Procesná verejnoprávna žaloba a jej podmienky

Tento článok sa zameriava na procesnú verejnoprávnu žalobu a podmienky, ktoré ju sprevádzajú, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva na Slovensku.

Úvod

Procesná verejnoprávna žaloba predstavuje dôležitý nástroj ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb vo vzťahu k činnosti orgánov verejnej správy. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený prehľad o podmienkach a aspektoch, ktoré sú s ňou spojené.

Verejnoprávna inštitúcia a ochrana majetku

Dovolací súd zastáva názor, že verejnoprávna inštitúcia môže podať žalobu v prípade absolútnej neplatnosti (§ 39 OZ) kedykoľvek. Súd nevidí dôvod na znevýhodňovanie verejnoprávnej inštitúcie v ochrane jej majetku. Prípadná pasivita verejnoprávnej inštitúcie je spojená s možnou ingerenciou prokurátora, čo však neznamená menšiu možnosť ochrany majetku v porovnaní s inými vlastníkmi.

Je zrejmé, že § 16 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií… (právna veta je skrátená).

Podriadená pohľadávka v konkurze

Pre posúdenie pohľadávky veriteľa ako podriadenej pohľadávky v zmysle § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) sa pri preukázaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom v zmysle § 9 ods. 3 ZKR zohľadňuje časové hľadisko vyhlásenia konkurzu. Moment vyhlásenia konkurzu je relevantný v súvislosti s účinnosťou novely ZKR zákonom č. 348/2011 Z. z.

Prečítajte si tiež: Čo je Aktívna Procesná Legitimácia?

Zmluva o predaji časti podniku

Ustanovenie § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka má kogentný charakter. V zmluve o predaji časti podniku nemožno vylúčiť z predaja časť záväzkov, ktoré súvisia s prevádzanou časťou podniku.

Intervenient v spore

Intervenient, ktorý nebol pripustený do sporu rozhodnutím súdu, nemôže s poukazom na § 458 ods. 3 C. s. p.

Hrubé porušenie dobrých mravov

Právnou otázkou zásadného významu je určenie znakov konania obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny ako hrubého porušenia dobrých mravov (§ 630 Občianskeho zákonníka), s prihliadnutím na princíp vzájomnosti správania darcu a obdarovaného. Súdy sa môžu odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, prezentovanej rozhodnutiami najvyššieho súdu sp.zn. 2 Cdo 108/2007 a 3 Cdo 53/2006. V rozhodnutí sp.zn. 2 Cdo 108/2007 najvyšší súd podal výklad § 630 Občianskeho zákonníka a… (právna veta je skrátená).

Vylučovacia žaloba

V spore o vylučovacej žalobe je súd v zmysle § 78 ZKR oprávnený len prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva (prípadne iného práva) k vylučovaným veciam za účelom posúdenia správnosti postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu pri zapísaní sporných vecí do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.

Kontumačný rozsudok

Dovolací súd konštatuje, že vyhodnotenie „vážnych okolností" v zmysle § 278 písm. b) CSP prostredníctvom interpretácie pojmu „dôležitý dôvod" na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP, nie je správne. Ide o rozličné procesné situácie, kedy následkom vyhodnotenia „vážnych okolností" v zmysle § 278 CSP je vydanie kontumačného rozsudku v neprospech žalobcu, a to bez ďalšieho. Tento inštitút je možné aplikovať jedine za prísneho splnenia všetkých procesných podmienok, medzi ktoré patrí pasivita žalobcu, za ktorú však nie je možné považovať doručenie takého návrhu, ktorým ospravedlňuje svoju… (právna veta je skrátená).

Prečítajte si tiež: Využitie započítania ako procesnej obrany

Cieľ ustanovenia § 181 ods. 2 CSP

Cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (7Cdo/111/2020, 1Obdo/92/2018, 2Obdo/5… (právna veta je skrátená).

