Odborný psychologický časopis: Prehľad problematiky stresu a záťaže v kontexte súčasnej doby

Úvod

Súčasná doba je charakterizovaná množstvom procesov, ktoré so sebou prinášajú stres a záťaž. Globalizácia, multikulturalizmus, sekularizmus, relativizmus, egoizmus, rasizmus, otázky ľudských práv, kríza rodiny, rastúca rozvodovosť, intolerancia, fenomén násilia, migrácia, problematika otroctva a detskej práce, neúcta k životu a kultúra smrti - to všetko sú faktory, ktoré ovplyvňujú psychickú pohodu jednotlivcov a spoločnosti ako celku. Tento článok sa zameriava na prehľad problematiky stresu a záťaže v kontexte odborných psychologických časopisov, pričom sa opiera o historický vývoj chápania týchto pojmov a súčasné definície.

Historický kontext chápania stresu a záťaže

Problematika záťaže a záťažových situácií zaujímala lekárov, umelcov, spisovateľov a biológov ešte predtým, ako sa dostala do centra pozornosti psychologickej vedy. Ešte pred samotným psychologickým výskumom a pojmovým vymedzením ľudia empiricky a skúsenostne využívali zákonitosti pôsobenia záťaže. Umelecké diela nám pomáhajú uvedomiť si, čo všetko súvisí so záťažovou situáciou - od spôsobu, ako k nej dochádza, cez jej priebeh, až po spôsoby, ako sa dá riešiť, prípadne aké sú jej dôsledky u konkrétnych osôb.

Pojem stres sa v súčasnosti bežne používa ako synonymum slova záťaž. V historickom vývoji však jeho obsahové ponímanie nebolo ustálené a menilo sa v závislosti od záujmu odborníkov a vedcov. V 17. storočí bol stres spájaný so smútkom, nešťastím, trápením či ťažkosťami. S rozvojom fyziky v 18. a 19. storočí sa tento termín spájal s napätím, silou, veľkou námahou alebo tlakom. Až na prelome 19. a 20. storočia sa začali objavovať úvahy o záťaži ako o príčine narušeného zdravia a psychických chorôb.

Priekopníci výskumu stresu

Psychológovia a psychiatri sa začali zaoberať problematikou stresu v priebehu 20. storočia. Walter Bradford Cannon, považovaný za jedného z prvých priekopníkov fyziológie ľudských emócií, si všimol, že u zvierat vystavených strachu dochádza k zastaveniu peristaltických vĺn v žalúdku. Cannon zistil, že sympatikus (časť autonómneho nervového systému) v kombinácii s hormónom adrenalín mobilizuje organizmus k reakcii "bojuj alebo ujdi". Svoje poznatky zhrnul v knihe Bodily Changes in Pain, Hunger, Fear and Rage.

Ďalším významným vedcom bol Hans Selye, ktorý skúmal reakcie laboratórnych zvierat na rôzne poškodzujúce podnety (trauma, chlad, baktérie, horúčava). Dokázal, že predná časť podmozgovej žľazy a kôra nadobličiek zohrávajú významnú úlohu v reakciách na tieto podnety. Selye zdôrazňoval význam psychologických a sociálnych faktorov pri vyvolávaní stresových stavov. Za otca stresovej situácie je považovaný Hans Selye. Väčšinu svojho života prežil v Kanade, narodil sa vo Viedni, absolvoval gymnázium v Komárne a študoval na Nemeckej univerzite v Prahe. Už ako mladý pracoval na rôznych experimentoch. Zistil, že v rôznych podmienkach pôsobia rôzne stresory, ktoré vyvolávajú rovnaké patologické zmeny. Tak vznikla reakcia, pri ktorej telo reaguje na podnety rovnakou odpoveďou a označil ju ako stres.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Od 40. rokov 20. storočia lekári (napr. Wolf) uvádzali množstvo chorôb súvisiacich so stresom. Za prvú monografickú prácu zameranú na problematiku psychického stresu je považovaná práca Grinkera a Spiegela Men under Stress (1945), ktorá rozoberá reakcie vojenských letcov, ktorí podľahli psychickému stresu počas bojov. Po druhej svetovej vojne badať u psychológov významný záujem o skúmanie záťaže. Množstvo prác a publikácií svedčí o ohromujúcom náraste záujmu psychológov o problematiku záťaže a stresu na človeka.

