
Aktivačný príspevok je jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi, ktorá je naviazaná na životné minimum. Cieľom tohto príspevku je motivovať nezamestnaných občanov k aktivite a zlepšeniu ich šancí na uplatnenie sa na trhu práce. Tento článok sa zameriava na aktivačný príspevok, jeho podmienky, výšku a ďalšie dôležité aspekty.
Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, pod ktorú sa nesmie dostať fyzická osoba, aby neupadla do tzv. hmotnej núdze. Jeho účelom je garantovať, že človek má zabezpečené aspoň úplné minimum - najzákladnejšie podmienky na dôstojný život. Je dôležité nezamieňať si ho s minimálnou mzdou, ktorá je najnižšou povolenou odmenou za prácu.
Životné minimum sa každoročne upravuje, aby odrážalo vývoj životných nákladov a inflácie. Úprava životného minima vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie. Ak je napríklad rast životných nákladov nižší než rast príjmov, použije sa na výpočet valorizácie práve tento nižší koeficient. Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm pridelených jednotlivým členom domácnosti. Aktuálnu výšku životného minima nájdete na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Životné minimum nie je len pojem zo sociálnej politiky. Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane pre zamestnanca je naviazaný na výšku životného minima. Podľa informácií od účtovnej a poradenskej firmy Arisan sa výška nezdaniteľnej časti určuje vždy od 1. januára na základe životného minima platného k tomuto dátumu. Pre rok 2025 platí nezdaniteľná časť vo výške 273,99 eur × 21 ÷ 12 = 479,48 eur mesačne. Životné minimum platné od 1. júla 2025 (284,13 eur) ovplyvní výšku nezdaniteľnej časti až od 1. januára 2026.
Životné minimum je kľúčové pre posudzovanie nároku na dávky v hmotnej núdzi. Mnoho ďalších sociálnych dávok je priamo alebo nepriamo viazaných na výšku životného minima. Pri exekúcii má každý nárok na určitú sumu zo mzdy, ktorú mu exekútor nemôže zraziť. Účtovná a poradenská firma Arisan upozorňuje, že nepostihnuteľná suma pri exekúcii závisí od jej typu. Pri neprednostnej exekúcii je suma, ktorá sa nesmie strhnúť zo mzdy, 140 % životného minima na samotného dlžníka.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Niekedy aj sociálne štipendiá, ktoré poskytujú vysoké školy alebo štát, sú naviazané na životné minimum. Pri posudzovaní nároku sa zohľadňuje výška príjmov domácnosti v pomere k životnému minimu. V určitých prípadoch môže zdravotné poistenie za poistenca platiť štát. Pri rozhodovaní sa posudzuje aj výška príjmu v porovnaní so životným minimom. Pri žiadosti o hypotéku banka vždy posudzuje, či bude žiadateľ schopný úver splácať. Podľa zákona musí banke vyjsť, že klientovi po splátke zostane aspoň suma na úrovni životného minima. Čím vyššie je životné minimum (napríklad ak sa každoročne zvyšuje kvôli inflácii), tým viac peňazí musí človeku zostať na účte po zaplatení splátky.
Úrady automaticky nezisťujú, či niekto žije pod hranicou životného minima. Žiadosť sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta vášho trvalého bydliska.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Je to jedna z dávok v hmotnej núdzi, ktorá má motivovať nezamestnaných k aktivite a zlepšeniu svojich šancí na nájdenie si zamestnania. Aktivačný príspevok je finančná pomoc od štátu, ktorá má motivovať občanov v hmotnej núdzi k zvýšeniu ich šancí na uplatnenie sa na trhu práce.
Od 1. januára 2025 sa suma aktivačného príspevku upravuje v nadväznosti na úpravu súm životného minima. Opatrenie navrhuje upraviť sumu aktivačného príspevku na 88,40 eur. Aktivačný príspevok je 63,07 eura mesačne.
88,40 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR) spustilo od 1. apríla 2024 Projekt na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných. Aktivačnými prácami a príspevkom má byť podporených asi 15-tisíc ľudí.
