Daňové priznanie a dávky v nezamestnanosti: Čo potrebujete vedieť

Strata zamestnania je nepríjemná životná situácia. Slovenský systém sociálneho zabezpečenia v takýchto prípadoch ponúka dávky v nezamestnanosti, ktoré majú pomôcť preklenúť toto zložité obdobie. Nárok na tieto dávky je podmienený splnením určitých podmienok. Rovnako dôležité je vedieť, ako poberanie dávok v nezamestnanosti ovplyvňuje povinnosť podať daňové priznanie. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako sa poberanie dávky v nezamestnanosti prelína s daňovými povinnosťami, kedy je potrebné podať daňové priznanie a na čo si dať pozor.

Kto patrí medzi nezamestnaných a ich daňové povinnosti

Medzi nezamestnaných patria občania, ktorí boli v priebehu zdaňovacieho obdobia evidovaní na úrade práce alebo poberali dávky v hmotnej núdzi. Okrem týchto dávok mohli počas roka poberať aj zdaniteľné príjmy. Povinnosť podať daňové priznanie závisí od výšky dosiahnutých príjmov, nie od toho, či ste evidovaný na úrade práce.

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

V kontexte roka 2025, daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli 2 876,90 eura. Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (teda zo zamestnania) na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce presahujúce sumu 2 876,90 eur, je povinný podať daňové priznanie typu A, alebo môže písomne požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy, o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2026.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Kedy nie ste povinný podať daňové priznanie?

Fyzická osoba - nepodnikateľ nemá povinnosť podať daňové priznanie, ak v roku 2025:

• dosiahla iba príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) podľa § 5 zákona o dani z príjmov a tieto príjmy nepresiahli 2 876,90 eura,
• a zároveň jej zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane.

Ak chce zamestnanec, aby ročné zúčtovanie vykonal zamestnávateľ, musí o to požiadať najneskôr do 16. februára 2026.

Fyzická osoba - podnikateľ nemá povinnosť podať daňové priznanie ani platiť daň, ak jej celkové zdaniteľné príjmy v roku 2025 nepresiahli 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2025 predstavuje sumu 5 753,79 eura, teda 2 876,90 eura. Výnimkou je situácia, keď daňovník vykáže daňovú stratu. V takom prípade je povinný podať daňové priznanie bez ohľadu na výšku príjmov. Daňové priznanie musí podať aj daňovník, ktorého na to vyzve správca dane.

Príjmy, ktoré sa nezdaňujú a neuvádzajú v daňovom priznaní

Do celkových zdaniteľných príjmov sa započítava každý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od nej oslobodený. Dôležité je rozlišovať medzi jednotlivými typmi príjmov, pretože existujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane alebo sa nezdaňujú.

Medzi najčastejšie druhy nezdaňovaných príjmov fyzickej osoby patria hlavne:

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

• príjmy nadobudnuté darovaním,
• príjmy získané dedením,
• úver a pôžička,
• daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby,
• podiely na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, resp. podiely na majetku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatené z dôvodu likvidácie spoločnosti alebo vystúpenia z tejto spoločnosti.

Okrem nich existujú určité príjmy zo závislej činnosti, ktoré nepodliehajú zdaneniu. Ide o plnenia, ktoré zamestnanec dostáva v súvislosti s pracovným pomerom, no nie sú súčasťou jeho zdaniteľného príjmu, napríklad:

• náhrady za služobné cesty a iné cestovné výdavky zamestnanca, ale len do výšky stanovenej zákonom,
• hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov (napríklad prilby, rukavice), pracovné oblečenie a hygienické prostriedky vrátane nákladov na ich údržbu, náhrady zamestnancovi za preukázané výdavky na tieto účely,
• suma, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi ako preddavok na výdavky vynaložené v jeho mene, alebo refundácia výdavkov, ktoré zamestnanec zaplatil za zamestnávateľa z vlastných peňazí,
• rehabilitačné a rekondičné pobyty, kondičná rehabilitácia a preventívna zdravotná starostlivosť, ak spĺňajú podmienky stanovené osobitnými predpismi,
• náhrady za využívanie vlastného náradia, zariadení alebo iných predmetov pri práci,
• zamestnanci vo verejných a štátnych funkciách môžu mať nárok na náhrady výdavkov spojených s výkonom funkcie (napr. poslanecké náhrady), okrem náhrad za ušlý príjem alebo stratu času.

Všetky príjmy oslobodené od dane, ktoré sú uvedené v § 9 zákona o dani z príjmov, sa v daňovom priznaní neuvádzajú. Ide o príjmy, ktoré by inak boli predmetom zdanenia, avšak zákon presne stanovuje podmienky, za ktorých sú oslobodené od dane.

Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad:

• Príjem z predaja nehnuteľnosti, ak ste ju vlastnili dlhšie ako 5 rokov. Pri dedení v priamom rade (napr. po rodičoch) sa do tejto lehoty započítava aj čas, počas ktorého nehnuteľnosť vlastnila osoba, po ktorej ste ju zdedili.
• Príjem z prenájmu nehnuteľnosti je oslobodený od dane do sumy 500 eur. V daňovom priznaní sa uvádza iba suma nad túto hranicu.
• Príjem z prevodu členských práv v bytovom družstve je oslobodený, ak daňovník užíval nájomný družstevný byt aspoň 5 rokov od uzavretia nájomnej zmluvy.
• Výhry v lotériách a hazardných hrách prevádzkovaných na základe osobitného povolenia (napr. Loto, Keno, Euromilióny) sú oslobodené do 350 eur.
• Dávky v nezamestnanosti sú príjmom oslobodeným od dane a táto dávka sa teda v daňovom priznaní nikdy neuvádza.