Súčasné definície stresu a záťaže

Rôzne odborné publikácie a štúdie poskytujú veľmi podobné vymedzenia termínov záťaž a stres. Termín stres (z latinského stringo, stringere, strinxi, strictum - uťahovať, sťahovať, zatiahnuť) znamená stav psychickej záťaže, ktorý vzniká pôsobením rušivého faktora na ľudského jedinca (Hartl, Hartlová, 2000). Hans Selye definuje stres ako „nešpecifickú reakciu organizmu na akúkoľvek záťaž kladenú na organizmus“ (Kilíková, 2006, s. 10). Košč (1996, s. 69) uvádza, že „pojmami stres sa označujú všetky situácie, ktoré vyvolávajú napätie, prípadne sa tak označujú emočné a psychické reakcie na akékoľvek duševné a telesné ohrozenia“.

Janis chápe stres ako zmenu v organizme, ktorá v stave ohrozenia môže vyvolať vysoký stupeň napätia, rozvrátiť zabehané schémy každodenného konania, oslabiť mentálnu výkonnosť a vyvolať nepríjemné subjektívne stavy afektívneho vyčerpania. Boroš (1999) uvádza, že najtypickejšie prejavy stresu sú úzkosť, obava, tréma, strach a hnev, ktoré ľudský jedinec prežíva v sociálnom prostredí. Křivohlavý vymedzuje stres ako „vnútorný stav človeka, ktorý je buď priamo niečím ohrozovaný, alebo takéto ohrozenie očakáva, a pritom sa domnieva, že jeho obrana proti nepriaznivým vplyvom nie je dosť silná“ (Oravcová, 2004, s. 287). Žiaková (2001) definuje stres ako záťažovú situáciu, ktorá si vyžaduje vyvinutie zvýšenej aktivity, keď človeku nestačia predchádzajúce schémy myslenia, konania a správania, ale túto starú schému musí pretvoriť.

Stresom rozumieme záťaž pochádzajúcu z vonkajšieho a vnútorného prostredia, ktorá narúša rovnováhu organizmu a prostredia. Stresor je činiteľ vonkajšieho prostredia vyvolávajúci v organizme stav stresu, stresovú reakciu (Hartl, Hartlová, 2000, s. 569). V medicíne sa používa pre vonkajšie stresové udalosti pojem stresor a pre psychickú a telesnú reakciu organizmu na stresor pojem stresová reakcia. Stresorom môžu byť podnety z vonkajšieho prostredia, ale aj signály pochádzajúce z vnútorného prostredia (Praško, 2003).

Klasifikácia stresu a stresorov

Klasifikácia stresu a stresorov je v literatúre pomerne rozmanitá. Dôležité je nezabúdať na diferencovanosť vplyvu stresora na konkrétneho človeka. Pre definíciu stresovej situácie je podstatný „pomer medzi mierou (intenzitou veľkosti, tlakom a pod.) stresogénnej situácie (stresoru či stresoru) a „silou“ (schopnosťami, možnosťami a pod.) danú situáciu zvládnuť“ (Bratská, 2001, s. 32). O stresovej situácii hovoríme len vtedy, ak miera intenzity stresogénnej situácie je vyššia, než schopnosť či možnosť daného človeka túto situáciu zvládnuť. Ide o tzv. nadlimitnú záťaž. Tá vedie k vnútornému napätiu a ku kritickému narušeniu rovnováhy organizmu (Křivohlavý, 2003, s. 170 - 171). Stres nie je automaticky zlý, pretože niekedy človeku pomôže dosiahnuť stanovený cieľ (Melgosa, 1998, s.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Stres a záťažová situácia nie sú totožné termíny. Záťažovú situáciu spôsobuje najmä stres. Gáborová (2007) definuje záťaž ako tie faktory vnútorného sveta človeka, pre ktoré sú typické znaky ako neočakávanosť, dlhé trvanie tohto stavu a jeho intenzita. Mikšík (1990) systematicky triedi záťažové situácie. Za základné typy záťažových situácií, ktoré vedú k psychickej integrácii alebo dezintegrácii osobnosti, považuje:

• Situácie vyrovnávania sa s prekážkami - zábrany pri dosiahnutí cieľa v danom smere.
• Konfliktové situácie - stret dvoch alebo viacerých protichodných tendencií, motívov, potrieb.
• Stresové situácie - rušivá okolnosť pôsobí v čase realizácie cieľovej činnosti tak, že svojím tlakom narúša optimálny priebeh, podmienky rušivo zasahujú do psychických funkcií, napr. podmienky nepriaznivého, atypického prostredia, realizujúce činnosti, časový deficit v podmienkach ohrozenia i anticipácia dôsledkov chybného výkonu.

