
Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok, ktorú upravuje Zákonník práce a ďalšie súvisiace predpisy. Zamestnávatelia majú povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí pracujú viac ako 4 hodiny denne. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch zamestnávateľa na stravovanie, formách stravovania, aktuálnych sumách stravného a zmenách platných od 1. apríla 2025, ako aj o ďalších aspektoch súvisiacich s touto problematikou.
Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom v pracovnom pomere, teda pracujúcim na základe pracovnej zmluvy. Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako splniť túto povinnosť:
Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok musí byť minimálna hodnota stravovacej poukážky najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. apríla 2025 je táto hodnota stanovená na 6,60 €. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovaciu poukážku najmenej 55 % z jej hodnoty, čo predstavuje minimálne 3,63 €. Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. apríla 2025 suma 4,84 €.
Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie poskytnutím jedla, prichádza na rad zamestnancov výber medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. apríla 2025 je v týchto prípadoch suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,63 eura a maximálne 4,84 eura.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách stravného). Povinný príspevok zamestnávateľa je limitovaný. Je to suma najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.
Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje najnovšie oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. Sumy stravného platné od 1. apríla 2025 sú nasledovné:
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, má sa za to, že si zamestnanec zabezpečuje stravovanie sám, a teda, zo strany zamestnávateľa nie je potrebné zabezpečovať stravovanie zamestnanca žiadnym ďalším spôsobom.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (nepeňažná forma), hodnota stravy už nie je od 01.01.2022 pre zamestnanca v plnej sume oslobodená od dane z príjmov. Povinný príspevok zamestnávateľa, ktorým prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je limitovaný.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytovať stravu - stravné lístky (prípadné finančný príspevok na stravu) aj počas čerpania riadnej dovolenky. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a upravil by podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Za uvedeného predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnuté za dni dovolenky, PN, návštevy lekára oslobodeným príjmom pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods. V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Ak majiteľ jednoosobovej eseročky je v spoločnosti aj konateľ a spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,84 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov. Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem, pričom zamestnávateľ by tento príspevok mohol zahrnúť do daňových výdavkov len v súlade s § 19 ods.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
tags: #príspevok #zamestnávateľa #na #stravné #podmienky