Procesná obrana a započítanie pohľadávky v civilnom sporovom konaní

Úvod

Článok sa zaoberá procesnou obranou v kontexte civilného sporového konania, so zameraním na započítanie pohľadávky. Analyzuje sa právny rámec, súdna prax a teoretické aspekty tohto inštitútu, a to s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na jeho uplatňovanie v praxi.

Procesná obrana a kompenzačná námietka

Žalovaný má v prebiehajúcom spore právo uplatniť vzájomný nárok spôsobilý na započítanie proti žalobcovi ako súčasť procesnej obrany. Ide o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti pohľadávke uplatnenej žalobou v súlade s hmotnoprávnymi normami (§ 580 a nasl. OZ alebo § 358 ObchZ). Započítanie pohľadávok je zákonný spôsob zániku záväzku, pričom ten, kto vykonáva započítací úkon, nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Ak žalovaný v sporovom konaní vnesie kompenzačnú námietku, súd ju posúdi podľa predpisov hmotného práva. Táto námietka sa považuje za hmotnoprávnu námietku (§ 152 CSP), ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP).

Pohľadávka a jej existencia

Nemožno súhlasiť s právnym názorom, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, alebo či to dlžník uznáva. Záväzok nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka). Súdne rozhodnutie deklaruje existenciu príslušného právneho úkonu a už existujúcu povinnosť.

Podľa právnej teórie je pohľadávka právo jedného účastníka (veriteľa) požadovať určité plnenie od druhého účastníka (dlžníka) zo záväzkového vzťahu, predovšetkým zo zmluvy. V čase splatnosti pohľadávky má veriteľ právo vymáhať toto plnenie prostredníctvom štátneho orgánu, pretože mu vzniká nárok.

Postúpenie pohľadávky

Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom sporu z postupcu na postupníka. Táto zmluva bola uzavretá a naplnená v súlade s §§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že zákon takúto možnosť rieši a výslovne ju pripúšťa, t. zn., že použitý hmotnoprávny predpis v tejto veci bol správny a postupca pohľadávku postúpil dňom podpísania zmluvy, splnil si povinnosť, ktorú mu ukladá § 526 Občianskeho zákonníka a postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu listom zo dňa 3. mája 2004 oznámil žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi. Dňom podpísania tejto zmluvy nastala teda právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná v súdnom konaní (§ 92 ods.

Prečítajte si tiež: Čo je Aktívna Procesná Legitimácia?

Ustanovenia §§ 524 a 530 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú postúpenie pohľadávky, sa nezmieňujú o pohľadávkach sporných, či fiktívnych, domnelých alebo neistých. Jedinou podmienkou je, že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Z dôkazov, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú, je úplne jednoznačné, že predmetná pohľadávka existuje, a to, že sme nútení ju vymáhať súdnou cestou, ešte neznamená, že ide o pohľadávku, ktorá je sporná, fiktívna, domnelá alebo neistá. Tento právny názor je v jasnom rozpore s dikciou § 92 ods. 2, ods. 3 platného O.s.p. a v neposlednom rade sa prieči dlhodobo zaužívanej súdnej praxi a takýto právny názor vlastne absolútne mení desaťročia zaužívanú prax postupovania pohľadávok v bývalom československom, príp. súčasnom slovenskom práve. Je nesporné, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 3. mája 2004 spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti, ktoré od nej zákon vyžaduje. Preto bol použitý § 92 ods.

Súd prvého stupňa správne v súlade s § 92 ods. 3 O.s.p. návrhu vyhovel, pretože sa preukázalo, že po začatí konania nastala skutočnosť uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p., ten, kto mal vstúpiť namiesto navrhovateľa, s tým vyjadril súhlas. Doterajšia dlhodobo zaužívaná súdna prax a samotný komentár k § 92 O.s.p. uvádza, že súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p. - účinkom právnej skutočnosti podľa hmotného práva musí byť prevod - komentár tu výslovne uvádza, napr. Najvyšší súd ani nebol oprávnený o podanom odvolaní žalovaného v 1. rade konať, pretože mal v súlade s § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.