Hranice medzi jednotlivými typmi záťažových situácií nie sú presne vymedzené a často dochádza k ich posunu. Napríklad frustrujúca situácia nadobúda v etape riešenia podobu konfliktovej situácie, človek môže tiež chápať situáciu ako aktuálne ohrozenie existencie svojho života, a tým sa situácia stáva stresovou.

Reakcie na záťažovú situáciu

Vágnerová (2004) sa zamerala na rôzne prístupy, ktoré spôsobuje záťažová situácia:

• Záťaž spracovaná ako výzva: Pre človeka môže byť záťaž výzvou, aby prekonal sám seba, svoje sily a po prekonaní záťažovej situácie sa človek cíti uvoľnenejší, plný pozitívnych emócií a pozitívnych reakcií. Ak je výsledok z prekonania záťaže uspokojivý, posilňuje sa aj sebavedomie a sebaistota človeka.
• Záťaž stimulujúca potrebu obrany a úniku: Človek, ktorý vníma prežívanie určitej situácie ťažšie a považuje ju za nezvládnuteľnú, snaží sa reagovať únikom. Tento útek môže ovplyvniť aj jeho sebadôveru a to najmä v prípadoch, ak únik pred záťažou je častejší.

Prežívaný stres vychádza najmä z dvoch faktorov: vonkajšieho okolia (prostredie v práci, škole, rodine, životné prostredie) a vnútorného prostredia (stres si môžeme vyvolávať sami). Pri psychickej záťaži živý systém svojimi schopnosťami aktivuje náhradné zdroje energie, čo sa chápe ako kvalitatívne vystupňovaná záťaž. Tým vzniká poplachová zmena v organizme. Pri strese dochádza k napätiu situačných podmienok, vnútornému tlaku a únave. Stres posudzujeme zo zdravotného aspektu podľa miery (kvantity), sily (kvality) a frekvencie. Stres sa stáva rizikovým do určitej miery (Račková, 2010, s.

Fázy stresu

Človek spozná nebezpečenstvo, pretože má na to dispozície, ktoré sú vyvolané signálmi. Melgosa (1998) a Račková (2010) popisujú tri fázy stresu:

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

1. Varovná, mobilizačná: Táto fáza varuje, že stresový faktor je prítomný. Ako prvé sa objavia telesné reakcie. Človek dosiahne riešenie stresovej situácie ak si uvedomí jej vznik, preto sa nemusia dostaviť žiadne dôsledky (Račková, 2010, s. 142). Ak stresová situácia začne človeku „prerastať cez hlavu“ a jedinec si uvedomí, že už nemá dostatok sily, prihlásia sa pocity skutočného stresu, preto túto situáciu nazývame varovnou fázou. Vyvolaná je jednotlivými podnetmi (je tu prítomný len jeden zdroj stresu), skupinou podnetov (ide o viacero okolností, ktoré súhrne vyvolávajú stres) (Melgosa, 1998, s.
2. Rezistencie, odolávania: Nastáva vtedy, ak stres prekročí varovnú fázu. Po tejto fáze sa v organizme vytvorí špecifická obrana, ktorá chráni organizmus aj napriek úbytku rezervy.
3. Vyčerpanie: Pri tejto poslednej fáze sa človek stáva anxióznym (chorobný stav úzkosti ako príznak mnohých psychoneuróz). Tieto symptómy môžu vystupovať súčasne, oddelene alebo nasledovne jeden za druhým.

Za bežných okolností, ak nastane stresová situácia, stres vyjde na povrch a potom mizne. Ale ak stresory (príčina stresu) pôsobia naďalej, oslabuje sa imunitný systém človeka. V takom prípade sa môžu dostaviť príznaky chrípky, prechladnutia, migrény, bolesti v chrbtici, alebo aj alergické reakcie a kožné choroby (Račková, 2010, s.

Faktory ovplyvňujúce vnímanie stresu

Lazarus a Folkman (1984, s. 56) uvádzajú, že udalosti, ktoré sú vnímané ako záťažové, sú charakteristické „neovplyvniteľnosťou, nepredvídateľnosťou a mierou, ktorá predstavuje výzvu pre hranice našich schopností a sebaponímania“. Existujú interindividuálne rozdiely v miere hodnotia rovnakej udalosti ako neovplyvniteľnej, nepredvídateľnej a vyvíjajúcej tlak. Hodnotenie z veľkej časti ovplyvňuje vnímanie udalosti ako stresovej.