Cieľom projektu je, aby dlhodobo nezamestnaní vykonávali menšie služby pre mestá a obce, samosprávne kraje a organizácie. Ak uchádzač chce, aby mu bol vyplatený aktivačný príspevok, musí odpracovať minimálne 64 hodín mesačne.
Nárok na aktivačný príspevok vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď súhrnný príjem členov domácnosti nedosahuje hranicu životného minima a členovia domácnosti nemajú žiadne iné zdroje a možnosti príjmu.
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Pre posúdenie, či je osoba v hmotnej núdzi, sa berú do úvahy nasledovné sumy životného minima:
Je potrebné overiť aktuálnu výšku životného minima na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne.
Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Nárok na aktivačný príspevok má člen domácnosti, ktorý:
Aktivačný príspevok sa poskytuje, ak člen domácnosti vykonáva jednu z nasledovných aktivít:
Obec a samosprávny kraj sú povinné dohliadať na to, ako sa služby realizujú, kontrolovať osoby priamo na mieste je oprávnený aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý:
Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj, menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť vykonávané najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť opätovne vykonávané najskôr po uplynutí 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré začínajú plynúť od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené predchádzajúce vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti, za ktoré patril aktivačný príspevok.
Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Dávka sa znižuje, ak člen domácnosti:
Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Ak si myslíte, že spĺňate podmienky na získanie aktivačného príspevku, postupujte nasledovne:
Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené TU.
Okrem aktivačného príspevku môže domácnosť v hmotnej núdzi získať aj ďalšie príspevky:
Systém sociálnej pomoci na Slovensku je rozsiahly a zahŕňa rôzne dávky a príspevky, ktoré majú za cieľ pomôcť občanom v rôznych životných situáciách. Medzi tieto príspevky patrí aj osobitný príspevok, ktorého cieľom je podporiť osoby v hmotnej núdzi.
Osobitný príspevok je jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa poskytuje príjemcovi, ktorému sa poskytuje alebo poskytovala pomoc v hmotnej núdzi. Cieľom osobitného príspevku je zvýšiť motiváciu občanov v hmotnej núdzi k aktívnemu hľadaniu zamestnania a k zlepšeniu ich finančnej situácie.
Nárok na osobitný príspevok sa uplatňuje na ÚPSVaR doručením zmluvy, ktorej obsahom je vznik právneho vzťahu - pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu dohodnutého najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a dohodnutom príjme najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z.
Podľa § 16 Zákona 417/2013 Z. Osobitný príspevok patrí fyzickej osobe počas trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu vo výške 63,07 eura mesačne ďalších 6 kalendárnych mesiacov.
Osobitný príspevok patrí fyzickej osobe aj vtedy, ak v období 12 kalendárnych mesiacov od vzniku nároku na osobitný príspevok skončí pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a opätovne vznikne pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah. Osobitný príspevok patrí v rozsahu a vo výške, v ktorom by patril, ak by pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil.
Osobitný príspevok nepatrí fyzickej osobe odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom mala uplynúť výpovedná doba, ak pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil z dôvodu ochrannej doby podľa osobitných predpisov.
Nárok na osobitný príspevok môže vzniknúť fyzickej osobe až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí osobitného príspevku z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. a) a úrad zistil, že príjemca neplní podmienku podľa odseku 1 písm. a).
Nárok na osobitný príspevok zaniká, ak sa členovi domácnosti prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Nárok na osobitný príspevok môže fyzickej osobe vzniknúť až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí osobitného príspevku z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. a) a úrad zistil, že príjemca neplní podmienku podľa odseku 1 písm.
Inštitút osobitného príspevku pre spevákov, hráčov na dychovom nástroji a tanečných umelcov, ktorí vykonávali profesiu v inštitúciách zriadených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, príp. zriadených podľa osobitného zákona, zaviedla novela zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2002.
S účinnosťou od 1. júla 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.103/2014″), ktorý Národná rada SR schválila dňa 25. marca 2014. Zákon č. 103/2014 nanovo upravil podmienky priznania osobitného príspevku; divadelní alebo hudobní umelci musia pre získanie osobitného príspevku odpracovať namiesto doterajších 30 rokov len 25 rokov.