Gramatickým a logickým výkladom ustanovenia § 92 ods. 3 O.s.p. Je pravdou, že takéto uznesenie nie je expressis verbis upravené v § 202 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. ako uznesenie, proti ktorému by nebolo možné podať odvolanie, avšak z dôvodu, že právo odvolania - vychádzajúc z výkladu § 92 ods. 2, ods. 3 O.s.p. - prináleží len pôvodnému navrhovateľovi, príp. tomu, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa, ak by súd návrhu na zámenu nevyhovel. V žiadnom prípade však takéto právo neprináleží žalovanému.

Ničím nepodložený a v rozpore so zákonom je ďalší právny názor vyslovený v rozhodnutí, že nemožno postúpiť pohľadávku z právnickej osoby na fyzickú osobu v prípade, že majiteľom a konateľom právnickej osoby je tá istá osoba, na ktorú sa ako fyzickú osobu pohľadávka postupuje. Takéto konanie nie je ani v Obchodnom zákonníku, ani v Občianskom zákonníku zakázané - platí zásada upravená v Ústave SR v článku 2. ods. 3 "každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá" a už vôbec nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nepožíva právnu ochranu.

Zmluva o prevzatí dlhu

Dňa 17. apríla 2000 bola uzavretá zmluva o prevzatí dlhu medzi pôvodným dlžníkom WSB C., spol. s r. o. a žalovaným v 1. rade, ako novým dlžníkom, za účasti žalobcu, spísaná v advokátskej kancelárii, kde žalovaný v 1. rade pri plnom vedomí v zastúpení predsedom a podpredsedom prevzal na seba dlh, ktorý je predmetom tohto sporu s tým, že sa jasne zaviazal, že tento dlh zaplatí žalobcovi najneskôr do 31. októbra 2000.

Prečítajte si tiež: Využitie započítania ako procesnej obrany

Zámena účastníkov konania

Návrh na zámenu účastníkov konania na strane žalobcu bol podaný v priebehu konania, a to 24. júna 2004. K tomuto návrhu bol pripojený originál zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je zjavne predmetom tohto súdneho konania (t.j. pohľadávka vo výške 2 507 236,- Sk s prísl.), pričom, ako postupca je v zmluve uvedený I. S., s. r. o. a ako postupník je uvedený Ing. V. Krajský súd v N. uznesením zo 17. septembra 2004, č. k. 16 Cb 64/2004-257, návrhu na zámenu účastníkov vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 1. rade.

Odvolací súd otázku prípustnosti odvolania neponechal bez povšimnutia a správne sa s ňou vyporiadal tak, že žalovaný je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti uvedenému uzneseniu.

Aj keď v zmysle ustanovenia § 92 ods. 3 O.s.p. jeho súhlas so zámenou účastníkov sa nevyžaduje, Občiansky súdny poriadok možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu nevylučuje [§ 202 ods. 3 O.s.p.]. Pokiaľ ide o návrh na zámenu účastníkov podľa cit. ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p., v tomto smere ustanovenie § 92 ods. 3 jednoznačne stanovuje podmienky, kedy je súd povinný takémuto návrhu vyhovieť, a teda procesný predpis túto otázku neponecháva na úvahu súdu. V danej veci boli splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 3 O.s.p.

Nepochybne teda nastala právna skutočnosť uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p., t.j. skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Takouto právnou skutočnosťou v danom prípade je zmluva o postúpení pohľadávky z 3. mája 2004.

Pokiaľ ide o možnosť postúpenia pohľadávky, žiadne ustanovenie platného právneho poriadku nevylučuje možnosť postúpenia pohľadávky aj v čase, keď je predmetom súdneho konania, naopak, takéto obmedzenie zmluvnej voľnosti by bolo v rozpore s článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Žaloba v správnom súdnictve

Veriteľ je teda oprávnený kedykoľvek postúpiť svoju pohľadávku inému a prípadné obmedzenia v tomto smere musia vyplývať zo zákona alebo rozhodnutia príslušného orgánu. Pokiaľ ide o pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, z obsahu spisu nevyplýva, že by právo postúpiť pohľadávku bolo nejakým spôsobom obmedzené (napr. podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto žalobca aj v priebehu súdneho konania bol oprávnený ju postúpiť inej osobe, a to, či už fyzickej alebo právnickej. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.

