Príspevok z doplnkového poistenia pri odstupnom: Podmienky a aspekty

Platobná neschopnosť zamestnávateľa predstavuje vážny zásah do sociálnych a ekonomických práv zamestnancov. V takýchto situáciách majú zamestnanci niekoľko možností, ako sa zabezpečiť. Jednou z nich je obrátiť sa na Sociálnu poisťovňu a žiadať dávku garančného poistenia. Tento systém, inkorporovaný do nášho právneho poriadku na základe implementácie príslušnej legislatívy Únie, má za cieľ zabezpečiť minimálny štandard sociálnej ochrany zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľov a zabezpečiť riadne fungovanie voľného pohybu osôb vnútorného trhu.

Garančné poistenie: Záchranná sieť pre zamestnancov

Možnosť žiadať dávku garančného poistenia majú zamestnanci od 1. mája 2000. Predtým právna úprava garančného poistenia v slovenskom právnom poriadku absentovala, čo malo negatívny vplyv na životnú úroveň mnohých zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, najmä v období transformácie slovenskej ekonomiky v rokoch 1992 až 1999. Práve v tomto období bola sociálna ochrana ekonomicky činného obyvateľstva nedostatočná, čo viedlo k prepadu približne 10 % ekonomicky činného obyvateľstva do systému sociálnej pomoci.

Európska legislatíva ako základ

Európske spoločenstvo si uvedomilo potrebu sociálnej ochrany zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľov a zakotvilo ju v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva. Dovŕšenie vnútorného trhu má viesť k zlepšeniu životných a pracovných podmienok pracovníkov Európskych spoločenstiev, a toto zlepšenie sa musí uskutočňovať všade tam, kde je to nutné, vývojom istých aspektov právnej úpravy zamestnania, ako sú ustanovenia o hromadnom prepúšťaní alebo ustanovenia týkajúce sa konkurzov a vyrovnaní.

Minimálny štandard sociálnej ochrany zamestnancov spočíva v zaručení výplaty neuspokojených nárokov zamestnancov. V hospodárskom priestore Európskej únie pôsobí množstvo nadnárodných podnikov, a preto je dôležité určiť rámec spolupráce a súčinnosti medzi príslušnými správnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za výplatu nárokov zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Cieľom je zaviesť pravidlá, ktoré v prípade kolízie stanovujú, ktorá inštitúcia je zodpovedná za riešenie nárokov zamestnancov v prípadoch platobnej neschopnosti nadnárodných podnikov.

Pre dosiahnutie vyššie uvedených cieľov bola zvolená cesta vydávania smerníc zbližujúcich právnu úpravu v členských štátoch pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Už v 80-tych rokoch došlo k prijatiu prvej smernice garantujúcej sociálnu ochranu zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa: Smernice Rady č. 80/987/EHS z 20. októbra 1980.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Táto smernica garantovala určitý minimálny stupeň ochrany zamestnancom, ktorých zamestnávateľ sa dostal do platobnej neschopnosti, ale nebola dostatočná, pretože obsahovala mnohé výnimky zo svojej pôsobnosti či limitácie plnenia zo strany zabezpečovacej inštitúcie. Novela smernice 80/987/EHS prostredníctvom prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002 vyššie uvedené výnimky odstránila, a členským štátom sa zachovala možnosť vylúčiť jej pôsobnosť iba v určitých taxatívne stanovených prípadoch.

Pôvodná smernica Rady 80/987/EHS bola okrem vyššie uvedeného viackrát podstatným spôsobom zmenená a doplnená, preto v záujme jasnosti a prehľadnosti sa uvedená smernica kodifikovala prijatím novej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008.

Osobná a vecná pôsobnosť smernice 2008/94/ES

Smernica 2008/94/ES sa vzťahuje na nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnávateľom, ktorí sa nachádzajú v platobnej neschopnosti. Pod osobnú pôsobnosť smernice sa zaraďujú aj bývalí zamestnanci, v prípade, ak ide o ochranu ich nárokov, ktoré vznikli počas trvania ich pracovného vzťahu a pred platobnou neschopnosťou zamestnávateľa.

Konkrétne definície pojmov „zamestnanec“ alebo „zamestnávateľ“, rovnako ako i definície pojmov “odmena“, „právo zakladajúce okamžitý nárok“ a „právo zakladajúce budúci nárok“ smernica 2008/94/ES ponecháva na zákonodarstvo členských štátov.

Definícia zamestnanca a zamestnávateľa v slovenskom práve

Podľa slovenského právneho poriadku je rozhodujúca definícia zamestnanca uvedená v zákone č. 416/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, podľa ktorého zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Slovenský zákon o sociálnom poistení zakotvuje limitáciu povinnosti zamestnávateľa byť garančne poistený nasledovne: Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu.

