
Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, priniesol významné zmeny v oblasti civilného sporového konania. Jednou z týchto zmien je aj inštitút procesného opatrovníka, ktorý má zabezpečiť ochranu práv strán, ktoré nemôžu samostatne konať pred súdom. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie procesného opatrovníka v zmysle zákona o civilnom sporovom konaní.
Civilný sporový poriadok (CSP) upustil od používania pojmu „účastník konania“ v sporovom konaní a zaviedol termín "strana". Dôvodom tejto zmeny je, že pojem „účastník konania“ sa používa v nesporovom (mimosporovom) konaní, kde oproti sebe nestoja dve protichodné strany. Procesná subjektivita je upravená podobne ako v predchádzajúcej právnej úprave. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, alebo ten, komu ju priznáva zákon. Ak strana konania nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Ustanovenie § 60 CSP upravuje prípad, kedy strana konania zomrie pred právoplatným skončením konania. Súd môže v konaní pokračovať alebo konanie zastaviť. Pokračovať môže najmä vtedy, ak ide o majetkový spor, pričom stranou budú dedičia, prípadne tí, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa vyššie uvedených pravidiel, pričom vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
Súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný. Za procesného opatrovníka súd ustanoví príbuzného alebo inú osobu z blízkeho prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením súhlasí.
Záväzným spôsobom sa v ust. § 71 stanovuje poradie osôb, ktoré môže súd za procesného opatrovníka ustanoviť:
Prečítajte si tiež: Procesné opatrovníctvo obcou
Druhý diel analyzovanej hlavy pojednáva o procesných spoločenstvách - ide o prípady, kedy na strane žalobcu alebo žalovaného vystupuje viac subjektov (subjektívna kumulácia). Z dôvodu hospodárnosti Civilný sporový poriadok pripúšťa, že ak ich je na jednej strane viac ako desať, súd môže rozhodnúť, že za spoločenstvo bude konať len jeden subjekt. Zakotvuje sa aj nútené spoločenstvo, t.j. Pri nútenom spoločenstve sa - podľa dôvodovej správy - jedná o normatívne vyjadrenie inštitútu doteraz známeho len v doktríne a judikatúre. Ide o prípady, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom.
Nový CSP preberá z Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy pojmy súdny register a súdny spis. Podanie sa zapisuje do súdneho registra a všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na to isté konanie, tvoria súdny spis. Strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov. O procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica.
Súd dbá, aby strany a ostatné predvolávané osoby boli procesnými úkonmi súdu čo najmenej zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas, kedy pravdepodobne bude ich účasť na procesnom úkone potrebná. Predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť. Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil.
Procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu.
Pomerne značné zmeny sa dotkli problematiky doručovania a ním súvisiacich úkonov súdu a strán sporu. Súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu. Ak nie je možné doručiť písomnosť uvedeným spôsobom a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa predošlých viet, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu. Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca a právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Doručujúcim orgánom je poštový podnik a súdny doručovateľ.
Prečítajte si tiež: Aspekty dedičského konania
Pri písomnostiach doručovaných do vlastných rúk môže ich prijatie na doručenke (doručenka ako verejná listina) potvrdiť adresát zásielky alebo ním splnomocnená alebo poverená osoba. Ak nie je možné doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu. Diferenciácie procesných lehôt na lehoty zákonné a sudcovské, ostáva zachovaná. Sudcovskú lehotu môže súd na žiadosť predĺžiť, procesnú nie.
Nová právna úprava vychádza z tzv. prvej definície účastníctva v sporovom konaní. Doterajší pojem účastník konania je po novom vyhradený iba pre mimosporové konania a správne súdnictvo. V súdnom sporovom procese pred všeobecným súdom v Slovenskej republike budú po novom vystupovať strany sporu, a to žalobca a žalovaný.
Intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu, alebo na základe oznámenia o spore podľa ust. § 86 CSP, s to písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.
Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak zvoleným zástupcom nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach. Strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštruktrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva.
Prečítajte si tiež: Definícia procesného opatrovníka
Podľa ust. § 93 prokurátor môže podať žalobu, ak ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. Inými subjektmi v konaní môže byť tiež Európska komisia a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Osobitné subjekty sú najmä združenia na ochranu spotrebiteľa, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, odborová organizácia a pod.
Nová právna úprava civilného procesu má za cieľ vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia.
Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a subsidiárne aj Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).