Napokon ustanovenie § 92 ods. 3 O.s.p. povinnosť súdu vyhovieť návrhu na zámenu účastníka konania neviaže na určitý charakter pohľadávky, či dlhu, ale viaže na to, či ohľadne nej (pohľadávky) nastala právna skutočnosť podľa ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p., teda či nastal prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Samotné ustanovenie § 92 ods. 2, 3 O.s.p. vychádza z toho, že počas súdneho konania môže dôjsť k tomu, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bude postúpená.

Bolo by úplne nelogické, keby počas občianskeho súdneho konania nebolo možné disponovať s pohľadávkami, ktoré sú predmetom tohto konania. Tým by ohľadne pohľadávok sa stali zbytočnými predbežné opatrenia, lebo už samotným podaním žaloby by bolo zakázané nakladať s pohľadávkou, čo by nepochybne mohlo viesť k zneužívaniu občianskeho súdneho konania.

Nesprávna prax súdov prvej inštancie

Predmetný judikát Najvyššieho súdu SR (uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod č. R 41/2008) si pripomíname z dôvodu, že nie všetky súdy prvej inštancie tento judikát reflektujú a rozhodujú v duchu právneho názoru, ktorý je v ňom vyslovený (preto bude skôr komentovaná nesprávna prax niektorých súdov prvej inštancie, pričom tento komentovaný judikát bude slúžiť ako opora nami prezentovaných názorov).

Nedávno sme sa v praxi stretli s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ktorý konštatoval, že „pohľadávkami spôsobilými na započítanie sú pohľadávky, ktoré sú nesporné a ktorých oprávnenosť strany konania vzájomne voči sebe uznávajú. V danom prípade však pohľadávka žalovaného voči žalobcovi nebola žalobcom uznaná. Argumentáciu žalovaného o započítaní pohľadávok vyhodnotil súd ako nedôvodnú, keďže nebol preukázaný právny základ, respektíve oprávnenosť tejto pohľadávky. Predmetná pohľadávka by mohla byť spôsobilá na započítanie do výšky uplatneného nároku zo strany žalobcu v prípade, ak by bola žalobcom uznaná, ak by o nej existovali nepochybné dôkazy čo do základu a aj čo do výšky, respektíve ak by o tejto pohľadávke rozhodol súd na základe žaloby podanej žalovaným, k čomu v danom prípade nedošlo. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný nespochybnil nárok žalobcu.

Podotýkame, že súd sa v danom prípade vôbec nezaoberal oprávnenosťou pohľadávky žalovaného, t. j. ex ante konštatoval, že pohľadávku, ktorú žalobca neuznal, nemožno započítať - k tomuto záveru dospel automaticky bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou pohľadávky žalovaného. Súd prvej inštancie svojim záverom úplne paralyzoval procesný inštitút tzv.

Princípy civilného sporového konania

Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a subsidiárne aj Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). V čl. 1 je vyjadrený všeobecný princíp priorizácie súdu ako právno - ochranného orgánu, čo znamená, že ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva, všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhoduje súd, ktorého základným atribútom je inštitucionálna nezávislosť od ostatných zložiek verejnej moci. Zákon zveruje isté právno - ochranné decízne funkcie napríklad správnym orgánom, rozhodcovským súdom a pod.

Východiskovým princípom je princíp právnej istoty, ktorý je v navrhovanej podobe konštantne judikovaný Ústavným súdom SR (ďalej len „ÚS SR“), ako i európskymi súdnymi autoritami. Civilné spory sa prejednávajú a rozhodujú v súlade s ustálenou judikatúrnou líniou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ÚS SR, Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), Súdneho dvora EÚ a v prípade, ak sa v konkrétnom konaní súd od tejto línie odkloní, musí obligatórne vysvetliť dôvody, pre ktoré sa odklonil od tejto konštantnej línie v odôvodnení súdneho rozhodnutia.

V navrhovanom článku 3 CSP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CSP. Prirodzenou je interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami (gramatický výklad), avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona.

Navrhovaný článok 4 upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. V odseku 2 je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Podobnú, či rovnakú formuláciu obsahuje viacero európskych kódexov, napríklad čl.

