internetu, ktoré zahŕňa plytvanie časom v online priestore bez jasného cieľa.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Nadužívanie technológií a internetu od skorého detského veku môže mať za následok deštruktívne zmeny v biofyziológii a biochémii mozgu.

Modely vysvetľujúce závislosť od internetu

Existuje viacero modelov, ktoré vysvetľujú závislosť od internetu.

• Biologický model: Zameriava sa na symptómy ako impulzivita, baženie, zníženie dopamínovej aktivity a zmeny šedej hmoty mozgu.
• Kognitívno-behaviorálny model: Zameriava sa na kognitívne, špeciálne obsesívne, myšlienky.
• Komponentový model: Zameriava sa na komponenty závislosti, medzi ktoré patrí saliancia, modifikácia nálady, tolerancia, abstinenčné príznaky, konflikty, relaps.
• Model I-PACE: (An Interaction of Person-Affect-Cognition-Execution): Integratívny model, ktorý ponúka komplexnú odpoveď na otázku, ktorí ľudia sú disponovanejší stať sa závislými od látok alebo procesov.

Model I-PACE a závislosť od virtuálnych sociálnych vzťahov

Model I-PACE zdôrazňuje interakciu medzi kontextuálnymi premennými (možnosť získať odmenu, prerušované posilnenie, dostupnosť, cenová dostupnosť), reakciami človeka (špecifické správanie, skúsenosť odmeny, pocity potešenia, zníženia negatívnej nálady, rozvoj reaktivity na podnety, rozvoj implicitných kognícií, zmeny v očakávaniach) a dôsledkami závislosti od internetu.

Ľudia ohrození závislosťou od virtuálnych vzťahov intenzívne vnímajú stres, vonkajšie konflikty a negatívnu náladu a hľadajú prostriedky na ich redukciu. Človek vyhľadáva podnety, ktoré potvrdzujú jeho hodnotu vo virtuálnych vzťahoch a je v nich aktívny. Kognitívne skreslenia, ako sú nerealistické očakávania a ilúzie, zohrávajú dôležitú úlohu. Štýly zvládania náročných situácií, ako je únik od reálnych problémov do virtuálneho prostredia, môžu viesť k závislosti. Komunikácia v online prostredí u týchto ľudí nie je partnerská, ale je skôr orientovaná na potvrdenie vlastnej vnímanej dominantnej, respektíve submisívnej pozície. Únikové spávanie do virtuálneho sociálneho sveta ovplyvňuje kognitívne a afektívne spracúvanie informácií a vedie k zhoršeným exekutívnym funkciám a deregulovanému správaniu.

Ekonomické aspekty a investície do internetovej infraštruktúry

Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií (MF) SR odhadujú, že ultrarýchly internet na Slovensku nepotrebuje veľké investície štátu. Odporúčajú dotovať dotiahnutie optických káblov len do úrovne obcí a nenahrádzať súkromných operátorov štátnymi investíciami. Podľa aktuálnych plánov operátorov má byť do roku 2022 pokrytých 59 percent domácností.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Analytici upozorňujú, že pri rozširovaní pokrytia je potrebné zohľadniť všetky relevantné technológie a spôsoby financovania, dlhodobé plány operátorov a dopyt po nových službách. Optimálne riešenia je potrebné prispôsobiť jednotlivým lokalitám. Vo vzdialených a menej husto osídlených oblastiach môže pripojenie v potrebnej kvalite zabezpečiť bezdrôtová 5G technológia, ktorá má výrazne nižšie jednotkové náklady ako optické siete. Kombinácia pevných a bezdrôtových sietí môže výrazne zrýchliť rozširovanie pokrytia.

Rozširovanie sietí 5G na Slovensku

Rozširovanie sietí 5G na Slovensku nabralo obrovské tempo. Orange, O2 aj Telekom pracujú na plné obrátky a pokrývajú nové územia. Orange má 5G pre 61,4 % populácie, O2 pre 69,3 % populácie a Telekom pre 48,7 % populácie. Aj 4ka deklaruje snahu budovať 5G.

Motivácie operátorov sú rôzne. V prípade O2 je to súčasť rekonštrukcie siete. Telekom a O2 budú v budúcnosti spájať siete. Orange musí držať tempo s konkurentmi a ponúknuť zákazníkom niečo navyše, keďže od budúceho roka sprístupní 4ke svoju 4G sieť.

tags: #rozširovanie #internetu #na #Slovensku #štatistiky