
Príspevky z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny predstavujú dôležitý nástroj aktívnej politiky trhu práce na Slovensku. Tieto príspevky sú určené na podporu zamestnávania, rekvalifikácie a celkového zlepšenia situácie na trhu práce. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto príspevkoch, ich zdaňovaní a súvisiacich účtovných postupoch.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú rôzne príspevky, ktoré sú zamerané na:
Tieto príspevky sú poskytované v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p.
Právna úprava príspevkov z úradov práce je zakotvená v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a vo vykonávacích vyhláškach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, konkrétne vo vyhláške č. 31/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a vo vyhláške č. 44/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon o službách zamestnanosti upravuje aktívne opatrenia na trhu práce v siedmej časti, pričom ôsma časť sa osobitne venuje podpore zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Nástroje podpory a pomoci sú poskytované podľa § 32 až § 60 zákona o službách zamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
V rámci aktívnych opatrení na trhu práce je možné získať rôzne druhy náhrad a príspevkov. Je však dôležité si uvedomiť pravidlá kumulovania poskytnutých príspevkov podľa § 61 citovaného zákona. Medzi najčastejšie príspevky patria:
Medzi dôležité príspevky patria aj tie, ktoré sú určené na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky môžu byť poskytované zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, a to napríklad na úhradu časti nákladov na mzdy a odvody týchto zamestnancov.
Zdaňovanie príspevkov z úradu práce závisí od viacerých faktorov, ako napríklad od právnej formy príjemcu (fyzická alebo právnická osoba), od účelu príspevku a od spôsobu vedenia účtovníctva.
V prípade, ak príspevok prijíma fyzická osoba, ktorá je samostatne zárobkovo činná (SZČO), je potrebné rozlišovať, či táto osoba vedie daňovú evidenciu (jednoduché účtovníctvo) alebo uplatňuje paušálne výdavky.
U právnických osôb sú príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu oslobodené od dane len u tých daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve. Ako daňové výdavky sa uznávajú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce zahrnované do príjmov.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Účtovanie príspevkov závisí od toho, či ide o dotáciu na úhradu nákladov alebo o príspevok na obstaranie majetku.
Podľa § 52a ods. 3 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad. Pri účtovaní dotácie na úhradu nákladov sa na zabezpečenie vecnej a časovej súvislosti použije účtovanie na účte 384 - Výnosy budúcich období. Tieto sa rozpúšťajú v prospech vecne príslušného účtu výnosov, a to účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 - Ostatné finančné výnosy v účtovnom období, v ktorom sa účtujú kompenzované náklady (účtovný predpis: 384/648).
Vychádzajúc zo znenia otázky predpokladáme, že sa jedná o príspevok Úradu práce na dohodnuté pracovné miesto u zamestnávateľa v rámci aktívnej politiky zamestnanosti. Prevádzkové dotácie (resp. dotácie na hospodársku činnosť) sa poskytujú na podporu bežnej podnikateľskej činnosti firmy, t.j. na úhradu nákladov. Príjem dotácie na hospodársku činnosť (prevádzkovej) je potrebné v zmysle platných postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva zaúčtovať v prospech účtu 346, resp. 347. Následné zúčtovanie dotácie je potrebné zaúčtovať súvzťažným zápisom v prospech účtu 648, ak sa dotácia poskytla na úhradu nákladov. Dôležité je dodržať časovú a vecnú súvislosť s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý sa dotácia na hospodársku činnosť poskytla.
Ak zamestnávate zamestnancov so zdravotným postihnutím a máte zriadenú chránenú dielňu, môžete od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prijímať príspevok na zamestnanca z tejto chránenej dielne. Spoločnosť poskytuje bežnú podnikateľskú činnosť.
Ak v roku 2024 bolo účtované o mzdových nákladoch na účet 521 a tieto náklady preplatí úrad práce (k tejto skutočnosti máte doklady, z ktorých je zrejmé, že tento náklad bude preplatený = ak je takmer isté, že dotácia bude poskytnutá), musíte aj o výnose účtovať v roku 2024 (nutné účtovať o predpise nároku na dotáciu). Účtovné súvzťažnosti v roku 2024 sú nasledovné:
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
V roku 2025 budete účtovať len o prijatí peňažných prostriedkov na bankový účet: 221/346.