Navrhovaný princíp je procesným ekvivalentom zákazu zneužitia subjektívnych práv, ktorý je latentne prítomný v európskych právnych poriadkoch, napr. aj § 3 ods. 1 slovenského Občianskeho zákonníka a pod. Súdu sa umožňuje odmietnuť konkrétne procesné úkony, ktoré sú zjavným zneužitím práva, či neprihliadnuť na ne alebo ich dokonca procesne sankcionovať (napr.

Navrhovaný princíp reflektuje moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuje sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu. Nóvum spočíva v zavedení osobitných konaní so slabšou stranou, ktoré výrazne modifikujú doterajšie chápanie rovnosti strán sporu.

Čl. 7 upravuje dispozičný princíp, ktorým je sporové konanie takmer bezo zvyšku ovládané. Dispozičný princíp sa v sporoch prejavuje predovšetkým žalobnou iniciatívou žalobcu, bez ktorej spor nemôže vzniknúť.

Čl. 8 a čl. 9 sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako princípy súvisia s rovnosťou zbraní a s princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.

Čl. 10 vyjadruje princíp tzv. arbitrárneho poriadku a v mnohom ide o nosný princíp civilného sporového konania. Súd určuje tempo a priebeh konania s prihliadnutím na princíp hospodárnosti tak, aby bol naplnený účel zákona. CSP sa vyvarúva stanovovaniu zákonných lehôt pre sudcu, (celkom výnimočne sa stanovujú, ak je to účelné s prihliadnutím na povahu veci) a v súlade s princípom arbitrárneho poriadku umožňuje sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán a sankcionovať nedodržanie ním stanovených procesných lehôt vo forme procesnej preklúzie, t.j. V konkrétnom prípade na riadny priebeh konania dohliada, lehoty určuje a potrebné opatrenia ukladá sudca alebo súdny úradník.

Čl. 11 proklamuje tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu a skutočnej vôle.

Navrhované znenie čl. 12 reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná.

Navrhuje sa výslovne zaviesť princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku strán sporu so súdom.

Navrhovaný princíp zohľadňuje verejnú kontrolu súdnej moci.

Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv.

Navrhovaný čl. Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr.

Navrhované znenie čl. 17 je deklaráciou princípu hospodárnosti konania, ktorá má byť jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov. Princíp je ekvivalentom či koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá musí byť nielen zákonná, ale i efektívna, t.j.

Navrhované znenie čl. Pojem civilný proces je moderným vyjadrením staršieho pojmu občianske súdne konanie, avšak zahŕňa v sebe prejednávanie a rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva hmotného (to súvisí i s otázkou právomoci tzv. Právomoc súdu v civilnom sporovom konaní môžeme definovať ako súhrn oprávnení a povinností súdu tzv. decíznej (rozhodovacej) povahy. V navrhovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná a obligatórna zúžená právomoc civilných súdov, pričom sa zakotvuje generálna klauzula, ktorá zabezpečuje právomoc súdov v súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach. Pojem „súkromnoprávny“ je tu volený zámerne, nakoľko CSP upravuje tzv. civilný proces (porovnaj § 1). Súkromnoprávny spor bude spravidla podliehať režimu CSP, a len zákon môže ako výnimku stanoviť, že súkromnoprávny spor či inú súkromnoprávnu vec nie sporového charakteru prejedná a rozhodne iný orgán dotovaný zákonnou decíznou kompetenciou. Pojem orgán je tu použitý v najširšom zmysle (môže ísť nie len o orgán verejnej moci, správny orgán, ale v najširšom zmysle napr. Delená právomoc - z právnej úpravy sa odstránila delená právomoc ako inštitút. Takáto úprava stratila zmysel, keďže ostala iba v prípade z. č. 514/2003 Z. z. V navrhovanom znení § 5 až 8 je upravená tzv. alternatívna zúžená právomoc civilných súdov. Uzavretím tzv. rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa z. č. 244/2002 Z. z. Uplatnenie námietky nedostatku právomoci civilného súdu v dôsledku rozhodcovskej zmluvy má obligatórny účinok pre súd.

tags: #procesná #obrana #započítanie #pohľadávky #v #súdnom