Relevantnosť otázky podľa § 421 ods. 1 CSP

Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu… (právna veta je skrátená).

Neprípustnosť odvolania proti zamietajúcemu uzneseniu o návrhu na prerušenie konania

Proti rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP, nie je odvolanie prípustné.

Preferencia prístupu k odvolaciemu súdu

Právna úprava odvolacieho konania nie je natoľko prísna, že ak je podanie nejasné, tak si ho súd môže (re)interpretovať úplne podľa svojho uváženia. Ustanovenie § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, nemôže viesť k tomu, aby súd svojvoľne reinterpretoval nejasné podanie bez toho, aby sa zákonným spôsobom pokúsil o objasnenie prejavu vôle procesnej strany. Tento postup predpokladá § 129 CSP, ako aj špecificky pre odvolacie konanie § 373 ods. 1 CSP. Z tohto vyplýva preferencia prístupu k odvolaciemu súdu.

Viazanosť dovolacieho súdu dovolacím dôvodom (§ 421 CSP)

Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno ustanovenie § 421 CSP ju podradí.

Prečítajte si tiež: Procesná obrana v civilnom spore

Pojednávanie v odvolacom konaní podľa CSP

Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku z tejto zásady predstavuje prípad, v ktorom odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje. Urobí tak v prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie, je potrebné nariadiť pojednávanie. Touto úpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv strán sporu. Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov.

Neprípustnosť extenzívneho výkladu § 421 ods. 1 CSP

V ustanoveniach § 419 až § 423 CSP sú uvedené podmienky, za splnenia ktorých je dovolanie prípustné. Ustanovenia § 420 a § 421 CSP upravujú prípustný predmet dovolania. Ustanovenie § 420 CSP taxatívne vymenúva rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné z dôvodu tzv. dôvody zmätočnosti. V ustanovení § 421 ods. Z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP ale nevyplýva ani len náznak toho, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré sa prijatými právnymi závermi neodkláňa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, by bolo dovolanie prípustné tiež vtedy, keď odvolací súd nekonal správne, lebo sa - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu dovolacieho súdu - od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu mal odkloniť. Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu zastáva názor, že právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 421 ods. 1 písm. Extenzívny výklad ustanovenia § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku je neprípustný.

Definícia prekvapivého rozhodnutia (§ 382 CSP)

O tzv. Výzva odvolacieho súdu podľa § 382 CSP je potrebná vždy, keď odvolací súd dospeje k záveru, že nárok treba posúdiť podľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia za súčasného splnenia podmienky, že toto iné zákonné ustanovenie je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

Následky ignorovania ustanovenia § 390 CSP

Ak odvolací súd pri ostatnom rozhodovaní nepostupuje v zmysle § 390 CSP a nerozhodne v merite veci, hoci na takéto rozhodnutie boli splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení Civilného sporového poriadku, ide o zásadné pochybenie, v dôsledku ktorého nebol dosiahnutý účel zakotvený v § 390 CSP, ktorým je zrýchlenie konania rozhodnutím v merite veci, ale naopak priebeh konania pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na priznanie nemajetkovej ujmy sa opätovne spomalil. Takýmto postupom odvolacieho súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podstata princípu kontradiktórnosti sporového konania

Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania.

Zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní zamestnancom (§ 429 ods. 2 písm. b/)

I. Konanie za právnickú osobu, ktorá podala dovolanie, tým, kto s ňou uzavrel dohodu o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z § 429 ods. 2 písm. b/ CSP. Zamestnancom je totiž fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu (viď bližšie § 11 ods. 1 Zákonníka práce), pričom pre závislú prácu je charakteristický výkon práce pozostávajúcej prevažne z opakovania určených činností (porovnaj § 1 ods. 2 Zákonníka práce). II. Na zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní sa nevzťahuje ustanovenie § 89 ods. 1 CSP.