Ako nezamestnaná osoba neuvádzate do daňového priznania dávky a podpory vyplácané z verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, štátne dávky a štátne sociálne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Konkrétne príklady, ktoré príjmy neuvádzate v daňovom priznaní: dávka v nezamestnanosti, dávka garančného poistenia, dávka a príspevok v hmotnej núdzi, príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok, jednorazová dávka v hmotnej núdzi.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti

Hlavnou podmienkou pre získanie dávky v nezamestnanosti je, aby bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Dôležité je, aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti. Táto podmienka platí od 1. januára 2018. Predtým, do 31. decembra 2017, platila podmienka troch rokov.

Na poskytnutie dávky, jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu.

Čo si treba všímať?

• Súbeh zamestnaní: Ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti.
• SZČO a poistenie v nezamestnanosti: Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Pre živnostníkov je poistenie v nezamestnanosti dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí.
• Skrátený úväzok: Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.
• Spätné uplatnenie: Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.

Obdobie poberania dávky a jej výška

Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Opätovné poberanie dávky v nezamestnanosti je možné len za splnenia podmienky odpracovania dvoch rokov (730 dní), v ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti a ak zároveň platí, že predchádzajúca dávka je vyčerpaná a uplynuli dva roky od jej priznania.

Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to v roku 2025 vo výške 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný.

Možnosti počas poberania dávky

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti.

Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok. Ako hovorí Zákon o sociálnom poistení, poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne. Ak túto dávku nedoberie jednorazovo, zostáva mu nárok na dávky v nezamestnanosti, aj keď príde o zamestnanie skôr ako o dva roky. Ak si teda človek nájde prácu po mesiaci a po pol roku o túto prácu príde, zostáva mu 5 mesiacov podpory.

Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať.

Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej.

Dobrovoľné ukončenie pracovného pomeru a živnosť

Dôležité je, že dôvod ukončenia pracovného pomeru nemajú vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.

Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Povinnosti poberateľa dávky

Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie.

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce.

Ako požiadať o dávku?

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Žiadosť o dávku v nezamestnanosti môžete podať aj prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr.

Evidencia na úrade práce a ďalšie aspekty

Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.

Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107,25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka. Viacerí experti na osobné financie preto odporúčajú mať odloženú sumu, ktorá pokryje všetky vaše výdavky na 6 mesiacov.

Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete. Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku, táto skutočnosť vás neovplyvní. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia a počas zamestnania ho za vás odvádza zamestnávateľ. Pre živnostníkov je dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí. Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov.

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie aj keď to nie je povinné?

Ak ste nedosiahli uvedenú hranicu 2 876,90 eur (pre rok 2025), to ešte neznamená, že by ste nemali podať daňové priznanie. Naopak. Je to výhodné vo chvíli, keď ste časť roka pracovali ako zamestnanec a zamestnávateľ vám strhával z príjmu preddavky na daň.

Táto situácia vzniká aj vtedy, ak bol daňovník časť roka na materskej, resp. rodičovskej dovolenke a určitý úsek roka poberal príjem zo závislej činnosti, z ktorej mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň. Rovnako je tomu tak aj v prípade, ak takýto príjem dosiahol študent alebo daňovník poberajúci dôchodok.

V týchto prípadoch vzniká daňovníkovi nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový úrad mu vráti daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Preplatok vráti iba v prípade, že je vyšší ako 5 eur. Ak je menší, nárok na jeho vrátenie nevzniká.

Aký typ daňového priznania podať?

Všetko závisí od toho, či ste počas roka mali aj iné príjmy, ako tie zo závislej činnosti, resp. zamestnania. Ak áno, podávate daňové priznanie typu B. Ak nie, teda mali ste len príjem ako zamestnanec, podávate daňové priznanie typu A. V prípade typu A o to môžete požiadať zamestnávateľa, a to aj v prípade, že už preňho nepracujete. Najneskôr však do 16. februára 2026 (pre zdaňovacie obdobie 2025).

Ak daňovník poberal aj príjmy zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) v zahraničí, nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a v prípade dosiahnutia príjmov nad sumu 2 876,90 eur (pre rok 2025) mu vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Ak zamestnanec dosiahol v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti na území SR a nepožiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok príslušný kalendárny rok, je povinný podať daňové priznanie typu A. Podkladom na vyplnenie tohto priznania je tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ktoré je zamestnávateľ povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, ak nepožiada zamestnanec o jeho vyhotovenie skôr, v prípade, ak žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa.

Príklad

Nepožiadal som zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2025, môj ročný príjem zo zamestnania bol 7 125,32 eur. Poberal som aj nemocenské dávky. Ak ste nepoberali iné príjmy okrem uvedených, máte povinnosť do 31. marca 2026 podať daňové priznanie typu A z dôvodu, že zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti za rok 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Povinnou prílohou priznania je kópia Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2025, ktoré je povinný vystaviť zamestnávateľ.

tags: #príspevok #v #nezamestnanosti #daňové #priznanie