
Ruská spoločnosť prežíva obdobie zmien a neistoty. Ruský prezident Vladimir Putin a jeho politická elita čelia výzvam v podobe klesajúcej popularity, stagnujúcej ekonomiky a rastúcej nespokojnosti obyvateľstva. V roku 2018 vyvolala rozsiahle protesty dôchodková reforma, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku. Táto reforma spolu s poklesom reálnych príjmov obyvateľov prispela k nárastu protestných nálad v ruskej spoločnosti.
Komentátori a odborníci sa zaoberajú otázkou, čo čaká Rusko v nadchádzajúcich rokoch a či sa Putin chystá odísť z úradu. Hoci sa pravidelne objavujú špekulácie o jeho zdravotnom stave a možných nástupcoch, experti sa zhodujú, že Putin sa zatiaľ do politického dôchodku nechystá. Svedčia o tom aj zmeny v ústave, ktoré mu umožňujú uchádzať sa o prezidentský úrad až do roku 2036.
Marek Příhoda, český odborník na východnú Európu, pripomína, že Kremeľ je uzavreté prostredie a informácie, ktoré prenikajú na verejnosť, treba brať s rezervou. Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku poukazuje na ústavné zmeny, ktoré posilnili právomoci prezidenta a zabezpečili mu doživotnú imunitu.
Karel Svoboda z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity vníma zmeny v ústave ako snahu otvoriť si čo najviac možností do budúcnosti. Zdôrazňuje, že Putin si dáva záležať na lojalite svojich spolupracovníkov a jeho nástupca bude musieť byť niekto, kto ho a jeho okolie nijako neohrozí.
Verejná mienka je jediný limit, ktorý Putin má. Nemôže robiť politiku, ktorá by bola v úplnom rozpore s verejnou mienkou, keďže by mohol naraziť. Aj preto zmeny v ústave možno čítať ako snahu spružniť systém a nespájať všetko, čo sa deje v Rusku, len s Putinovou osobnosťou.
Prečítajte si tiež: Dôchodky v Rusku: Prehľad
Napriek rastúcim protestným náladám v ruskej spoločnosti od roku 2018, ktoré odštartovala dôchodková reforma a pokles príjmov obyvateľov, nedošlo k väčšej mobilizácii. Ruská spoločnosť nevidí alternatívneho lídra a Putin zostáva lídrom v dôvere. Jadro ruskej spoločnosti je nespokojné, no je ochotné odpustiť zo strachu zo zmien a obavy, čo nastane, ak Putin odíde.
Putinovo odchod je možný len za niekoľkých okolností. Jednou by musel byť napríklad prípadný rozkol v elitách, teda to, že samotná politická ruská elita by si už nepriala Putinovo pokračovanie a došlo by k vnútornému napätiu. Druhou možnosťou by boli masové celoštátne demonštrácie vyvolané veľkou nespokojnosťou.
Rok 2020 bol zaťažkávajúcou skúškou - pokles cien ropy, ekonomická stagnácia, pokles reálnych príjmov obyvateľov, koronavírus, protesty v Chabarovsku, kauza Navaľnyj. Režim to prežil bez úhony, nič ním neotriasa. Niet rozkolu v elitách, niet masových demonštrácií.
Podľa Dulebu nie je úplne na Putinovi, či zostane, alebo nezostane pánom Kremľa. Toto je systém vlády elity, ktorá je závislá od jeho osoby a vymeniť osobu je riziko pre celú elitu. Ak dôjde k výmene, prebehne to najskôr metódou, ktorú zažil i Putin, keď sa dostal k moci. Nahradiť ho nemôže len tak hocikto a to vie i tá elita. Preto si nevedia predstaviť jeho odchod, pretože nájsť rovnocennú náhradu za Putina v tomto systéme teraz ani nie je možné. To musí byť človek s legitimitou, verejnou podporou, musí byť známy.
Parlamentné voľby v Rusku vyhrala, neprekvapujúco, Putinova strana Jednotné Rusko. Získala tak 324 zo 450 kresiel v Dume. Napriek drvivej podpore strana nenechala nič na náhodu. Neváhala a vyplatila predvolebné peňažné bonusy dôchodcom a vojakom - dvom kľúčovým volebným skupinám. Viacerí kandidáti z iných strán boli obvinení zo zločinov alebo im bolo znemožnené kandidovať kvôli údajným nezhodám v byrokracii.
Prečítajte si tiež: Zmierňovanie inflácie pre dôchodcov v Rusku
Situácia v Rusku sa za posledných päť rokov zmenila. Popularite prezidenta Putina a jeho strany ublížila dôchodková reforma z roku 2018. Podľa niektorých prieskumov klesla podpora vládnej strany pod 30%.
Prečítajte si tiež: Starnutie populácie v Rusku