Povinnosť doručiť vyjadrenie k odvolaniu odvolateľovi

Aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

Nedostatok právomoci súdu rozhodovať o otázkach existencie sociálneho poistenia

Vo veciach existencie sociálneho poistenia je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa, ktorá bola zákonom zriadená ako verejnoprávna inštitúcia na výkon sociálneho poistenia. Dovolací súd je pri posudzovaní splnenia podmienky povinného procesného zastúpenia advokátom povinný vziať do úvahy špecifické okolnosti prípadu, akými môžu byť limitované informačné možnosti sťažovateľa obmedzeného na osobnej slobode (pobyt vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody). Ak by aj najvyšší súd nebol toho názoru, že je potrebné sťažovateľa poučiť tak, aby sa mu dôsledne zaručila ochrana jeho práva na prístup k súdu, je jeho povinnosťou sa so žiadosťou sťažovateľa podrobnejšie vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia.

Ochrana práv subjektov práva

S narastaním úloh spätých s budovaním rozvinutej demokratickej spoločnosti sa zákonite zvyšuje aj úloha práva, ktoré je dôležitým nástrojom úpravy žiaducich spoločenských vzťahov, kontroly zákonnosti a právnej istoty občanov. Právo ukladá subjektom - fyzickým osobám (jednotlivcom) a právnickým osobám povinnosti a poskytuje práva (oprávnenia). Ochrana práv subjektov práva pred nezákonnými zásahmi a postupmi je zabezpečená celým radom právnych záruk ochrany práva. Právne záruky ochrany práva možno charakterizovať ako právom ustanovené spôsoby zabezpečenia realizácie práva štátnymi orgánmi. Realizácia práva predstavuje uskutočňovanie platného práva v právnych vzťahoch medzi subjektmi práva, v ktorých tieto subjekty práva vystupujú ako nositelia oprávnení, právnych povinností a právomocí. Uskutočňuje sa pri aplikácii práva. Proces aplikácie práva je procesným právom upravený postup štátnych orgánov s príslušnou právomocou a kompetenciou pri konaní, dokazovaní, rozhodovaní, preskúmavaní a výkone ich rozhodnutí. Na základe procesného práva sa uskutočňuje ochrana akéhokoľvek hmotného práva. Práve na základe procesného práva dochádza k realizácii objektívneho hmotného práva v konkrétnom prípade prostredníctvom rozhodnutí správneho orgánu alebo súdu.

Rozhodnutie ako individuálny právny akt

Rozhodnutie je konečným štádiom správneho konania (súdneho konania), v ktorom je vyjadrený účel a zmysel celého rozhodovacieho procesu. Z hľadiska právnej povahy je rozhodnutie individuálny právny akt, ktorým sa ustanoveným právnym postupom zasahuje do právneho postavenia konkrétnych fyzických a právnických osôb. Rozhodnutím sa buď určitý stav, právo alebo povinnosť zakladá, mení alebo ruší, alebo sa ním vyhlasuje priznanie práva, nepriznanie práva, uloženie povinnosti, zmena práva alebo povinnosti, odňatie práva. Ide o záväzný akt správneho orgánu. Rozhodnutie má voči svojmu adresátovi právne účinky a adresát je povinný toto rozhodnutie rešpektovať, a to aj v prípade, ak by bolo vecne nesprávne alebo nezákonné. Vyplýva to z tzv. prezumpcie (z predpokladu) správnosti vydávaných rozhodnutí, čo znamená, že na každé vydané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné nazerať vždy ako na rozhodnutie bez vád tak dlho, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím. Na nápravu rozhodnutí správnych orgánov, pri ktorých vznikli pochybnosti o ich vecnej správnosti a zákonnosti, s cieľom overiť, či rozhodnutia skutočne takýto nedostatok vykazujú, zákonodarca zakotvil právne prostriedky, ktorými disponuje účastník konania. Tieto právne prostriedky sa nazývajú opravné prostriedky.