Zákon č. 103/2014 rozšíril počet inštitúcií, z ktorých uvedený okruh zamestnancov môže o príspevok žiadať; zadefinované je to v § 12 ods. 2 písm. a) „oprávnená osoba bola zamestnancom štátneho divadla, štátnej hudobnej inštitúcie, divadla v pôsobnosti samosprávneho kraja, hudobnej inštitúcie samosprávneho kraja alebo právnickej osoby podľa § 5 ods. 1 písm. q) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ (Divadlo Štúdio tanca v Banskej Bystrici, Divadlo Romathan v Košiciach, Poddukelský umelecký ľudový súbor v Prešove, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a Orchester ľudových nástrojov).
Oprávnená osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 12 ods. 2 zákona č. 103/2014 si môže uplatniť nárok na osobitný príspevok na ministerstve kultúry do jedného roka od skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa uvedeného v § 12 ods. 2 písm. a). Ak štátne divadlo alebo štátna hudobná inštitúcia zanikli do 30. júna 2014 (ako napr. Vojenský umelecký súbor) alebo ide o právnickú osobu podľa osobitného predpisu § 5 ods. 1 písm. q) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lehota jedného roka plynie osobám, ktoré boli zamestnancami týchto právnických osôb, a ktoré by inak v období od 01. 01. 2004 do 30. 06. 2014 splnili podmienky na osobitný príspevok od 01. 07. 2014, čiže si žiadosť o priznanie osobitného príspevku môžu podať ministerstvu kultúry do 30. 06.
Po priznaní osobitného príspevku treba každoročne k 31. 12. predložiť doklad o poberaní starobného dôchodku. Kontaktná osoba: Mgr. Daniela Potúčková.
Dávky zo Sociálnej poisťovne v podobe dôchodkov majú fixný výplatný termín v párne dni od 2. do 24. dňa v mesiaci. Každý dôchodca má svoj výplatný termín stanovený pri priznaní dôchodku. Ak sa dávka vypláca cez poštu a výplatný termín pripadne na sobotu, dávka sa vyplatí v piatok. Ak výplatný termín pripadne na nedeľu, dávka sa vyplatí v pondelok. V prípade sviatkov sú s poštou vopred dohodnuté mimoriadne termíny výplaty.
Výplatný termín pre hromadné poukazy do zariadenia sociálnych služieb je 15. deň v mesiaci. Zákon nestanovuje termíny výplat dávok z nemocenského poistenia. Pobočky majú interným predpisom zjednotené hraničné termíny výplat. Prvý výplatný termín je stanovený do 15. dňa v mesiaci a druhý výplatný termín do 27. dňa v mesiaci. Ide o hraničné termíny, v ktorých vyplatené dávky odchádzajú zo Sociálnej poisťovne. Do prvého výplatného termínu (15. deň) sú zaradené napríklad nemocenská dávka či pandemické ošetrovné. V prípade mimoriadnych situácií si môžu pobočky stanoviť viac výplatných termínov.
Dávka v nezamestnanosti býva vyplatená spravidla od 15. do 27. dňa v mesiaci. Peniaze sa spravidla posielajú okolo 15. dňa. Dávky vyplácané prostredníctvom pošty vypláca pošta okolo 20. dňa v mesiaci. Všetky dávky z úradu práce sa vyplácajú spravidla od 13. do 15. dňa v mesiaci.
Je dôležité si uvedomiť, že spracovanie dávok v hmotnej núdzi, najmä na začiatku poberania, môže trvať dlhšie. Preto sa niekedy stáva, že dávky sú doplatené jednorazovo spätne za niekoľko mesiacov. Aby však ľudia mali aspoň časť dávok aj počas obdobia, keď niektoré údaje sú dané iba približne, úrad práce môže poskytovať preddavky na dávky.
Príspevok na bývanie je súčasťou dávok v hmotnej núdzi a je určený pre domácnosti, ktoré majú legálne bývanie a platia aj za odpad. O výške príspevku rozhodne obec na základe podanej žiadosti.
Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP"). Podľa §152a ZP zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Podľa §52zt zákona o dani z príjmov sa všetky ustanovenia týkajúce príspevkov na rekreáciu v znení účinnom od 1.1.2019 použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31. S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.
tags: #prispevok #si #musia #odpracovat #zakon