
Hluk na pracovisku je bežný problém, ktorý môže mať negatívny vplyv na zdravie a pohodu zamestnancov. Zákonník práce a súvisiace predpisy stanovujú pravidlá a povinnosti zamestnávateľov na ochranu zamestnancov pred rizikami spojenými s hlukom a zabezpečujú kompenzáciu za prácu v sťažených podmienkach.
Ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnancov v súvislosti s expozíciou hluku pri práci je upravená v niekoľkých právnych predpisoch:
Podľa § 32 zákona č. 355/2007 Z. z. sú zamestnávatelia, ktorí používajú alebo prevádzkujú zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku, povinní zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozíciu zamestnancov hluku a tým zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.
V nariadení vlády SR č. 115/2006 Z. z. sa uvádza, že zamestnávatelia sú povinní:
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) zaraďuje práce do štyroch kategórií podľa miery rizika pre zdravie zamestnancov. Zaradenie prác do kategórií upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. (v najnovšom znení č. 220/2019 Z.z.). Od 21. júla 2020 zamestnávateľ už nie je povinný nahlasovať údaje týkajúce sa zamestnancov zaradených do druhej kategórie práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Pri určovaní kategórie práce je dôležité celkové zhodnotenie pracovnej pozície a pôsobenie rizikových faktorov.
Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri rizikových prácach v prostredí, kde pôsobia faktory pracovného prostredia (chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach, fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie), za podmienky, že pri ich výkone sa vyžaduje, aby používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky (§ 124 Zákonníka práce).
Podmienkou pre vznik nároku na mzdovú kompenzáciu je, že práca je zaradená orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie. Explicitne sa teda ustanovilo, že nárok na mzdovú kompenzáciu môže vzniknúť len v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika, vyplývajúceho z charakteru pracovných činností zaradených príslušným orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie, používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je najmenej v sume 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu sťaženého výkonu práce. Od 1. januára 2025 predstavuje najmenej 0,938 eura za každú hodinu sťaženého výkonu práce.
Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú. V takom prípade nie je zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie pre zamestnávateľa záväzná.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Hluk na pracovisku je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich rizikových faktorov. Hluk môže mať rôzne účinky na zdravie zamestnancov, vrátane:
Na pracoviskách, kde sa vyžaduje nerušené sústredenie, tvorivá činnosť alebo nerušené dorozumievanie, je limit hluku 40 dB (LAEX,8h). Pre bežné činnosti rutinnej povahy, pri ktorých je dorozumievanie súčasťou vykonávanej práce, je limit hluku vyšší. Pre práce vykonávané v hlučnom prostredí, kde sa používajú hlučné stroje a nástroje, sú limity LAEX, 8h, a = 80 dB a LCPk = 135 dB.
Zamestnávateľ je povinný prijať technické, organizačné a iné opatrenia na zníženie hluku na pracovisku. Tieto opatrenia môžu zahŕňať:
Hluk na pracovisku je potrebné premerať, aby sa zistilo, či neprekračuje stanovené limity. Meranie môže vykonať BOZP technik, pracovná zdravotná služba alebo autorizovaná osoba s osobitným povolením na meranie faktorov. Na meranie sa používajú vysoko presné merače hluku. Ak orientačné meranie ukáže vysokú hodnotu hlučnosti (nad 85 dB), je pravdepodobné, že bude potrebné vykonať oficiálne meranie autorizovanou osobou.
Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť rekondičné pobyty pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie náročnosti práce. Do 30. júna 2013 bol hluk medzi faktormi, pri ktorých nebola splnená podmienka účelnosti rekondičného pobytu. Od 1. júla 2013 je však zamestnávateľ povinný zabezpečiť rekondičný pobyt pre zamestnanca aj v prípade, že je práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie z dôvodu zvýšenej úrovne hluku. Minimálna dĺžka rekondičného pobytu je sedem dní.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, kolektívnou zmluvou, právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu a s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.