Extrémna záťaž vzniká, keď medzi požiadavkami vonkajšieho prostredia a možnosťami človeka potrebnými na ich zvládnutie vzniká rozpor. Človek podlieha pre neho neriešiteľnej stresovej situácii, psychické zlyhanie sprevádzajú výrazné poruchy v správaní, zmeny vo fyziologických i psychických procesoch v organizme, často s trvalými negatívnymi dôsledkami stresu na zdravie, pri pretrvávaní i k narušeniu sociálnych vzťahov.

Naše subjektívne prežívanie nesúladu, nezhody medzi nárokmi, ktoré na nás kladie vonkajšie okolie a našimi predpokladmi tieto nároky zvládnuť, môže nadobúdať rôznu veľkosť a odlišnú kvalitatívnu podobu. Práve túto kvantitu a kvalitu prežívaného nesúladu vyjadrujú stupne psychickej záťaže (Mikšík, 1969, s.

Záver

Súčasná doba prináša množstvo výziev a zmien, ktoré ovplyvňujú naše psychické zdravie. Stres a záťaž sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života a stretávame sa s nimi v rôznych oblastiach. Je dôležité rozumieť mechanizmom stresu, jeho fázam a faktorom, ktoré ovplyvňujú jeho vnímanie. Vedy o človeku v súčasnosti akceptujú chápanie človeka ako celku pozostávajúceho z integrálnej jednoty všetkých jeho existenčných zložiek. Starostlivosť o psychickú pohodu a schopnosť zvládať stresové situácie sú kľúčové pre udržanie zdravia a kvalitného života. Súčasná doba, v ktorej žijeme, je nová, neprehľadná, často nezrozumiteľná, plná závažných ekonomických a technických zmien a najmä sociálnych, ekonomických a psychických problémov, ktoré nám prinášajú stres a záťaž. Zmeny sa prejavujú nielen v emočnom prežívaní, správaní a konaní, ale aj na telesnej stránke.

Zoznam citovanej literatúry a ďalších zdrojov (príklad):

• BARTŮŇKOVÁ, S. 2010. Mechanismy. Praha: Univerzita Karlova Praha, 2010, 137 s.
• BRATSKÁ, M. 1992. Vieme riešiť záťažové situácie?
• BRATSKÁ, M. 2001. Zisky a straty v záťažových situáciách alebo Príprava na život. Bratislava: Trede Leas, s. r. o., 2001, 325 s.
• GÁBOROVÁ, 2007.
• HARTL, P., HARTLOVÁ, H. 2000. Psychologický slovník. Praha: Portál, 2000.
• KILÍKOVÁ, M. 2006. Stres a jeho zvládanie u vysokoškolských študentov. Bratislava: Univerzita Komenského, 2006.
• KOŠČ, M. 1996. Psychológia zdravia. Bratislava: UK, 1996.
• KŘIVOHLAVÝ, J. 2003. Psychologie zdraví. Praha: Portál, 2003.
• LAZARUS, R. S., FOLKMAN, S. 1984. Stress, Appraisal, and Coping. New York: Springer Publishing Company, 1984.
• MELGOSA, J. 1998. Testy sebahodnotenia. Bratislava: Advent-Orion, 1998.
• MIKŠÍK, O. 1969. Psychologická charakteristika osobnosti. Praha: SPN, 1969.
• MIKŠÍK, O. 1990. Psychologická charakteristika osobnosti v náročných životných situáciách. Praha: Karolinum, 1990.
• ORAVCOVÁ, J. 2004. Sociálna práca s rodinou. Trnava: Oliva, 2004.
• PRAŠKO, J. 2003. Poruchy spojené se stresem. Praha: Portál, 2003.
• RAČKOVÁ, T. 2010. Stres a jeho zvládanie u zdravotníckych pracovníkov. Martin: Osveta, 2010.
• SCHREIBER, V. 1985. Stres, adaptace a imunita. Praha: Avicenum, 1985.
• VÁGNEROVÁ, M. 2004. Psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál, 2004.
• WALTER, B. C. 2011. Bodily Changes in Pain, Hunger, Fear and Rage. Literary Licensing, LLC, 2011.
• ŽIAKOVÁ, E. 2001. Sociálna práca. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2001.

tags: #odborný #psychologický #časopis #zoznam