Konanie vo veciach sociálneho poistenia

Konanie vo veciach sociálneho poistenia je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý v § 172 ods. 1 vylučuje použitie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Zákon o sociálnom poistení ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania, v ktorej je zohľadnený špecifický charakter nositeľa tohto poistenia, t. j. Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie. V konaní sú procesné postupy a pravidlá upravené osobitne, a to odlišne od správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa v konaní postupuje výlučne podľa zákona o sociálnom poistení. Konanie sa člení na dávkové konanie a nedávkové konanie. Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach, a to o nemocenských dávkach, o dôchodkových dávkach, o úrazových dávkach, o dávke garančného poistenia a o dávke v nezamestnanosti. Na konanie v rozsahu upravenom zákonom o sociálnom poistení sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne, ktorými sú pobočky Sociálnej poisťovne a ústredie Sociálnej poisťovne. Zákon o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje, v ktorých veciach sociálneho poistenia rozhodujú pobočky Sociálnej poisťovne, pričom pobočky Sociálnej poisťovne plnia vždy funkciu prvostupňového orgánu (§ 178). Pobočky Sociálnej poisťovne rozhodujú napríklad o nemocenských dávkach, o dávke garančného poistenia, o dávke v nezamestnanosti, o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. Funkciu prvostupňového orgánu plní aj ústredie Sociálnej poisťovne, ale len v tých veciach, ktoré sú taxatívne určené zákonom o sociálnom poistení. Predovšetkým ide o rozhodovanie o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente. Ústredie Sociálnej poisťovne plní aj funkciu druhostupňového orgánu, t. j. rozhoduje v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovali v prvom stupni pobočky Sociálnej poisťovne.

Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia

Účastník konania je vymedzený všeobecne. Účastníkom konania nie je Sociálna poisťovňa, ktorá rozhoduje vo veciach upravených zákonom o sociálnom poistení. Účastník konania koná samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť. Spôsobilosť byť účastníkom konania (spôsobilosť mať práva a povinnosti) vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Procesná spôsobilosť fyzickej osoby ako účastníka konania, t. j. spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v konaní vo veciach sociálneho poistenia, vzniká dovŕšením 15. roku veku (§ 27 ods. 2). Účastník konania, ktorý nemá procesnú spôsobilosť, musí byť v konaní povinne zastúpený. Za právnickú osobu konajú tí, ktorí sú na to oprávnení zo zmluvy o zriadení právnickej osoby, zakladacej listiny alebo zo zákona (štatutárny orgán).

Začatie dávkového konania

Dávkové konanie, t. j. konanie o priznanie dávky, sa podľa zákona o sociálnom poistení začína spravidla na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony. V princípe sa žiadosť o priznanie dávky podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, pričom poistenec je zároveň povinný preukázať rozhodujúce skutočnosti relevantným spôsobom, ktorý určí Sociálna poisťovňa. Žiadosť o začatie dávkového konania sa v zásade podáva v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku a nárok na jej výplatu. Ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva na ústredí.

Začatie nedávkového konania

Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Fyzická osoba podáva žiadosť o začatie nedávkového konania v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu. Konanie začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je ovládané zásadou oficiality. Spravidla ide o konanie, ktoré Sociálna poisťovňa zavŕši vydaním rozhodnutia vo veci predpísania dlžného poistného na sociálne poistenie fyzickej osobe (napr. povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe) alebo právnickej osobe (zamestnávateľovi, ktorý neuhradil poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom o sociálnom poistení). Výsledkom nedávkového konania, ktoré sa začalo z podnetu pobočky Sociálnej poisťovne, môže byť aj rozhodnutie vo veci uloženia pokuty za nedodržanie povinností ustanovených zákonom o sociálnom poistení alebo rozhodnutie vo veci predpísania penále za nesplnenie povinnosti odvádzať riadne a včas poistné na sociálne poistenie. Dôvodom na uloženie pokuty môže byť napríklad nepredkladanie mesačných výkazov poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v lehote ustanovenej zákonom zo strany zamestnávateľa, oneskorené odhlásenie sa z registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, neprihlásenie zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v súlade s platnou právnou úpravou. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby môže byť dôvodom na uloženie pokuty a následné rozhodnutie vo veci porušenie povinnosti predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok, nesplnenie povinnosti prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

