
Predkladaná publikácia si kladie za cieľ objasniť problematiku kvality života starších ľudí ako celospoločenského problému s jeho ukotvením na poli spoločenských vied, prevažne psychologických a sociálnych vied. Cieľom je preskúmať túto oblasť z historického, sociálneho, filozofického, interpersonálneho a subjektívneho hľadiska, a to fenomenologicky, konceptuálne a multidisciplinárne.
Celosvetovo sa zaznamenáva starnutie populácie, a to nielen vo vyspelých, ale aj v rozvojových krajinách. Jeden zo znakov starnutia populácie je nárast percentuálneho podielu staršieho obyvateľstva na celkovej populácii. Typické pre budúci demografický vývoj na Slovensku bude pokles počtu obyvateľov. Podľa najpravdepodobnejšieho variantu by mal do roku 2050 klesnúť počet obyvateľov SR pod hranicu 5 miliónov osôb. Prirodzený prírastok by mal rásť zhruba do roku 2010. Pokles prirodzeného prírastku sa zrýchli hlavne v období 2025 až 2040. Ku koncu roku 2050 sa pokles prirodzeného prírastku obyvateľstva výrazne spomalí. Starnutie obyvateľstva bude popri úbytku obyvateľstva druhou významnou črtou budúceho vývoja obyvateľstva na Slovensku. Spoločenská aktuálnosť témy však úzko súvisí aj s celosvetovými demografickými trendmi.
Je zrejmé, že práca s človekom vo vyššom veku nie je vôbec jednoduchá. Situácia sa navyše komplikuje tým, že nie každý človek sa v priebehu života rovnako pripravuje na starobu a vstúpi do nej s pocitmi záťaže. Napriek mnohým involučným procesom a zmenám sa veľa starších ľudí vyrovnáva s procesom starnutia a staroby s ľahkosťou. Neskoršie dekády života človeka sa tak stanú pre neho zmysluplným a prirodzeným zavŕšením individuálnej udalosti.
Jedným zo spôsobov pochopenia problémov starnutia môže byť dimenzia kvality života prežívaná konkrétnym jednotlivcom. Pokiaľ budeme vychádzať z premisy, že kvalita života predstavuje rôzne veci pre rôznych ľudí, budeme sa opierať o fakt, že v subjektívnom hodnotení kvality života vnímanie aspektov každodennej existencie zohráva významnejšiu úlohu ako samotné objektívne podmienky života. Avšak problémy súvisiace s kvalitou života môžu mať značný sociálny dopad. Riešenie takýchto situácií je aj predmetom záujmu sociálnej práce.
Z pohľadu existujúcich výskumov kvality života je záujem o túto tému často smerovaný na populačné skupiny, ktoré sú charakterizované nejakými obmedzeniami v ich životných podmienkach. Či už ide o osoby s telesným postihnutím, etnické menšiny, ale aj o osoby vyššieho veku. Starnúca populácia čelí špecifickým problémom, ktoré sú spojené s nárastom negatívnych ireverzibilných zmien v ich živote. Tento fakt si zaslúži profesionálnu pozornosť nielen z etického uhla pohľadu, ale stále viac z uhla pragmatického a najmä ekonomického.
Prečítajte si tiež: Článok o náhradnej rodinnej starostlivosti
Domnievame sa, že základnou podmienkou bezproblémového starnutia a dôstojnej kvality života je akceptovanie reality so zmenami a obmedzeniami, ktoré z vyššieho veku vyplývajú, spolu so schopnosťou udržať si aktívny spôsob života. Možno povedať, že prirodzená úloha starnutia v priebehu ľudského života je akceptácia ireverzibilných zmien a obmedzení jednotlivcom, spôsobom vedúcim k zachovaniu aktivity, schopnosti akceptovať nové snahy v súlade s individuálnymi schopnosťami a zachovaním si vlastnej individuálnej kontinuity.
Hlavne posledné desaťročia sú poznamenané neobyčajne vysokou dynamikou spoločenských zmien. Slovník bežného človeka sa „obohatil“ novými pojmami, medzi ktoré patrí aj „kvalita života“. Adekvátne chápanie kvality života vyžaduje konkretizáciu jej modelu na základe stanovenia ukazovateľov a faktov. Modely a výskumné projekty, ktoré vznikali v minulosti, zdôrazňovali, že kvalitný život je možné skôr zachytiť a vysvetliť vtedy, keď si ľudia uvedomia a zhodnotia svoj vlastný život a jeho aspekty, než spôsobom, ktorý preferuje objektívnu kvalitu rozličných aspektov života. Reflektovali tak problematiku psychológie ľudských potrieb, hierarchiu hodnôt i teóriu samoregulácie.
Starnutie populácie so sebou prináša nové požiadavky na výkon sociálnej práce, a teda aj na vzdelávanie v sociálnej práci. Sociálna práca ako spoločensko-vedná disciplína reaguje na potreby spoločnosti a na procesy a zmeny, ktoré ju charakterizujú. V 21. storočí k nim patrí aj celosvetový fenomén - demografické starnutie populácie.
V uvedenom kontexte je publikácia M. Hrozenskej, v ktorej sa zaoberá výskumom kvality života starších ľudí, jednoznačným a významným prínosom. Toto dielo je vyjadrením snahy obohatiť túto problematiku o široko koncipovaný prístup ku kvalite života seniorov, ako aj k štúdiu starnutia a staroby ako špecifického životného obdobia. Autorka sa v literárně přehledové části opírá o výbornou znalost slovenské, české i světové odborné literatury a předkládá čtenáři současné pojetí kvality života v sociálních vědách. Vyhýbá se tradovaným trivialitám o kvalitě života - zabývá se tématem do hloubky a pohlíží na něj z různých perspektiv. Připomíná filosofické kořeny pojmu, které jsou stále přítomny v hédonistickém a eudaimonickém přístupu k chápání subjektivní pohody, která bývá považována za jeden z indikátorů kvality života. Autorka v této souvislosti uvažuje o tom, že by se studium kvality života, které se v posledních desetiletích vyvinulo v samostatnou mezioborovou disciplínu, mohlo stát zdrojem pro teorii sociální práce. Tuto myšlenku považuji za inspirující a užitečnou pro další vývoj teorie a výzkumu v sociální práci - kvalita života má k sociální práci úzký vztah; ve své praktické aplikaci bývá považována za cíl intervencí a způsob hodnocení jejich efektivity, na teoretické rovině nastoluje otázky týkající se individuální a společenské prosperity a odpovědnosti za tuto prosperitu.
Na rozdiel od narodenia človeka je starší vek ľudí vnímaný v pochmúrnejších sociálnych súvislostiach a to ako z pohľadu verejnej mienky i subjektívneho pohľadu osôb v staršom veku. Je potrebné zmeniť toto negatívne vnímanie a podporovať aktívny a zmysluplný život seniorov.
Prečítajte si tiež: Príspevok VZP na hygienu
Prečítajte si tiež: Úskalia výchovy detí