Platobná neschopnosť zamestnávateľa

Vecná pôsobnosť smernice 2008/94/ES vychádza z pojmu platobná neschopnosť zamestnávateľa. Podľa smernice 2008/94/ES sa za platobne neschopného považuje ten zamestnávateľ, voči ktorému bola podaná žiadosť o začatie kolektívneho konania na základe platobnej neschopnosti zamestná-vateľa, ako je ustanovené podľa zákonov, iných predpisov a správnych opatrení členského štátu týkajúceho sa čiastočného alebo úplného predaja majetku zamestnávateľa a menovania likvidátora alebo osoby vykonávajúcej podobnú úlohu, a orgán, ktorý je príslušný podľa uvedených ustanovení: (i) rozhodol o začatí konania alebo (ii) potvrdil, že podnik zamestnávateľa bol definitívne zatvorený alebo podnikateľská činnosť sa s definitívnou platnosťou skončila a že majetok, ktorý je k dispozícii, nie je dostatočný pre oprávnenie na začatie konania.

V slovenskom právnom poriadku je platobná neschopnosť vo všeobecnosti upravená v zákone č. 7/2005 Z. z. Na rozdiel od konkurzného práva z hľadiska pracovnoprávnych nárokov zamestnancov sa dňom vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa rozumie deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu v zmysle § 12 zákona o sociálnom poistení.

Doplnkové dôchodkové sporenie a odstupné

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) predstavuje dôležitý pilier dôchodkového systému, ktorý umožňuje zamestnancom a zamestnávateľom dobrovoľne prispievať na zabezpečenie príjmu v starobe. V súčasnosti je do tohto systému zapojených približne 700 tisíc osôb, pričom na trhu pôsobia štyria správcovia doplnkových úspor na penziu.

Zmeny v podmienkach výplaty odstupného

V posledných rokoch došlo k zmenám v podmienkach výplaty odstupného z DDS. Kým v minulosti dostal sporiteľ odstupné vo výške 80 % z celkovej nasporenej sumy, od začiatku budúceho roka má byť odstupné len v sume príspevkov, ktoré zaplatil samotný sporiteľ, vrátane výnosov z investovania. Príspevky, ktoré za sporiteľa počas sporenia odviedol zamestnávateľ, sa majú pripísať v prospech ostatných účastníkov v penzijnom fonde.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Alternatívy k odstupnému

Alternatívou k odstupnému má byť predčasný výber časti nasporenej sumy. V tomto prípade si sporiteľ z DDS vyberie rovnako ako pri odstupnom len sumu príspevkov, ktoré sám odviedol, vrátane investičných výnosov. Príspevky, ktoré mu na jeho účet odviedol zamestnávateľ, však v tomto prípade neprepadnú v prospech ostatných sporiteľov, ale zostanú na jeho účte až dovtedy, kým sporiteľ nezačne poberať predčasnú penziu, resp. riadnu starobnú penziu zo Sociálnej poisťovne. Príspevky zamestnávateľa spolu s výnosmi sa mu následne vyplatia formou doplnkového dôchodku.

Kritika navrhovaných zmien

Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) zásadne nesúhlasí s návrhom rezortu práce a sociálnych vecí, aby odstupné pri doplnkovom dôchodkovom sporení bolo len vo výške príspevkov zaplatených samotným zamestnancom a príspevky zamestnávateľa sa pripísali v prospech ostatných účastníkov v penzijnom fonde. KOZ žiada, aby 20 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka, ktoré nie sú vyplatené v odstupnom, boli poukázané zamestnávateľovi, ktorý zamestnancovi na doplnkové sporenie prispieval.

Daňové úľavy a podmienky ich uplatnenia

Rezort práce a sociálnych vecí navrhuje opäť zaviesť nezdaniteľnú časť základu dane pre daňovníka, ktorý si prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie. Sporiteľ si bude môcť svoj základ dane od začiatku budúceho roka znížiť o zaplatené príspevky do sumy 180 eur ročne, čím bude jeho daň z príjmov nižšia o 34,2 eura. Odborári však považujú navrhnutú čiastku nezdaniteľnej časti základu dane za príliš nízku a požadujú jej zvýšenie primerane k výške poistných príspevkov.

Čiastočne obnovenú daňovú úľavu nebudú môcť automaticky využiť všetci terajší sporitelia, ale len tí, ktorí pristúpia na nové, sprísnené pravidlá vyplácania dávok. Podmienkou pre výplatu doplnkového starobného dôchodku bude po novom priznanie predčasného starobného alebo riadneho starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou. Prísnejšie podmienky sa majú týkať aj vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku.

tags: #príspevok #z #doplnkového #poistenia #pri #odstupnom