Deň začatia konania a podania

Deň začatia konania je skutočnosť rozhodujúca pre plynutie lehoty na rozhodnutie. Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou (§ 185 ods. 1). Podaním sa rozumie každý procesný úkon, ktorý uskutoční fyzická osoba alebo právnická osoba voči organizačnej zložke Sociálnej poisťovne v konaní. V užšom slova zmysle sa pod pojmom podanie rozumie návrh na začatie konania vo veci. Môže ísť o návrh na začatie prvostupňového konania, o návrh na začatie odvolacieho konania, kedy sa podanie nazýva odvolanie, respektíve opravný prostriedok, ako aj o návrh na obnovu konania. V širšom slova zmysle pojem podanie vyjadruje rozličné podania, teda podania, ktoré neobsahujú návrh vo veci ako napríklad oznámenie skutočností nasvedčujúcich vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, vzatie návrhu na začatie konania späť, žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, návrh na prerušenie konania, vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Za predpokladu, že sa nevyžaduje predloženie podania na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, je možné urobiť podanie viacerými spôsobmi. Podanie sa posudzuje podľa obsahu. V rámci konania dochádza k realizácii rôznych právnych úkonov tak zo strany organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ako aj účastníkov konania. So začiatkom konania zákon o sociálnom poistení spája vznik procesných práv a povinností účastníkov konania. Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Zákon o sociálnom poistení ukladá účastníkom konania povinnosť spolupracovať s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas celého konania. Základným procesným právom, ktoré zákon o sociálnom poistení priznáva účastníkom konania a ich zástupcom, je nazeranie do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom stave účastníka konania, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. Navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení je nielen právom, ale povinnosťou účastníka konania. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Zákon o sociálnom poistení ukladá organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Hodnotenie dôkazov je vecou úvahy organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá posudzuje, či sa určitá skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo treba vykonať ďalšie. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne zhodnotí výsledky vykonaných dôkazov, a to každý dôkaz osobitne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Zhodnotenie dôkazov je potrebné v rozhodnutí odôvodniť. Pred vydaním rozhodnutia je organizačná zložka Sociálnej poisťovne povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Uvedené je vyjadrením zásady materiálnej pravdy, ktorá sa v konaní najvýraznejšie uplatňuje v štádiu zisťovania podkladov pre rozhodnutie. Získavanie podkladov pre rozhodnutie predstavuje súhrn procesných úkonov od začatia konania až po vydanie konečného rozhodnutia. Podkladmi pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe a skutočnosti známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Nedostatky týkajúce sa zistenia skutočného stavu veci môžu byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne odvolacím orgánom, môžu byť dôvodom pre obnovu konania, ako aj dôvodom pre zrušenie právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu, t. j. ústredia Sociálnej poisťovne, súdom. Je potrebné v tejto súvislosti upozorniť, že porušenie procesného ustanovenia zákona o sociálnom poistení nemusí byť „automaticky“ dôvodom na zrušenie rozhodnutia. V právnej praxi sa uplatňuje zásada, že na vady procesného postupu sa pri preskúmavaní rozhodnutí prihliada len v prípade, ak tieto vady mohli mať vplyv na zákonnosť obsahu vydaného rozhodnutia. Porušenie hmotnoprávnych ustanovení zákona zo strany organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vždy dôvodom pre jeho zmenu alebo zrušenie odvolacím orgánom, respektíve dôvodom pre jeho zrušenie súdom.

tags: #procesná #verejnoprávna #žaloba #podmienky