Ponuka zamestnaneckých benefitov je kľúčová pre prilákanie špičkových talentov a udržanie si súčasných zamestnancov. Zaujímavé a praktické benefity dokážu odlíšiť spoločnosť od konkurencie na trhu práce a urobiť ju atraktívnejšou pre potenciálnych zamestnancov. Prispievajú tiež k spokojnosti a angažovanosti zamestnancov.
Vo všeobecnosti benefity rozdeľujeme na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať zdaniteľný príjem alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. To, či je takýto príjem vyplatený zamestnancovi zdaniteľný alebo nie, nie je závislé od toho, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie.
Medzi najznámejšie peňažné benefity zaraďujeme zamestnanecké prémie a odmeny. Zamestnávateľ môže svojim zamestnancom poskytnúť ročné, štvrťročné alebo mesačné odmeny, odmeny za odpracované roky, odmenu pri dosiahnutí životného jubilea alebo napríklad prémie pri dosiahnutí určitého stanoveného obratu. Takéto vyplatené odmeny sú predmetom dane, zdaňujú sa preddavkovo a zamestnávateľ z nich tiež odvádza poistné.
Zamestnávatelia tiež častokrát poskytujú rôzne finančné príspevky, a to napríklad pri narodení dieťaťa, príspevok na podporu bývania, príspevok na dopravu alebo finančný príspevok k svadbe. Takýto príspevok je pre zamestnanca zdaniteľný príjem a podlieha všetkým odvodom.
Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť prispievať svojim zamestnancom na dôchodkové sporenie. V praxi sa stretávame s rôznymi formami poskytnutia tohto benefitu. Jeho výška môže byť daná ako určité % z hrubej mzdy zamestnanca alebo fixne. Prípadne sa benefit poskytuje iba zamestnancom, ktorý vo firme odpracujú určitý počet rokov.
U zamestnávateľa sa takýto príspevok považuje za daňový výdavok, ktorý si môže uplatniť najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ z týchto príspevkov neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne, ale iba odvody na zdravotné poistenie. Pre zamestnanca tento benefit predstavuje zdaniteľný príjem.
Zamestnávateľa je zo zákona povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim na plný úväzok. Môže na to využiť vlastné stravovacie zariadenie alebo zariadenie iného zamestnávateľa, prípadne využiť stravovacie služby inej právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má na to oprávnenie. V praxi je bežnou formou zabezpečenia tejto povinnosti poskytovanie stravných lístkov, no zamestnanci si môžu vybrať aj príspevok na stravovanie v peňažnej forme.
Zamestnávatelia častokrát prispievajú nad stanovený rámec 55 % hodnoty. Takýto benefit je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane. Avšak, suma príspevku presahujúca 3,22 eur pre zamestnávateľa predstavuje nedaňový náklad.
Poskytnutie motorového vozidla aj na súkromné účely je nepeňažný benefit, pre zamestnanca však predstavuje zdaniteľný príjem, z ktorého platí odvody a daň.Nepeňažný príjem je v hodnote 1 % zo vstupnej ceny automobilu, za ktorú sa považuje ocenenie automobilu pre účely daňového odpisovania vrátane technického zhodnotenia vrátane DPH.
Ďalším obľúbeným benefitom je poskytovanie rôznych nákupných a darčekových poukážok zamestnancom. Tieto sú určené na nákup darčekov, služieb spojených s kultúrou či relaxom, cestovaním, vzdelávaním alebo športovými aktivitami. Darčekové poukážky predstavujú pre zamestnanca nepeňažný zdaniteľný príjem a zároveň sú súčasťou vymeriavacích základov na platenie poistného.
Investovanie do ľudí vedie k rastu ich hodnoty pre firmu. Z hľadiska kariérneho rozvoja zamestnancov a zvyšovania ich kvalifikačnej a vzdelanostnej úrovne zamestnávatelia poskytujú rôzne školenia, vzdelávacie a jazykové kurzy. Tieto môžu zamestnanci navštevovať aj počas pracovnej doby. Vzdelávanie sa na úrovni zamestnanca považuje za príjem oslobodený od dane. Náklady na vzdelávanie pre zamestnávateľa predstavujú daňový náklad, ak doškoľovanie zamestnanca súvisí s predmetom činnosťou zamestnávateľa a s pracovným zaradením zamestnanca.